Béla Bugár: Ak by sa mal Most spojiť s Hegerom, okamžite končím

Kto a kedy vás presvedčil, aby ste sa vrátili do politiky?

Prakticky to, čo sa udialo. Nebol nikto taký, ktorý by ma vedel presvedčiť, rozhodol som sa sám, keď som videl, že sa porušili dohody v Aliancii a udalosti sa uberali zlým smerom. Nevraciam sa však do aktívnej politiky, môj hlas v Moste-Híd bude poradný.

Akým spôsobom sa teda vraciate? Čo to presne znamená? Radíte kolegom, ale nebudete politicky aktívny?

Keď platforma SMK porušila dohodu v Aliancii – a nešlo vôbec len o Gyimesiho, ale o opakované porušenie princípu spoločného rozhodovania – tak som sa rozhodol, že kolegom v Moste budem pomáhať. Teda chodím do relácií, pôjdem do obcí a miest na stretnutia s občanmi. Nebudem však v orgánoch strany a nebudem ani kandidovať vo voľbách.

O čo vám ide po tejto forme návratu? Len nepovedzte, že o záchranu demokracie, so záchranármi je to už dosť premnožené.

Nehovorme o návrate, nevraciam sa do aktívnej politiky. Ide mi o pomoc projektu Mostu-Híd, ktorý bol úspešný a priniesol to, čo mal, ideu spolupráce. Ak sa dnes dá oživiť tento projekt, ktorý v minulosti fungoval, tak si myslím, že mojou povinnosťou je trochu tomu pomôcť.

Nie je tých obratov už trochu veľa? Prvýkrát ste hovorili o definitívnom odchode z politiky v roku 2009, nakoniec ste pokračovali ďalšie tri volebné obdobia.

Nie, bolo to už v roku 2007, keď som v SMK oznámil, že mienim skončiť. Chcel som sa venovať domovu sociálnych služieb, obchodný partner mi ponúkol podiel v spoločnosti, ktorá vlastní kaštieľ a ponúkla ho pre Senior Park. Následne bol však veľký tlak na to, aby som z politiky neodchádzal. Možno si spomínate, čo som pôvodne povedal – že s politikou skončím, pokiaľ preferencie SMK nezačnú klesať a nevráti sa do politiky menšinová maďarská karta. Preferencie SMK klesali, menšinová karta sa vrátila, a ja som teda ostal.

Po tom, čo ste založili Most, sa maďarské strany desať rokov pokúšali spojiť sily, no nevychádzalo to. Nakoniec sa to podarilo v Aliancii, no opäť nie na dlho…

Nie, spájanie strán sa podarilo už skôr, pred voľbami 2020 sme vytvorili volebnú stranu s SMK aj Mostom. My sme dohodu odsúhlasili, v SMK ju ale nakoniec odmietli. Dohoda o zjednotení bola, len to padlo. A takisto teraz, bola dohoda a opäť sa porušili podmienky zo strany SMK a opäť to padlo.

Treba však priznať, že teraz to padlo skôr na vás, respektíve na frakciu Most v Aliancii, ktorá sa rozhodla odísť po nominácii Gyimesiho na kandidátku. A aj odišla a pridala sa k Dzurindovi.

Nie, nie. Vždy boli problémom ľudia z vedenia SMK, ktorí porušovali dohody. Aj teraz. Dohoda bola, že v Aliancii budú platformy pôvodných strán, ktoré majú rozhodovať o zásadných krokoch konsenzom, Berényi aj Forró to porušovali. Toto porušovanie dohôd bol hlavný problém, pre ktorý to v Aliancii padlo. Rozhodnutie SMK nominovať na kandidátku Gyimesiho, ktorý sa prezentuje neprijateľným spôsobom pre ostatných partnerov, bolo až poslednou kvapkou, ktorou pohár pretiekol.

Prečo Gyimesiho považujete za neprijateľného? V zjednotenej maďarskej strane by asi malo byť miesto aj pre konzervatívnych politikov ako on, aj oni zastupujú časť maďarskej komunity.

To nie je o konzervativizme, s konzervatívcami nikdy nebol problém. To je o spôsobe, akým on zneužíva strach a šíri v spoločnosti napätie. A to Most-Híd nikdy nerobil, naopak, vždy proti takejto politike bojoval.

Ako zneužíva strach a ako šíri napätie? Gyimesiho postoje sú možno niekedy ostré a radikálne, ale určite nie extrémistické.

Zoberme si napríklad rusko-ukrajinskú vojnu, lebo aj túto tému zneužíva. Vypísal si na bilbordy, že on je na strane mieru. Čo je to za nezmysel? Veď všetci, aj my sme na strane mieru, chceme koniec vojny a zabíjania a chceme, aby bol v Európe mier. Gyimesi si to však predstavuje tak, že v EÚ ani v NATO nijako nepomôžeme Ukrajine, Rusi ju obsadia a ovládnu až po slovenské hranice a dovidenia, bude mier. No tak s tým určite nesúhlasíme. A nesúhlasíme ani s tým, ako tvrdo útočí na iných, či už je to komunita LGBTI alebo iné skupiny.

Názor, že intenzívne vyzbrojovanie Ukrajiny a odmietanie mierových rokovaní nikam nevedie, je predsa celkom legitímny. Rovnako prípustné je kritizovať vojnových jastrabov, ktorí smelo hlásajú, že kríza vraj nemá iné ako vojenské riešenie, teda porážku Ruska. Prečo by hlasy ako ten Gyimesiho nemali mať miesto v zjednotenej menšinovej strane?

Opakujem, tých neprijateľných vyhlásení Gyimesiho je viac, netýkajú sa len vojny, je konfliktný a neznášanlivý, bez tolerancie ku komukoľvek s inými hodnotami. To, čo prezentuje, je politika netolerancie a viacerí partneri s tým mali vážny problém.

Teraz to vyzerá tak, že netoleranciou ku komukoľvek s inými názormi trpíte aj vy v Moste.

Opakujem, čo som vám už vysvetlil, tu nešlo iba o Gyimesiho a jeho neprijateľný štýl, akým komunikuje, v Aliancii to bolo nalomené oveľa skôr pre porušovanie dohôd niektorými ľuďmi z SMK. Nominácia Gyimesiho napriek zásadným výhradám partnerov bola až posledná čerešnička na torte a dôsledok toho, že nefungovali dohody a konsenzus. V únii viacerých strán musí vedenie trvať na konsenze, ako som to garantoval ja v SMK, ktorú tvorili konzervatívci aj liberáli, aj durayovci, inak sa to rozpadne.

Pýtam sa na Gyimesiho preto, lebo to celé vyzerá, ako cielená snaha izolovať a likvidovať každý hlas, ktorý sa dokáže verejne zastať konzervatívnej politiky Viktora Orbána. Nie je tá protiorbánovská hystéria prepálená? Veď Orbán predsa nie je démon ani extrémista alebo „Putinov agent“, snaží sa robiť národno-konzervatívnu politiku v mantineloch EÚ a NATO.

Samozrejme, že je tu hystéria, ale je obojstranná. Môžem sa povzniesť nad to, že o mne Orbán hovoril ako o trieske pod nechtom alebo iní zástupcovia Fideszu, že som len Slovák, ktorý vie po maďarsky. Ja inak uznávam, že Orbán má v mnohom pravdu. Určite. A v mnohom sa zásadne mýli a prestrelil. V histórii mali Maďari sklony postaviť sa na zlú stranu. A je to tak aj v tejto vojne.

Viacerých ľudí prekvapilo, že ste chýbali na pohrebe Duraya. Prečo? Bolo to tým, že sa zúčastnil aj Orbán?

Nie, nemalo to nič s Orbánom. Ja s Orbánom nemám nijaký problém, skôr je to tak, že problém mal dlho on so mnou.

Vo Fidesze ani v SMK sa netajili tým, že vás považujú za zradcu.

Ja keby som len rok robil to, čo oni, keď ma vyhlasovali za zradcu, keby som si vymýšľal invektívy, že sú to zločinci, tak mi časť ľudí uverí. Ale načo? Takéto útoky, aké predvádzali tí trollovia a takéto rozoštvávanie predsa maďarská komunita na Slovensku nepotrebuje. Ja mám svedomie čisté, raz sa budem zodpovedať tomu hore, ale nie týmto nímandom, ak to mám povedať veľmi slušne.

Pod nímandami myslíte koho? Ľudí z Fideszu? Či z SMK?

Ale nie, ľudia z Fideszu ma nezaujímajú, ja žijem tu, na Slovensku. Hovoril som o niektorých ľuďoch z SMK. Zdôrazňujem o niektorých. Toto je moja krajina, tu chcem niečo urobiť. A Orbán? Ten tomu môže pomôcť, ale môže aj uškodiť.

Most-Híd sa spojil s Dzurindom a Modrými. Zatiaľ to vyzerá tak, že to nestačí, máte niečo vyše jedného percenta. Rátate ešte s dohodou s Hegerom a s Demokratmi?

Nie.

Čiže táto možnosť definitívne padla?

Podľa mojich informácií áno. Ja sa na rokovaniach ani na rozhodovaní nezúčastňujem. Ale musím povedať, že ja by som sa rozhodol tak isto.

Aké sú dôvody?

Tri a pol roka tu ľudia okolo Hegera rozbíjali štát, nezvládali riadenie a podpísali sa pod marazmus. Stratili dôveru. Ako budete s takými ľuďmi chodiť von a vysvetľovať, že chcete dať krajinu do poriadku? Ako bude Sólyomos vysvetľovať blbosti, ktoré porobil ako minister životného prostredia Budaj?

Už sa však spamätali a Hegera odpratali na pozíciu číslo dva. Líderkou je Letanovská.

Ak by to Heger so spájaním myslel sakramentsky vážne, povie, že po dohode sa stiahne a odchádza, aby to dávalo zmysel a aby to mohlo fungovať. Nie že je dvojka na kandidátke, on by tam nemal byť vôbec. Ale to je jeho vec, nie naša.

Tlak Demokratov na spájanie pôsobil dosť zúfalo. Aj keby sa spojili s Modrými a Mostom, únia by mala hlboko pod päť percent a k tomu pretlak kandidátov. Ľudia zo Spolu okolo Miroslava Kollára a Andrey Cocherovej, ľudia okolo Naďa s Hegerom, Budajova platforma, k tomu Dzurindovi Modrí a ešte aj Most. Trochu divočina, nie?

Určite. Ale ak by došlo k spojeniu, ja by som sa okamžite stiahol a skončil. To by nebolo nič pre mňa. Určite si pamätáte, že aj my sme mali v minulosti ostré spory s Dzurindom, neskôr s Ficom a Dankom v koalícii. Ale nikdy sme problémy nevyťahovali von verejne ešte predtým, ako by sme ich prerokovali. To sa predsa nerobí tak, ako to ukazovali ľudia za Matovičovej a potom Hegerovej vlády, že nás osobnými spormi otravovali ešte predtým, ako si sadli za stôl.

V roku 2016 ste uprednostnili pred Sulíkom ponuku Fica a dohodli ste spoločnú koalíciu…

Nie, opravím vás. Pôvodne sme išli rokovať so Sulíkom. Keď sme sa dostali k menšinovým veciam, povedal nám, že to nám nemôže garantovať, lebo by boli problémy s Matovičom a jeho poslancami. A po druhé, to mala byť šesťkoalícia aj so SNS a tá sa rozhodla, že do takej koalície nejde. Až potom sme sa v Moste-Híd rozhodli pre rokovania o koalícii s Ficom a Dankom.

Ale platí aj to, že bez vás by Dankova SNS nemohla zostavovať vládu so Smerom, nemala by väčšinu.

Áno. Otázne bolo, či by potom boli predčasné voľby. A tento scenár sme my nechceli. Voliči rozhodli a našou povinnosťou bolo hľadať riešenie.

To znie dosť paradoxne, že práve SNS bola k maďarským menšinovým požiadavkám ústretovejšia ako Matovič so Sulíkom.

Bol to paradox, ale taká bola realita, s SNS sa dalo v roku 2016 rokovať o našom programe, s Matovičom a Sulíkom nie.

Ako si to vysvetľujete? Padli na hlavu?

Nechcem povedať, že padli na hlavu, ale zjavne mali nejaký problém v hlave. S presadzovaním menšinovej agendy nebol problém ani za Dzurindu, ani za Radičovej a potom ani s Ficom a Dankom, ale po voľbách 2016 to zrazu nešlo ani len na stôl, vraj pre nervóznych poslancov Matoviča.

Dokončím otázku k Ficovi. V roku 2016 ste pristúpili na koalíciu so Smerom a SNS. Ako by ste sa rozhodovali, ak by ste boli vo vedení parlamentnej strany po voľbách 2023 a bola by tu podobná dilema: Fico alebo široká koalícia? Rokovali by ste aj s Ficom a Dankom?

Už nie. Fico sa veľmi zmenil a už by to nešlo. Uvediem príklad. V roku 2018, keď sme boli na odchode z koalície, Fico mohol povedať „dobre, choďte, ja dovládnem s tichou podporou kotlebovcov“. Ale neurobil to. Ani o tom neuvažoval. Ustúpil a ponúkol nové dohody s novou vládou, ktoré sme akceptovali. Dnes je to celkom inak, Fico otvorene spolupracuje s Republikou, čo sú bývalí kotlebovci. Ďalší problém je jeho útočná rétorika proti prezidentke, mimovládkam, novinárom. Aj vtedy bol kritický voči novinárom, ale nezašlo to až tak ďaleko ako dnes. On sa zmenil až tak, že by sme s ním už teraz nedokázali spolupracovať.

Predpokladám, že okrem tohto tam budú aj geopolitické dôvody.

Určite.

Lenže s tým strašením, ako nás chce vraj Fico vytrhnúť zo Západu, sa to preháňa, Fico predsa nechce meniť mantinely zahraničnej politiky, nespochybňuje EÚ ani NATO, hovorí len o pragmatickejšej politike a tlmení aktivizmu pri vojne na Ukrajine.

Súhlasím. Fico nechce robiť protizápadnú politiku, ak by menil kurz, tak čiastočne smerom k Ukrajine, nie celkovo. Nebolo to tak dávno, čo sa hlásil do pevného jadra EÚ. Fico vždy využíva témy tak, ako sa mu to hodí, aby zbieral hlasy, ale na druhej strane nehazardoval so štátom. Som presvedčený, že Slovensko by nevyviedol z EÚ a NATO. Menil by politiku voči Ukrajine, čo verejne avizoval. No ani s tým by sme nemohli súhlasiť, podpora Ukrajiny je dôležitá.

Jeden extrém je prehnaný strach z Fica a hystéria z toho, že Slovensko skončí ako kolónia Ruska, druhý extrém je prehnaná servilnosť voči Washingtonu a americkým požiadavkám v rámci hybridnej vojny. Ako by medzi tým neexistovala možnosť pre slovenskú alebo európsku politiku. Je tu ešte vôbec priestor pre realistickú pragmatickú politiku, ktorá by v rámci EÚ presadzovala slovenské záujmy?

Každý politik si musí uvedomiť, že veľké mocnosti sa vždy chcú hrať s menšími štátmi. Tak, ako to vyhovuje ich záujmom. Ja si pamätám, že v roku 1994, keď vyhral voľby Mečiar, so mnou hovoril americký veľvyslanec ako s predsedom MKDH a naznačoval, že by bolo v záujme krajiny, ak by sme išli s Mečiarom do vlády. Jemne povedané, poslal som ho niekam. Toto je predsa naše rozhodovanie, naša zodpovednosť a naša politika. Tlaky alebo dobré rady veľmocí sú tu vždy, ale lídri si musia uvedomiť, že rozhodnutia sú na nich a záujmy krajiny sú prvoradé.

Aké boli podľa vás vtedy motívy veľvyslanca?

Myslím, že boli dva. Báli sa SNS a verili, že ak by sme boli vo vládnej koalícii, tlmilo by sa napätie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sa uchádzali o členstvo v EÚ a NATO.

Nemyslíte si, že dnes sa to preháňa s hyperaktívnou poslušnosťou či už prezidentky, alebo vlády voči „radám“, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov a nemusia byť v záujme Európy, povedzme pri energetických sankciách či masívnom vyzbrojovaní Ukrajiny. To zašlo tak ďaleko, že máme problém s vlastnou obranou vzdušného priestoru.

Čo sa týka Ukrajiny, myslím si, že musíme pomôcť. Je to predsa aj v našom záujme, hranice by sa nemali meniť silou. Vezmime si raketový systém S-300. Bol zastaraný, zbavili sme sa ho a získali sme moderné západné systémy.

Nezískali sme ich. Boli zapožičané. Dočasne. Slovensko má reálny problém s ochranou vzdušného priestoru.

Patrioty nie sú naše protiraketové systémy, ale dôležité je, že sú tu a plnia svoju funkciu.

Nie sú tu, už tri boli stiahnuté, hrozí, že nakoniec Patriot stiahnu aj Nemci do Pobaltia a ostaneme bez ochrany. Slovensko nemá protiraketový systém ani bojové lietadlá a už niekoľko mesiacov prosí NATO, aby systémovo zabezpečilo ochranu nášho vzdušného priestoru.

Dobre, ale k dispozícii sú okrem Patriotov aj iné systémy, spojenci garantujú bezpečnosť Slovenska. Čo sa týka bezpečnosti štátu, ako krajina NATO so systémom spoločnej obrany sme na tom dobre.

Po odchode z politiky ste sa chceli venovať rodine a rodinnému podnikaniu s kaštieľom…

Aj sa venujem.

Ako ste sa dostali ku kaštieľu pri Šamoríne, respektíve k majetku v objeme miliónov eur?

V spoločnosti, ktorá vlastní kaštieľ a priestory pre Senior Park, mám podiel 26 percent. Vstupoval som do projektu ešte pred rekonštrukciou po tom, čo mi terajší obchodný partner ponúkol podiel. Ten podiel sa časom z dôvodu financovania úverov a rekonštrukcií zmenšoval na súčasných 26 percent.

Ako ste získali peniaze na financovanie kúpy podielov v projekte, z ktorého je dnes luxusný kaštieľ s domovom sociálnych služieb?

Išlo to pomaly a postupne. Začalo sa to tým, že som si zobral z OTP banky úver štyri milióny korún. K tomu sme potrebovali aj rodinné úspory a ďalšie pôžičky a postupne sme to potom splácali, niečo nakoniec aj predajom časti podielu.

Istý čas ste vyzerali ako podnikateľ, ktorý dokáže požičiavať veľké sumy. Svojej firme Parcus, ktorá vlastní kaštieľ, ste v roku 2016 požičali 600-tisíc eur, v tom istom čase ste požičali aj vlastnej strane, Mostu-Híd, 400-tisíc eur. Odkiaľ ste mali také sumy na požičiavanie?

Pokiaľ ide o Parcus, tam išlo o transakciu s pôžičkou partnera na firmu, ktorá sa musela splatiť, urobili sme to tou formou, že sme firme dali naše osobné peniaze ako úver. Peniaze som získal predajom podielu, už vo firme nemám 50 percent, ale 26 percent. Pokiaľ ide o stranu, tam išlo o menšiu sumu. V minulosti som si musel viackrát zobrať rôzne pôžičky, raz sme založili aj dom, kde žijem, na hypotekárny úver a k tomu som mal aj ďalší kontokorentný úver. Všetko mám normálne zdokladované otvoreným financovaním cez banku, nič som nemusel skrývať.

Neobávate sa, že z politiky, respektíve z verejného života nakoniec neodídete, ale budete po debakli vo voľbách odídený?

Pozrite sa, aj v roku 2020 sme veľmi tvrdo padli, lebo ľudia sa tak rozhodli. A dobre sa rozhodli? Tri a pol roka po voľbách vidia, aká je to zodpovednosť odovzdať niekomu hlas a moc. Ale budem optimista. Modrí predsa rozbiehajú stranu a začínajú kampaň až teraz. Predpokladám, že to, čo my urobíme na južnom Slovensku a čo oni urobia, povedzme, na severe a vo väčších mestách a čo nakoniec urobíme spolu v kampani, to by mohlo stačiť. Ale rozhodnú voliči, samozrejme, my sa ich len pokúsime presvedčiť, že by mohli voliť ľudí so skúsenosťami.

Foto: Matúš Zajac