7 dní v kocke: Kiska skončil pred súdom. A s ním aj médiá, ktoré ho zúfalo bránili

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o procese s Andrejom Kiskom za rozsiahly (a úmyselný) daňový podvod, o dileme Borisa Kollára a domácom násilí, o čudnej vzbure žoldnierov v Rusku a o násilnostiach vo Francúzsku, ktoré pripomínajú šialenú éru Black Lives Matter.

1. Kauza KTAG

Snahy odsunúť proces s Kiskom na čas po voľbách nevyšli. Po sérii prieťahov sa začal proces s exprezidentom. Z pohľadu víťazov volieb 2020 to vyzerá ako vážna nehoda. Sľubovali predsa rýchle procesy s Ficom a Kaliňákom. Nakoniec však pred súdom končí exprezident Andrej Kiska. Navyše krátko pred voľbami.

V tomto procese pritom nejde len o Kisku. Ide aj o tých, ktorí ho s fanatickým nasadením bránili – o médiá a aktivistov. Potvrdilo sa, že pokusy zľahčovať Kiskovu kauzu ako bežnú účtovnú chybu boli krivé. Kiska predsa nebol stíhaný len za vlády Smeru. Do fázy obžaloby a procesu to zašlo až po voľbách.

Kiska pred procesom vyhlásil, že je to prvý prípad, keď súdia podnikateľa, ktorý si do nákladov zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s takýmto účtovaním nesúhlasil. Kiska opakuje staré výhovorky: vraj to bola len bežná účtovná chyba. A stíhaný je vraj iba preto, že blokoval Fica v rozbehu na ústavný súd.

Kiskove slová treba trochu poopraviť. Iste, je celkom bežné, že podnikateľ si zaúčtuje osobné náklady (v prípade Kisku náklady na volebnú kampaň) do výdavkov na podnikanie. Lenže – ak daňová kontrola tento trik odhalí a neuzná, hra sa spravidla končí. Game over.

To však neplatilo pre Kisku. Daňová inšpekcia ho v roku 2014 upozornila, že náklady na kampaň nepatria do firemných výdavkov a odmietla vyplatiť vratku DPH 146-tisíc eur. Kiska potom zahral mŕtveho chrobáka. Mykol plecom a napriek výhradám úradov išiel ďalej podľa pôvodného plánu. Zrejme preto, aby pri platení kampane ušetril na DPH a následne aj dani z príjmu svojej firmy.

Odvtedy – od upozornenia daňového úradu, ktoré bolo následne ignorované – to môžeme vnímať ako celkom vedomý a zámerný daňový podvod.

Problém bol v tom, že nešlo o drobné, pravdepodobne išlo o 300-tisíc eur za roky 2013 a 2014. Toľko chcel Kiska neoprávnene ušetriť. A taká mohla byť celková škoda štátu.

Kiskovi to takmer vyšlo. Kampaň si zvyšok roka 2014 účtoval do výdavkov na podnikanie. Neplatil DPH pri faktúrach za reklamné a mediálne služby. V roku 2015 si firma Kiskovcov KTAG tým istým trikom znížila aj daň z príjmu za predchádzajúci rok.

Obrat prišiel až v roku 2017. Generálny prokurátor nariadil, aby sa staré podozrenia preverili.

Prezident Kiska v tom čase podnikol dve veci. Vyhlásil, že Slovensko je mafiánsky štát. A popri tom jeho firma potichu podala 17 dodatočných (opravných) daňových priznaní za roky 2013 a 2014. Následne doplatila 145-tisíc eur.

Kiskova kauza ukázala na starý problém Slovenska – na dvojaký meter. V inom európskom štáte by boli podozrenia z finančných podvodov dôvodom na rezignáciu prezidenta. Alebo aspoň na diskusiu o tejto téme. Na Slovensku sme však zažívali pravý opak. Lebo Kiska bol pod mediálnou ochranou.

Médiá najskôr kauzu ignorovali. Keď to už nešlo, hystericky bránili Kisku, podvod KTAG zľahčovali. A tých, ktorí kritizovali prezidenta, odsudzovali ako „Ficových agentov“.

Nepomohlo.