Extrémne teplo vystrieda extrémna zima. Na svete je doposiaľ najreálnejšia simulácia jadrovej vojny

Vedcom sa na základe verejne dostupných informácií podarilo vytvoriť dovedna azda najrealistickejšiu simuláciu globálnej jadrovej vojny a jej následkov. Ponúka odpovede na otázky, ako by vyzerali prvé minúty, ktoré časti planéty by trpeli najviac a ktoré krajiny by sa okrem USA a Ruska zapojili do konfliktu. Taktiež opakuje predpoklad, že samotné výbuchy a radiácia by boli tým menším problémom.

Americký prezident Joe Biden minulý rok v októbri vyhlásil, že riziko jadrového „armagedonu“ je na najvyššej úrovni od kubánskej raketovej krízy v roku 1962. S podobným názorom vtedy zďaleka nebol sám.

Vyjadrenia tohto druhu prichádzali v tieni slov ruských predstaviteľov o použití jadrových zbraní a v kontexte varovaní Moskvy po septembrovej anexii ukrajinských území. „Ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, bezpodmienečne využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na ochranu Ruska a našich ľudí. Toto nie je bluf,“ uviedol doslovne šéf Kremľa Vladimir Putin.

V priebehu zhruba trištvrte roka však obavy zo súdneho dňa vychladli, no pred pár dňami ich na niekoľko hodín oživila vzbura Vagnerovej skupiny proti ruskému obrannému establišmentu. Tá mohla podľa niektorých tvrdení jadrovú mocnosť destabilizovať a v najhoršom scenári spustiť jadrovú vojnu medzi Ruskom a USA.

To, že totálna americko-ruská jadrová vojna by bola zlá, už vieme. Ale ako presne zlá? Čo presne by sa v jednotlivých fázach dialo? Ako závisia šance na prežitie výbuchov, radiácie a jadrovej zimy od toho, kde človek žije?

Na tieto otázky sa pokúsil nájsť odpovede americký profesor Max Tegmark, ktorý sa venuje výskumu umelej inteligencie na Massachusettskej technickej univerzite (MIT), spolu s expertami z viacerých vedných odborov.

Výsledkom je doposiaľ zrejme najrealistickejšia simulácia, ktorá v sebe spája detailné modelovanie nukleárneho zameriavania, trajektórií rakiet, výbuchov a elektromagnetického impulzu a toho, ako vzniká čierny uhlíkový dym, akým spôsobom sa šíri po celom svete a mení planetárnu klímu, čím nastáva masový hladomor. Simulácia vychádza z dát, ktoré pred verejnosťou nie sú utajené a pozrieť si ju môžete na konci článku.

Prvé následky prídu už o desať minút

Ako ilustruje video, nezáleží na tom, kto vojnu medzi obomi hlavnými mocnosťami začne: keď totiž jedna strana odpáli jadrové strely, náprotivok ich zaznamená ešte počas letu a pred dopadom paľbu opätuje.

„Balistické rakety z amerických ponoriek západne od Nórska začínajú zasahovať Rusko asi po desiatich minútach a ruské zo severu Kanady začínajú zasahovať USA o niekoľko minút neskôr,“ tvrdí sa v opise simulácie.

Úplne prvý úder zasiahne elektroniku a elektrické siete vytvorením elektromagnetického impulzu s desiatkami tisíc voltov na meter. Ďalšie útoky budú zamerané na veliteľské a riadiace centrá a zariadenia na odpaľovanie jadrových zbraní.

Útok na veľké mestá

„Veľké mestá sú terčom jednak preto, že obsahujú vojenské zariadenia, takisto preto, aby zabránili povojnovej obnove nepriateľa. Každý dopad vytvorí ohnivú guľu asi takú horúcu, ako je jadro slnka, po ktorej nasleduje rádioaktívny hríbový mrak. Tieto intenzívne explózie vyparujú ľudí v okolí a spôsobujú požiare a oslepenie vo väčšej vzdialenosti. Expanzia ohnivej gule následne spôsobí tlakovú vlnu, ktorá poškodí budovy a rozdrví tie, ktoré stoja najbližšie,“ pokračuje opis.

Keďže Spojené kráľovstvo a Francúzsko disponujú jadrovými kapacitami a podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy majú Američanom prísť na pomoc, Rusko zasiahne aj ich územie. 

Ohňové búrky sa neskôr podľa predpokladov rozšíria na mnohé ďalšie mestá a plamene v kombinácii so silným vetrom zachvátia všetko, čo môže horieť. V oblastiach s najvyššou teplotou blízko explózie sa kovy, asfalt a sklo zmenia na hustú horúcu kvapalinu podobnú láve.

Extrémne teplo vystrieda ešte extrémnejšia zima

Výskumy však naznačujú, že výbuchy, elektromagnetické impulzy a rádioaktivita nie sú to najhoršie. Vážnejším a dlhodobejším problémom je takzvaná jadrová zima, ktorú vyvolá uhlíkový dym z jadrových požiarov. Ten sa dostane ďaleko nad dažďové oblaky, ktoré by ho inak vyplavili. Následne podľa prognóz potrvá iba niekoľko dní, kým ho silné prúdy vo vysokej nadmorskej výške roznesú po veľkej časti severnej pologule.

„Vďaka tomu je Zem mrazivá aj počas leta, pričom v Kansase s poľnohospodárskou pôdou sa ochladí asi o 20 stupňov Celzia a ostatné regióny sa ochladia takmer dvakrát toľko. Nedávna vedecká práca odhaduje, že viac ako päť miliárd ľudí môže zomrieť od hladu,“ možno sa ďalej dočítať.

Pokiaľ ide o Európu, v nej by mala teplota podľa predpokladov klesnúť o 12,5 stupňa a o život by napokon prišlo 99 percent z jej asi 750-miliónovej populácie.

Je dôležité poznamenať, že o mnohých faktoroch jadrovej vojny pretrvávajú neistoty, takže skutočný humanitárny dopad môže byť buď lepší, alebo horší. Existuje teda dôvod postupovať pri hodnotení simulácie opatrne.