Pápež František dosadil svojho krajana za šéfa donedávna najdôležitejšieho úradu. Radí mu, aby nepoužíval nemorálne metódy a vyvaroval sa jediného možného výkladu Božieho slova.
Súčasný pápež menoval svojho krajana za nového prefekta pre Dikastérium pre náuku viery. Je ním arcibiskup z mesta La Plata v Argentíne – Víctor Manuel Fernández. Rímsky biskup v sprievodnom liste pripomenul, že prelát nemá používať nemorálne metódy, ako to vraj bolo v minulosti v tejto inštitúcii.
„Dikastérium, ktorému budeš predsedať, v iných časoch používalo nemorálne metódy. Boli to časy, keď sa viac než podpora teologického poznania prenasledovali možné chyby v doktríne. To, čo od teba očakávam, je bezpochyby niečo úplne iné.“
Pontifik neupresnil, aké obdobie a metódy má na mysli. Dikastérium pre náuku viery však dávnejšie nazývali Sväté ofícium a v súčasnosti ho niektorí vatikanisti občas pejoratívne prezývajú strážca morálky. Donedávna bolo považované za najdôležitejšiu ustanovizeň v Rímskej kúrii, konkrétne do začiatku platnosti novej ústavy v roku 2022.
František ďalej podčiarkol, že cirkev musí rásť v interpretácii zjaveného Božieho slova. Avšak nesmie nastoliť jediné možné vyjadrenie takejto interpretácie. Naopak treba oceniť rôzne línie filozofického, teologického a pastoračného myslenia, ktoré Duch Svätý nechá zosúladiť v úcte a láske: „Tento harmonický rast zachová kresťanskú náuku účinnejšie ako akýkoľvek kontrolný mechanizmus.“
Akákoľvek teologická predstava, ktorá v konečnom dôsledku spochybňuje Božie milosrdenstvo, je nenáležitá, upozornil ďalej katolícky líder nového prefekta: „Dobre vieš, že medzi pravdami nášho posolstva je harmonický poriadok. Najväčšie nebezpečenstvo nastáva, ak sekundárne otázky napokon zatienia ústredné otázky.“
Arcibiskup Fernández v úrade nahradí španielskeho kardinála, ktorým bol jezuita Luis Francisco Ladaria Ferrer. Na vatikánskom úrade pôsobil od roku 2017. Bol považovaný za pokračovateľa teologickej línie Josepha Ratzingera a neskoršieho pápeža Benedikta XVI.
Kardinál Ratzinger bol prefekt vtedajšej Kongregácie pre náuku viery temer štvrťstoročie počas pontifikátu Jána Pavla II., až kým ho v roku 2005 zvolili na za jeho nástupcu ako 265. pápeža. Mnohí Ratzingerovi vyčítali nielen teologickú prísnosť a tvrdý prístup voči rôznorodým myšlienkovým prúdom v cirkvi, napríklad voči teológii oslobodenia v Latinskej Amerike.