Pápežovmu vyslancovi sa v Moskve podaril prielom. Médiá si ho buď nevšimli alebo ho vedome ignorujú

Vatikán je tradične skúpy na detaily, pokiaľ ide o jeho pokusy zúčastniť sa na zmierení bojujúcich štátov alebo národov. Vatikánska diplomacia má povesť jednej z najuzavretejších a najzáhadnejších, zvláštnym spôsobom to platí v ére, keď na pápežskom stolci sedí skúsený jezuita. Preto rokovania osobitného pápežovho vyslanca – kardinála Mattea Zuppiho – v Moskve, ktoré sa konali 28. júna, nezískali v médiách veľkú pozornosť.

Nadej na mierny pokrok

Predtým, ešte v dňoch 5. až 6. júna, kardinál Zuppi navštívil Kyjev, kde sa stretol s prezidentom Zelenským. Aj keď veľa podrobností nepoznáme, je jasné, že ukrajinské elity a spoločnosť sú skeptické voči snahám Vatikánu. Mnohých Ukrajincov uráža Františkov postoj k vojne, ktorý mnohí považujú za pozostatok jeho „ľavicovej“ latinskoamerickej skúsenosti.

Navzdory očakávaniam Zuppiho návšteva Moskvy vyvolala isté nádeje na vzájomné porozumenie. Františkov „mierový plán“ na rozdiel od iných podobných iniciatív neobsahuje požiadavku na prímerie ako predpoklad začatia rokovaní. Tento prístup je v Moskve momentálne vnímaný priaznivejšie ako v Kyjeve. Námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Alexander Gruško 19. júna povedal: „Oceňujeme vyvážené postavenie Vatikánu.“

Kardinál sa stretol s asistentom prezidenta Ruskej federácie pre medzinárodné záležitosti Jurijom Ušakovom. Stojí za poznámku, že na rozdiel od vedenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na Ušakova nevzťahujú západné sankcie.

Išlo o rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom a údajne boli určení aj ich účastníci. Bolo dohodnuté, že Zuppiho pokus o mediáciu bude pokračovať. Oficiálna pozícia znie, že rokovania sa majú uskutočniť, aj keď zatiaľ nie je možné zastaviť nepriateľské akcie.

Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova nedosiahol Zuppi v Moskve konkrétne dohody, ale podarilo sa mu vytvoriť dobrú pôdu pre pokračovanie dialógu. Dá sa to nazvať aspoň akýmsi svetlom na konci tunela.

Humanitárna misia

Návšteva pápežského legáta v Moskve pripadla na sviatok zakladateľov rímskej cirkvi – apoštolov Petra a Pavla. Preto pápežov emisár odslúžil slávnostnú omšu v rímskokatolíckej Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Azda je v tom aj nejaká nateraz skrytá symbolika…

Oficiálne bolo hlavným cieľom Zuppiho návštevy diskutovať o humanitárnych problémoch – najmä o osude detí, ktoré boli počas vojny odvlečené z Ukrajiny do Ruska. Pápežov osobitný vyslanec navštívil detskú ombudsmanku Máriu Ľvovú-Belovú. Ako poznamenáva oficiálna webová stránka Vatikánu, rozhovor sa sústredil na „otázku viac ako 19 000 ukrajinských detí uviaznutých v Rusku, čo je otázka, v ktorej sa prezident Zelenskyj obrátil na Svätú stolicu so žiadosťou o pomoc počas audiencie u pápeža Františka v máji tohto roku“.

Mnohé z týchto detí stratili kontakt s rodičmi a boli odvezené do detských zariadení a niektoré z nich sa umiestnili v ruských náhradných rodinách. Sama Ľvová-Belová si adoptovala tínedžera Filipa z Mariupoľu.

Vatikán ani ruské oficiálne zdroje neuviedli žiadne konkrétne dohody. Vzhľadom na citlivosť problému je to pochopiteľné. Neoficiálne zdroje uvádzajú, že kardinál dostal prísľub, že niektoré konkrétne prípady budú dôkladne preverené. Existuje nádej, že aspoň niektoré z detí sa v dohľadnej dobe opäť stretnú so svojimi rodinami.

Krok k novému stretnutiu

A teraz jeden paradox, ktorý má osobitý význam pre kresťanský svet. Kontakty s Vatikánom sú skoro jediným nástrojom na obnovenie medzinárodnej legitimity Moskovského patriarchátu, ktorý bol po 24. februári 2022 takmer zničený. Preto cirkevná časť Zuppiho návštevy v Moskve bola nemenej dôležitá ako oficiálna svetská časť.

Kardinál sa zastavil na Apoštolskej nunciatúre a skoro ráno 28. júna sa vybral k zázračnej Vladimírskej ikone Matky Božej, vystavenej v kostole pri Treťjakovskej galérii (Sv. Mikuláš v Tolmáčoch). Rektor chrámu uviedol, že návštevu kardinála si takmer nevšimol – do svätyne prišiel bez akejkoľvek pompy a v civile.

29. júna sa Zuppi stretol s patriarchom Kirillom. Ten na stretnutí vyhlásil: „Za súčasných podmienok, ktoré sú poznačené mnohými rizikami a mnohými nebezpečenstvami, [naše] cirkvi môžu spoločne zabrániť negatívnemu vývoju politických okolností a slúžiť veci mieru“. Kirill uistil Zuppiho, že „vo všetkých našich kostoloch predkladáme špeciálne, intenzívne modlitby za mier na Ukrajine“.

Zaujímavým krokom je, že kardinál Zuppi pozval patriarchu Kirilla na návštevu Ríma a Bologne (kde je arcibiskupom). Mohol by to byť prielom v medzinárodnej blokáde, v ktorej sa teraz nachádza Ruská pravoslávna cirkev. Ale to hlavné, o čom sa podľa niektorých zdrojov hovorilo, bolo možné stretnutie patriarchu s pápežom. Diskutuje sa napríklad možnosť kontaktu hláv dvoch cirkví na letisku, kde začiatkom septembra pristane pápežské lietadlo na doplnenie paliva cestou do Mongolska. Mimochodom, práve na letisku – v Havane – sa konalo zatiaľ jediné podobné stretnutie v histórii.

Zuppiho návšteva v Moskve prebudila nádeje na pozitívny vývoj v politickej, humanitárnej a cirkevnej oblasti. Kroky pápeža Františka sľubujú ovocie, hoci úroda nemusí byť tak skoro.