Kritik Františka: kríza otcovstva a kríza pápežstva idú ruka v ruke

„Rím je bez pápeža. Je tu Bergoglio. Nie Peter. Aj keď je tu fyzicky, v skutočnosti tu nie je, lebo nerobí pápeža.“ Takto sa začína článok novinára Alda Valliho, ktorý rozvíril polemiku o Františkovi. Provokačný text preložili do niekoľkých jazykov, písali o ňom vatikanisti, mnohí na sociálnych sieťach aj sekulárny denník Libero Quotidiano.

Autorovi, ktorý je známy kritik súčasného pontifikátu, vyčítali schizmatický tón a jeho článok označili za hlúpy a škandalózny. Vraj sa nevie zmieriť s tým, že konkláve si zvolilo Jorgeho Bergoglia, tak ho označil za „antipápeža“. Taliansky novinár si však myslí, že nástupca svätého Petra napríklad nemá sprevádzať zranených, ale „obrátiť hriešnikov“, a niektoré Františkove zmätočné vyjadrenia „legitimizujú morálny relativizmus“. Podľa Valliho sa „Bergoglio de facto stal protagonistom procesu rezignácie na povinnosti sv. Petra“, hoci niektorí podčiarkli, že „František nie je kultúrnym bojovníkom“ a chce angažovať druhých pri riešení problémov.

Bez ohľadu na žurnalistovu predstavu o náplni práce rímskeho biskupa sa Valli širšie zamýšľa nad pontifikátom a otvára dôležité témy: „Kríza otcovstva a kríza pápežstva idú ruka v ruke.“ Popri tom kritizuje personalizáciu pápeža, ktorá sa začala už za Jána Pavla II., ale vďaka masmédiám sa teraz pontifex dostal azda všade, no možno nie tam, kde by mal byť:

„Bola doba, v ktorej veriacim prinajmenšom až po Pia XII. bolo jedno, kto je pápež, lebo aspoň vedeli, že ktokoľvek by ním bol, vždy hlásal tú istú náuku a odsudzoval tie isté chyby. Potleskom pápežovi tlieskali ani nie tak tomu, ktorý bol v tom okamihu na svätom tróne, ale pápežstvu, posvätnému kráľovstvu Kristovho námestníka, hlasu najvyššieho pastiera.“

Americký pontifik odvolal popredného konzervatívneho afrického kardinála

Vatikanistov tiež zamestnával africký kardinál Robert Sarah. Ten požiadal o rezignáciu ako prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ako to nariaďuje cirkevné právo, keď prelát dovŕši 75 rokov. Novinár Francis Rocca podčiarkol, že „pápež často necháva kardinálov slúžiť dva či tri roky aj po dosiahnutí tohto veku“. Naznačil, že pontifex mu funkciu nepredĺžil najmä pre vzájomné nezhody v témach ako „liturgia, homosexualita, vzťahy s moslimským svetom“. Prelát z čierneho kontinentu „je pre veľa konzervatívnych katolíkov hrdinom a niektorí z nich ho vidia ako budúceho pápeža,“ ozrejmil novinár.

Americký pápež a africký kardinál sa však teologicky líšia omnoho menej, ako sa to vykresľuje, upozornili iní publicisti. To, že by sa Sarah stal ďalším nástupcom sv. Petra, je nepravdepodobné, pretože hoci pre niekoho táto idea predstavuje „spasiteľskú fantáziu, pre druhých je to apokalyptický scenár“. Problémom môže byť aj to, že kardinál Sarah je príliš priamočiary – napríklad názov jednej z jeho kníh, ktorá vyšla aj v slovenčine, znie Boh alebo nič.

Pápežovi sudcovia riešia sexuálne zneužívanie na vatikánskej pôde

Zatiaľ čo pontifik a vedenie Rímskej kúrie mali „pandemické“ pôstne duchovné cvičenie, sudcovia pokračovali v procese údajného sexuálneho obťažovania, ku ktorému malo dôjsť v Preseminári sv. Pia X. Má ísť vôbec o prvé obvinenie zo zneužívania vo vnútri vatikánskych múrov, aj keď za túto inštitúciu má plnú zodpovednosť talianska diecéza Como. Bývalí bohoslovci popísali „nezdravé prostredie“ v preseminári, ktorý je predstupeň skutočného seminára pre mladých a dospievajúcich chlapcov. Na lavici obžalovaných sedia dvaja kňazi, ktorí však obvinenia odmietajú.

O tejto téme a o súvisiacej zodpovednosti tento týždeň mimoriadne rokovali taktiež francúzski biskupi, keďže počet prípadov pedokriminality v ich cirkvi stúpol. Preláti na zasadnutí potvrdili, že „miesto a úloha sexuálnych obetí je v celom procese rozhodujúca“.

Citát týždňa o kontroverznej synodalite

Citát týždňa pripadol prvej žene na poste podsekretárky Synody biskupov: rehoľníčke Nathalie Becquartovej. V rozhovore pre francúzske médium hovorila o Františkovej synodalite, ktorú jedni vyzdvihujú a druhí ju napádajú, lebo vraj rozdeľuje a protestantizuje pontifexovu cirkev. Na otázku, ako nájsť cestu medzi parlamentarizmom a rozhodnejšou prítomnosťou laikov v cirkvi podsekretárka odpovedala:

„Cirkev nemožno pripodobniť politickému modelu, aj keď politické modely formujú a ovplyvňujú kultúry. Cirkev musí nájsť svoj vlastný spôsob prežívania tohto procesu v súlade s tradíciou, ktorá je tvorivým procesom. Posledné synody rozvinuli fázu konzultácie a prípravy. Táto dynamika, ktorá maximálne zahŕňa Boží ľud – tradičné hierarchické štruktúry, ale aj cirkevné orgány, náboženské spoločenstvá, laické hnutia, univerzity – musí pokračovať.“