Latinskoamerické krajiny sa pred samitom s EÚ vzopreli. Z komuniké vyškrtli podporu Ukrajiny aj Zelenského účasť

Diplomatické kruhy takémuto ráznemu konaniu nerozumejú. "Text o Ukrajine bol veľmi vyvážený," povedal pre Euractiv jeden z diplomatov EÚ. "Na ničom, čo sme im poslali, nie je nič špeciálne," dodal druhý diplomat EÚ.

Príklad: zatiaľ čo členské štáty chceli, aby sa povojnový mier budoval podľa požiadaviek Kyjeva, Spoločenstvu latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) územná celistvosť Ukrajiny až tak neleží na srdci. Podľa upraveného textu vyhlásenia by sa členovia EÚ a CELAC spoločne "zasadzovali za seriózne a konštruktívne diplomatické riešenie súčasného konfliktu v Európe mierovými prostriedkami, ktoré zaručí suverenitu a bezpečnosť nás všetkých, ako aj regionálny a medzinárodný mier, stabilitu a bezpečnosť".

Jeden z latinskoamerických diplomatov pre Euractiv povedal, že samit nemôže byť "len o tom, že Európania vyzvú latinskoamerické krajiny, aby podporili európsky boj s Ukrajinou". Tento región má podľa neho vlastnú agendu, ktorej gro tvorí sociálno-ekonomický rozvoj, ochrana životného prostredia a perspektívy obchodnej dohody Mercosur.

Vojna je "európsky problém", nás doň neťahajte

V uplynulom roku sa podľa Euractivu Európania snažili posilniť väzby so svojimi partnermi na celom svete, aby získali spojencov proti Rusku, ktoré rozpútaním vojny na Ukrajine porušilo pravidlá medzinárodného poriadku.

Brusel sa pokúša posilniť politické a hospodárske väzby s rôznymi regiónmi sveta vrátane Latinskej Ameriky, pričom vysokí predstavitelia EÚ zdôrazňujú, že v týchto oblastiach majú "podobné názory".

Napriek tomu sa to míňa účinku. Hoci väčšina latinskoamerických krajín napríklad zahlasovala za rezolúciu OSN, ktorá kritizuje Rusko za agresiu na Ukrajine a žiada ho o stiahnutie vojsk, rovnaké krajiny nepodporujú hospodárske sankcie a odmietli darovať Ukrajine muníciu aj svoju starnúcu vojenskú techniku ruskej výroby, hoci ju chcel Washington nahradiť lepšou americkou výzbrojou.

Neželajú si byť zatiahnutí do vojny, ktorú považujú za primárne "európsky problém".

"EÚ musí viac pracovať na odovzdávaní svojich posolstiev, a nielen vtedy, keď sa jej to hodí," povedal ďalší diplomat.

Smelý protinávrh podľa niektorých možno považovať za znak, že 33 štátov západnej hemisféry chce byť "rovnocenným partnerom". CELAC napríklad nečakane navrhol, aby Európania platili aj reparácie za škody spôsobené otroctvom.

Nesúhlasili ani s účasťou Zelenského

Ďalším podráždením v predvečer samitu bol spor okolo účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten dostal pozvanie od španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, lebo jeho štát prebral minulú sobotu na pol roka rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Sánchez Kyjev osobne navštívil.

Ukrajina chcela podľa Zelenského využiť španielske predsedníctvo na získanie podpory v krajinách Latinskej Ameriky, ktoré nesúhlasia s postupom Kyjeva oslobodiť svoje územia spod ruskej okupácie.

"Máme recept na mier a Pedro [Sánchez] nás silne podporuje. Vedie neustály dialóg s Latinskou Amerikou a oni ho počúvajú, to je fakt. Chcem, aby sa nielen pripojili k (ukrajinskému) mierovému plánu, ale aby sa postavili aj proti (ruskej) vojne," vyhlásil Zelenskyj.

Na samit EÚ – Latinská Amerika v polovici júla však prvý muž Ukrajiny nepríde, lebo niektoré latinskoamerické štáty boli proti jeho účasti.

Na rade sú rokovania

Veľvyslanci EÚ by mali o protinávrhu záverečnej správy diskutovať na svojom piatkovom (7. júla) stretnutí. Členské štáty budú musieť zvážiť, do akej miery sú ochotné pristúpiť na jazykový kompromis.

Diplomati sú v reakciách nejednotní. Niektorí pre Euractiv uviedli, že EÚ takúto reakciu juhoamerických a karibských štátov celkom očakávala a teraz prichádzajú na rad "skutočné rokovania", aby stretnutie malo oficiálny textový výstup.

Iní sa prikláňajú k možnosti, že samit skončí bez spoločného komuniké.