Vojenský expert: Kazetová munícia môže krajinu zamoriť na desiatky rokov. Slovensku zostáva pár mesiacov, aby sa jej zbavilo

V rozhovore sa tiež dočítate:

Prečo je kazetová munícia kontroverzná.

Či kazetovú muníciu používajú vojská Ukrajiny a Ruska.

Ako vyzerá situácia v krajinách, v ktorých došlo k použitiu tejto munície.

Aký postoj k tejto problematike má Slovensko a či môžeme zostávajúce zásoby dodať Ukrajine.

Čo to je kazetová munícia?

Kazetová munícia je špecifický typ munície, ktorá nemá jednu naplň výbušniny, ale obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých komponentov, takzvaných submunícií. Pre laika môžeme zjednodušene povedať, že letecká kazetová bomba, hlavica rakety alebo delostrelecká strela ma v sebe veľa malých akoby bombičiek, ktoré vypadávajú postupne nad terénom. Používajú sa v kumulatívnych, zápalných a trieštivých verziách.

Čo dokáže na bojisku?

Kazetová munícia z vojenského hľadiska patrí k najefektívnejším druhom munície. Je určená hlavne na úlohy pri útoku, keď sú jednotky protivníka v statických pozíciách. Jedným výstrelom alebo zhodením bomby a následným rozosiatím submunície v správnej výške nad terénom a jej následným dopadom dokážete efektívne zasiahnuť bojovú techniku, ako aj živú silu na desiatkach až stovkách štvorcových metroch. Aby ste palebne pokryli rovnakú plochu, potrebovali by ste veľké množstvo konvenčnej munície.

Prečo je teda kontroverzná?

Jej kontroverznosť je v tom, že pokiaľ nezasiahne cieľ a nedôjde k jej výbuchu, zostáva často ležať na miestach dopadu. Keďže väčšina submunície nie je presne navádzaná, ich presnosť môže byť ovplyvnená počasím a inými faktormi prostredia. Môžu preto zasiahnuť aj oblasti mimo vojenského cieľa. Ak sa takéto zbrane použijú v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti, môžu predstavovať značné nebezpečenstvo pre civilistov už počas útoku aj v období bezprostredne po útoku, keď ľudia obnovia svoje bežné činnosti.

História ukázala, že veľké množstvo submunície pri dopade nevybuchne. Publikované odhady miery zlyhania týchto zbraní v nedávnych konfliktoch sa pohybovali od 7 percent do 40 percent v závislosti od konštrukcie. Rozsiahle používanie týchto zbraní viedlo k tomu, že krajiny a regióny, kde sa takáto munícia použila, boli zamorené desiatkami tisíc a niekedy aj miliónmi kusov nevybuchnutej a vysoko nestabilnej submunície. Jej následné odstraňovanie trvá roky až desiatky rokov a stojí milióny až miliardy dolárov. Pozrite sa na reakciu kambodžského premiéra, keď vyzval Ukrajinu, aby takúto muníciu nepoužívala. On vie, o čom hovorí, Kambodža sa trápi spolu s Vietnamom s odstraňovaním následkov už takmer 60 rokov. Rovnaký osud čaká Jemen, Sýriu alebo Sudán, kde sa tiež používala alebo používa.

Používa sa často?

Veľmi často nie, ale podľa údajov svetových organizácií pre bezpečnosť z 87 krajín, ktoré majú alebo mali zásoby kazetovej munície, ju 16 krajín použilo počas ozbrojeného konfliktu. Na vlastnom území ju však bojujúce strany takmer nikdy nepoužívajú. Regióny, kde sa takáto munícia použije, sa totiž stávajú dlhodobo nebezpečné a predstavuje hrozbu pre vysídlených civilistov, ktorí sa vracajú do svojich domovov. Kazetová submunícia robí životne dôležité činnosti súvisiace s obživou, ako je poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ale aj rekonštrukciu a s tým spojenú ťažbu surovín a stavebníctvo vysoko nebezpečnými. Ako som povedal, jej odstránenie môže trvať desiatky rokov.  

Používa sa aj vo vojne na Ukrajine?

Áno, aj vo vojenskom konflikte na Ukrajine sa používa kazetová munícia. Ani Rusko, ani Ukrajina nie sú signatármi Dohovoru o kazetovej munícii, takže v princípe dohovor neporušujú. 

Požívajú ju Rusi či Ukrajinci?

Môžem vychádzať len z informácií renomovaných organizácií ako Human Watch Right alebo Stop Cluster Coalition, ktoré sa venujú tejto problematike a tie v svojich správach tvrdia, že obe strany konfliktu používali kazetovú muníciu už v rokoch 2014 až 2015 v regiónoch Doneck a Luhansk. V rokoch 2022 až 2023 v tom pokračujú takmer na všetkých úsekoch fronty. Rusko sa v princípe ani netají, že používa rakety zem-zem Točka, Uragan, Smerč s kazetovými hlavicami a tiež letecké bomby RBK 500 a RBK-250. Ukrajinská vláda opakovane popiera použitie kazetovej munície.

Bude sa dať ten priestor v budúcnosti vyčistiť odmínovacími strojmi?

Po každej vojne nastane čas na odstraňovanie nevybuchnutej munície a tu je tá kontroverznosť. Nevybuchnutá delostrelecká munícia, rakety alebo letecké bomby sú viditeľné a často zdokumentované. Vojaci robia aj plány mínových polí. Polia, cesty a rovné plochy sa dajú vyčistiť mechanicky odmínovacími strojmi. Keďže je však submunícia malá, často má len niekoľko centimetrov, ľahko zapadne do rôznych kríkov, zalesnených a zatrávnených priestorov, potokov, iných komplikovaných terénov alebo zostane v sutinách zničených domov.

Tam potom odistená čaká aj niekoľko rokov na svoju obeť. A tou obeťou je spravidla civilná osoba. Môže ňou byt stavebný robotník, roľník, lesník, ale zo skúsenosti je zrejmé, že často je to dieťa, ktoré je zvedavé, čo to tam leží a buď do toho kopne alebo to chce zdvihnúť. Následky potom bývajú buď smrteľné alebo trvalé – obeť príde buď o ruku alebo nohu.

To je zrejme dôvod, prečo väčšina krajín pristúpila k zákazu kazetovej munície.

Snaha mnohých organizácií na čele s OSN bola dlhodobá a v roku 2008 sa v Oslo podpísala dohoda o kazetovej munícií. Krajiny sa v nej zaväzujú nielen k zákazu používania, ale aj zastaveniu vývoja, výroby, skladovania, držania a presunov kazetovej munície. Dohovor podpísalo viac ako 110 krajín. Problémom je, že ju nepodpísali tie najväčšie krajiny ako Rusko, USA, Čina, Turecko, India, Pakistan alebo Brazília s Argentínou. Nepodpísali ju ani krajiny severnej a strednej Afriky a dokonca ani Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Grécko alebo Rumunsko.

Aký postoj má Slovensko?

Slovensko tiež istý čas váhalo, či má pristúpiť k dohovoru. Celý dialóg o pristúpení bol trochu skomplikovaný tým, že krátko pred podpisom dohody o zákaze kazetovej munície, teda v rokoch 2004 až 2007, sa do Ozbrojených síl SR postupne zakúpilo 26 kusov raketového systému Modular. Pri jeho akvizícii sa počítalo aj so 122 mm kazetovou muníciou AGAT aj s 227 mm kazetovou muníciou M26 so submuníciou M77 DPICM a vytvorili sa aj zásoby munície.

Oba tieto typy kazetovej munície však následne spadli pod dohovor. Nakoniec však Slovensko k uvedenému dohovoru pristúpilo začiatkom roka 2016. V nasledujúcich rokoch sa postupne zlikvidovalo okolo 979 kusov z pôvodných zásob 1 235 kusov kazetovej munície. Termín, do ktorého sme sa zaviazali zničiť všetku kazetovú muníciu je 1. januára 2024, takže máme ešte pol roka na likvidáciu posledných kusov. 

Stihneme to?

Väčšinu munície sme sa zaviazali zlikvidovať vlastnými silami ozbrojených síl a tam bol proces likvidácie plynulý. Problematickou však bola 227 mm munícia M26, kde sa hľadalo pre jej rozmery riešenie priemyselnej likvidácie s dôrazom na ekologické aspekty. Najlepšou cestou bola vytypovaná spolupráca s NATO NSPA – medzinárodným tendrom na likvidáciu tohto typu. Či sa v tomto smere uzatvorila zmluva a či sa to stihne, je však otázka na ministerstvo obrany.

Ak by sa nezničila, môže ju naša vláda darovať na Ukrajinu?

Dohovor niečo také zakazuje. Munícia by už nemala opustiť územie Slovenska s výnimkou jej prepravy do továrne na likvidáciu. Chcem veriť, že medzinárodné dohovory si ctíme a skôr sa pridáme k OSN a krajinám ako Rakúsko, Belgicko, Kanada, Írsko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a ďalšie, ktoré už použitie zakázanej kazetovej munície na Ukrajine odsúdili a požadujú, aby sa prestala používať.

plk. Ing. Vladimír Kavický, PhD.

Je dlhoročným vojakom so skúsenosťami v oblasti vyzbrojovania, munície a výbušnín. Absolvoval Univerzitu obrany v Brne, odbor vyzbrojovanie, špecializácia munícia, tiež kurzy NATO Staff Officers EOD (Explosive Ordnance Disposal) Familiarization Course a Defence Explosive Ordnance School in Rochester vo Veľkej Británii. Dlhé roky pracoval ako pyrotechnický inštruktor pre Ozbrojené sily SR a Policajný zbor SR. Taktiež bol zástupcom koordinátora NATO v programe Defence Against Terrorism pre oblasť EOD. Je slovenský expert pre hodnotenie projektov v oblasti bezpečnosti EÚ, prednáša na vysokej škole a v segmente pôsobí ako konzultant pre International Centre for Migration Policy Development (ICMPD) pre projekt podpory Ukrajiny. Ako spoluautor pracoval na rôznych vedeckých publikáciách z oblasti terorizmu, výbušnín a nástražných systémov.