Rusko ako vazal Číny. Realita alebo len dobre živená historka?

Už odkedy vtrhli ruské vojská na Ukrajinu a západní štátnici uvalili prvé balíky sankcií voči Moskve, sa debata v kuloároch stáčala k otázke, čo invázia spraví s rusko-čínskymi väzbami. Vojenskými, diplomatickými aj hospodárskymi.

Spočiatku boli vyjadrenia opatrnejšie, hovorilo sa najmä o tom, ako môže sankčný mechanizmus obe krajiny zblížiť. Postupom času sa čoraz väčšmi poukazovalo na to, že Moskva sa stáva len akýmsi príveskom Pekingu. Pri debatách o Rusku a jeho vzťahoch s Čínou sa začali používať termíny ako „vazalský štát“ či nová „ekonomická kolónia“. Napokon, v máji to v rozhovore pre francúzsky L'Opinion zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že Rusko „sa dostalo do formy podriadenosti voči Číne“.

K týmto záverom vedú viaceré argumentačné línie. A nie nelogické, koniec koncov, aj v denníku Štandard sme upozorňovali na to, že pomocná ruka Pekingu nebude podaná zadarmo, a že čínsky drak sleduje svoje vlastné záujmy.

Hlavným oporným bodom drvivej väčšiny argumentov je obchod. A to nielen vývoz (najmä) ropy (zhruba 40 percent exportu ide na čínske územie) či plynu (zvyšovanie tokov plynovodom Sila Sibíri a očakávaná výstavba Sila Sibíri 2), ale aj ťažko nahraditeľná úloha Pekingu ako jedného z hlavných dodávateľov tovaru rôzneho využitia, ktorý v Rusku po uvalení sankcií nie je možné zo Západu obstarať.