Rusko ako vazal Číny. Realita alebo len dobre živená historka?
Čím menej sa ide do hĺbky, tým jednoznačnejší je názor, že sa Vladimir Putin aj s celým Ruskom dostáva do Si Ťin-pchingovho područia a stáva sa akýmsi „vazalom“ závislým od Číny. A tým viac sa hovorí o tom, ako túto pozíciu slúžky nebude zvládať. Je pravda, že takémuto scenáru nahráva viacero skutočností. O argumentoch, ktoré názoru hlavného prúdu odporujú, sa však hovorí len málo.
Èínsky prezident Si in-pching pokraèuje v trojdòovej návteve Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP
Už odkedy vtrhli ruské vojská na Ukrajinu a západní štátnici uvalili prvé balíky sankcií voči Moskve, sa debata v kuloároch stáčala k otázke, čo invázia spraví s rusko-čínskymi väzbami. Vojenskými, diplomatickými aj hospodárskymi.
Spočiatku boli vyjadrenia opatrnejšie, hovorilo sa najmä o tom, ako môže sankčný mechanizmus obe krajiny zblížiť. Postupom času sa čoraz väčšmi poukazovalo na to, že Moskva sa stáva len akýmsi príveskom Pekingu. Pri debatách o Rusku a jeho vzťahoch s Čínou sa začali používať termíny ako „vazalský štát“ či nová „ekonomická kolónia“. Napokon, v máji to v rozhovore pre francúzsky L’Opinion zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že Rusko „sa dostalo do formy podriadenosti voči Číne“.