Vo Francúzsku sú žiaci päť rokov bez mobilov, v Holandsku budú od januára. U nás tomu bráni alibizmus ministerstva

Holandsko v dôsledku narúšania vyučovania v školách od januára zakáže používanie mobilných telefónov, tabletov aj inteligentných hodiniek. Štandard sa pozrel na to, aká situácia vládne na Slovensku. Svoje postoje vyjadrili učitelia, odborníci aj samotní žiaci. „Telefóny odložíme na päť minút, ale keď ich učitelia nevidia, stále do nich pod lavicou pozeráme," priznáva deviatak Andrej z Hniezdneho.

ben-mullins-je240KkJIuA-unsplash Ilustračný obrázok. Foto: Pexels/ Ben Mullins

V Holandsku sa od 1. januára 2024 zakáže používanie telefónov, tabletov a inteligentných hodiniek na školách. Podľa vyhlásenia holandskej vlády totiž pribúda dôkazov o tom, že mobilné telefóny majú počas vyučovania škodlivý účinok. „Žiaci sa horšie koncentrujú a trpí tým ich výkon,“ uvádza sa ďalej vo zverejnenom vyhlásení z júla tohto roka.

Na Slovensku stále chýba celoštátny zákon, ktorý by jednoznačne upravoval používanie digitálnych technológií na školách. Vo vyhláške Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o základnej škole z roku 2022 sa uvádza, že „pravidlá správania sa žiaka vrátane pravidiel používania mobilných telefónov, pravidiel obliekania, pravidiel používania edukačných publikácií a pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia upravuje školský poriadok“.

Normy na používanie techniky si teda nastavujú jednotlivé školy samy. Nebolo to tak vždy.

Križo: Rozhodlo sa na kaviarenskej debate zamestnancov rezortu školstva

Ministerstvo školstva nariadilo plošný zákaz používania mobilných zariadení na školách 23. júla 2008 v starej vyhláške o základných školách. Podľa jej znenia nesmel žiak počas vyučovania používať mobilný telefón. Až minulý rok tento zákon ministerstvo pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) zrušilo a prenechalo rozhodnutie o pravidlách používania mobilov školám.

Psychológ a člen Slovenskej komory učiteľov Viktor Križo pre Štandard hovorí, že je tento systém nepostačujúci, vytvára chaos, zmätok a nejasnosti.

„Používanie technológií už dnes ukazuje mnoho rizík a ministerstvo školstva by malo pracovať s vedeckými štúdiami a dátami, ktoré nám už vedia odpovedať na to, v akej miere treba reguláciu,“ tvrdí Križo. Minuloročné zrušenie sa podľa jeho slov udialo „na základe pocitu a kaviarenskej debaty skupinky zamestnancov ministerstva“.

„Ale na to sme si zvykli, že sa rozhodnutia nerobia odborne,“ vyjadruje svoje znepokojenie zástupca učiteľov.

Síthová: Súčasný stav postačuje

Štandard sa pýtal aj bývalej štátnej tajomníčky Svetlany Síthovej, ktorá systém používania technológií upravený v konkrétnych školách v školských poriadkoch, naopak, kvituje.

„Vzhľadom na dynamicky sa vyvíjajúci sektor digitálnych technológií, individuálne možnosti a schopnosti škôl implementovať tieto zmeny do vyučovacieho procesu je postačujúce, ak používanie technológií upravuje konkrétna škola v školskom poriadku,“ vyjadruje expertka.

Z jej pohľadu špeciálnej pedagogičky sú mobily, tablety či inteligentné hodinky súčasťou životov generácie detí v školách. „Namiesto zákazov by sme im mali poskytnúť spôsob, ako ich inteligentne a efektívne využívať,“ dodáva Síthová.

Ako je to s používaním mobilných zariadení v školách v iných krajinách?

Na porovnanie, mobilné telefóny si do školy nemôžu priniesť napríklad ani školáci vo Francúzsku. V krajine platí zákaz ich používania vo všetkých základných a stredných školách od roku 2018. Podľa francúzskeho ministra školstva Jeana-Michela Blanquera je otázka obrazoviek posolstvom „verejného zdravia“. „Je dobré, ak deti do sedem rokov nie sú príliš dlho, ak vôbec, pred obrazovkami,“ vyjadril sa minister pre nemeckú televíznu stanicu RTL.

Takáto zákonná regulácia existuje nielen vo Francúzku a v Holandsku, ale napríklad aj v Spojených štátoch.

V porovnaní s inými štátmi je vraj náš školský poriadok veľmi slabý právny dokument. „Jeho právna záväznosť je skôr veľmi sporná, najmä ak vyžaduje niečo nad rámec zákona,“ objasňuje Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Nechať toto bremeno na riaditeľovi školy alebo pedagógoch hodnotí ako „alibizmus“ zo strany ministerstva.

Komora učiteľov zdôrazňuje, že používanie vlastnej elektroniky u detí treba opäť zakázať. „Pred rokom tento zákaz ministerstvo školstva zrušilo, s čím sme nesúhlasili. Ministerstvo tým chcelo vyjsť v ústrety domnelej slobode,“ myslí si Križo.

Ideme opačnou cestou

Zatiaľ čo iné štáty rušia používanie mobilných zariadení v školách, slovenské ministerstvo investícií rozdáva vyhradeným skupinám žiakov 350-eurovú dotáciu na digitálnu techniku.

Do projektu Digitálny žiak sa doposiaľ zaregistrovalo vyše stotisíc žiakov zo všetkých cieľových skupín. Termín žiadostí predĺžili, a tak možno požiadať o techniku do konca letných prázdnin.

Viacerí pedagógovia aj školskí odborníci krok dotácií na techniku neschvaľujú. Viac sa tomu Štandard venoval v osobitnom článku.

Bývalá štátna tajomníčka zastáva názor, že dnes máme v školách žiakov, ktorých potrebujeme pripraviť na výkon povolaní. „Digitálna gramotnosť a digitálne zručnosti sú pre uplatnenie na trhu práce nevyhnutné,“ objasňuje Síthová.

Naopak, podľa Viktora Križa je nákup technológií živelný, nesystémový a nie je jasný dosah na kvalitu. „Ako upozornili aj analytici, nevieme vôbec, či a akým spôsobom technológie zvyšujú kvalitu vzdelávania. Určite sa to nedeje automaticky a iba nákupom,“ zdôrazňuje Križo a dodal, že namiesto systémového identifikovania modernizačného dlhu škôl, o ktoré žiadali, aby sa dostávala pomoc adresne, ide len o rozdávanie tabletov „kade-tade“.

Podľa Síthovej by sme sa mali naučiť efektívne využívať digitálne technológie ako prostriedok na zlepšenie vyučovacieho procesu, podporu práce v skupinách, spolupráce medzi žiakmi a komunikácie. Podľa nej by sme mali učiteľom poskytnúť vzdelávanie, ktoré im umožní udržať krok so žiakmi, ktorí sú od narodenia obklopení digitálnymi technológiami.

Viktor Križo. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Čo na situáciu hovoria samotní učitelia?

Nejeden pedagóg hovorí, že počas vyučovania musí so žiakmi „bojovať“, aby odložili svoje mobilné telefóny. Priznávajú to aj samotní žiaci, pre ktorých je 45-minútový učebný čas strávený bez „scrollovania“ a sledovania online diania „príliš dlhý“.

Vyučujúca zo základnej školy v Bratislave si myslí, že vybrať sa cestou úplného zákazu mobilných zariadení nie je správny krok. „Žiaci si vedia nájsť cestičky k tomu, aby tieto inteligentné zariadenia využívali. Skôr by sme sa mali zamerať na podmienky ich využívania a prípadné reštrikcie,“ tvrdí.

V ich škole môžu mať deti na prvom stupni mobilné telefóny aj smart hodinky, ale musia byť vypnuté a uložené v taške. „Ak rodič potrebuje dieťaťu niečo v daný deň odkomunikovať, najprv kontaktuje mňa, ako vyučujúcu, a ja následne upozorním dieťa, aby si svoje zariadenie zaplo a čakalo na telefonát od rodiča,“ vysvetľuje postup skontaktovania žiaka s rodičom vyučujúca.

Inú skúsenosť opisuje vyučujúca cirkevného bilingválneho gymnázia v Bardejove. „Gymnazisti pravidlá až tak nedodržiavajú. Mobilné telefóny majú počas hodín položené na laviciach, aj keď ich priamo nepoužívajú,” dodáva so slovami, že žiaci napriek tomu občas nenápadne odpíšu.

Pedagogička z Bardejova by súhlasila s plošným zákazom používania telefónov na Slovensku počas vyučovania. Podľa jej slov by sa tak žiaci nemohli porovnávať s rovesníkmi z iných škôl. Keďže v triedach nemajú k dispozícii špeciálne skrinky na uloženie mobilov, niektorí žiaci túto príležitosť stále zneužívajú. „Stačí im ísť na toaletu, kde ich nevidíme,” dodáva triedna učiteľka a zároveň zdôrazňuje, že minulý rok musela zobrať mobil vo svojej triede šesťkrát.

Okrem využívania digitálnych zariadení počas vyučovania hovoria pedagógovia aj o zhoršenej miere komunikácie cez prestávky, keďže práve počas nej žiaci „doháňajú“ zmeškaný online čas.

Školská asistentka zo základnej školy na Orave pre Štandard hovorí, že aj u nich sa nájdu žiaci, ktorí používajú mobilné telefóny počas prestávky. „Väčšinou si púšťajú hudbu, prípadne sledujú nejaké videá. Je ťažšie ustriehnuť, aby boli školáci bez mobilných telefónov, ale len čo ich upozorníme, odložia ich do tašky,“ vysvetľuje asistentka situáciu v jednej z oravských škôl.

Na snímke žiaci v triede počas vyučovania na 2. stupni. Foto: František Iván/TASR

Slovenskí žiaci priznávajú, že je telefón na vyučovaní veľkým lákadlom

Vyhláška ministerstva školstva uvádza, že „počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu“. Funguje to však v praxi naozaj tak?

O tom, či si slovenskí školáci počas vyučovania vytiahnu svoj telefón, podľa ich slov rozhoduje zaujímavosť učebného výkladu, sympatia k danému predmetu či schopnosť vyučujúceho dostatočne zaujať a zapojiť triedu do aktívnej diskusie.

Školák Andrej, ktorý v júni ukončil deviaty ročník základnej školy v Hniezdnom, sa pre Štandard vyjadril, že v školskom poriadku majú uvedený prísny zákaz používania mobilných telefónov. „Ale keď mobily učitelia nevidia, v pohode môžeme,“ dodáva ďalej Andrej s poznámkou, že ho učia aj pedagógovia, ktorým novodobé technologické výdobytky na hodinách neprekážajú.

Na otázku, či telefóny odložia, ak to dostanú príkazom, Andrej reaguje slovami: „Odložíme ich na päť minút, ale keď učitelia mobily nevidia, stále do nich pod lavicou pozeráme.“ Mobily by napriek tomu v školách nezrušil. „Pozbieral by som ich len na dôležitých predmetoch, ako matematika, slovenčina a angličtina,“ dopĺňa Andrej.

Terajšia absolventka cirkevného bilingválneho gymnázia v Bardejove sa, naopak, snaží vcítiť do pozície vyučujúceho. Ako učiteľku by ju totiž veľmi mrzelo, ak by si pripravila hodinu a žiaci by ju strávili hraním sa na telefónoch. „Preto som sa aj ja ako žiačka snažila rešpektovať pravidlá, ktoré boli nastavené,“ hovorí a dodáva, že sa mobil snažila vyberať len vtedy, keď očakávala dôležitý e-mail.

Žiačka z Bardejova opisuje, že mobilné telefóny sú pre nich často zdrojom komunikácie aj so samotnými učiteľmi. Tí im totiž prostredníctvom správ oznamujú napríklad zmenu v priestore vyučovania. „Občas nám učitelia počas prestávky napísali, že budeme v inej učebni ako zvyčajne a bez toho, aby sme mobily nevytiahli, by sme o tom nevedeli,“ vysvetľuje. V mobiloch majú podľa jej slov aj internetové žiacke knižky alebo jedálne lístky, jednoducho informácie, ktoré pre pobyt v škole potrebujú.

Inú skúsenosť neprináša ani Slovenka, ktorá navštevuje strednú školu v USA na Floride. Pre Štandard hovorí, že na miestnej škole fungujú podobne ako na Slovensku. Mobily oficiálne povolené nie sú, nie všetci študenti to však rešpektujú. „Je zopár jedincov, ktorí neuposlúchnu učiteľa, a keď ten na to príde, volá rodičom. Ak sa to opakuje viackrát, študenti môžu byť suspendovaní,“ vysvetľuje floridské pravidlá študentka.

Zo skúsenosti priznáva, že viacerí študenti cez prestávku surfujú po internete namiesto toho, aby sa rozprávali s rovesníkmi a spolužiakmi. „Mobily nás neobmedzujú, skôr vyrušujú. Láka nás neustále ich používať,“ uzatvára študentka.


Vyvlastňovanie pozemkov pod budúcou baterkárňou v okolí Šurian je horúcou témou pre všetkých, ktorým chce štát ich pôdu vyvlastniť. Tí, ktorí ju nepredali dobrovoľne, sa dušujú, že za svoju pôdu budú bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.…
Prejsť na článok
Európsky akt o umelej inteligencii ako prvá norma tohto druhu zavádza jednotné pravidlá na využitie umelej inteligencie, no jej ustanovenia sú príliš vágne. Viac v článku.
Prejsť na článok