Už dlho sledujeme Ukrajinu vo vojne, ale máme len málo správ o tom, ako vlastne dnes funguje ich podnikateľský sektor, priemysel či výroba. Dozvedáme sa len suché dáta o prudkom prepade jej ekonomiky a HDP počas vojny. V akom stave je však dnes ukrajinské hospodárstvo a v akej miere naďalej beží výrobný sektor a klasická pracovná kultúra uprostred vojny aspoň na pravobrežnej Ukrajine, prípadne v Kyjeve?
Keď sa pozrieme na suché dáta, prvotný prepad ekonomiky bol približne 30 percent. Ekonomická produkcia teda klesla zhruba o tretinu. Za posledný rok sa situácia stabilizovala, Ukrajina má v porovnaní medzi rovnakými mesiacmi minulého a tohto roka rast zhruba 20 percent. Teda ten pôvodný prudký prepad sa znížil na mínus desať až 15 percent. Stále je to zásadný skok, ale nie je až taký katastrofálny. Ukazuje to, že ukrajinská ekonomika dokáže relatívne fungovať.
My síce vidíme v televíznych záberoch tanky a vojenské akcie, ale predsa len toto nie je bombardovacia kampaň, akej sme boli svedkami počas druhej svetovej vojny, keď tisíc bombardérov zrovnalo so zemou celé nemecké mesto. Sú to relatívne izolované útoky, hoci s tragickými následkami. Relatívne veľkým šokom z dlhodobého hľadiska aj vzhľadom na možnosti okamžitej výroby elektriny bolo zničenie Kachovskej priehrady. Pôjde o veľmi negatívny faktor, pri ktorom ešte len uvidíme, ako veľmi zasiahne hospodárstvo Ukrajiny.
A čo zvyšok krajiny?
Tam bolo dôležité, že sa podarilo stabilizovať elektrickú sieť, čo bol veľký problém na prelome rokov, keď sa útoky zameriavali na energetickú infraštruktúru a elektrárne. Sieť dnes funguje a funguje aj doprava smerom na Západ. Ako to už vo vojnách býva, v kritických situáciách sa ukazuje pomerne veľká schopnosť improvizácie. Východný blok Európy vždy vedel pomerne slušne improvizovať. Hľadajú spôsoby, ako riešiť problémy. Príkladom môže byť, že za relatívne krátky čas dokázali prehĺbiť vodný kanál do delty Dunaja, aby vedeli čiastočne obísť blokádu Čierneho mora. Asi tým veľmi nepotešili Rumunov, ale ukazuje to, že kde je vôľa, tam je cesta. Z dlhodobého hľadiska je to ale veľmi vyčerpávajúca situácia.
Hrozí však, že v nejakej miere konflikt potrvá dlhodobo, hoci aj v menej intenzívnej miere...
Ak sa stane to, čo v roku 2014, že front zamrzne, žiaden investor na Ukrajinu nepôjde. Krajina bude odsúdená na marazmus. Situácia sa musí rozuzliť, aby investori cítili istotu, že im nič nehrozí a že ich fabriku nebudú bombardovať. Ak však konflikt bude dlhšie pokračovať alebo zamrzne, situácia bude pre nich veľmi zlá.
Veď práve, ak to teraz Putin hrá na to zamrznutie a vôľa po dohode neexistuje ani na druhej strane, aké majú Ukrajinci možnosti sa sami postaviť na nohy?
Nechcem veľmi ísť do vojenských špekulácií, ktoré sú mimo môj odbor, ale zamrznutie konfliktu v pravom zmysle asi ani nie je možné, keďže obe strany budú stále v nejakej miere bojovať.
Aký potenciál môžeme očakávať od Ukrajiny po vojne?
Ukrajinu sme dlho vnímali ako chudobný štát, odkiaľ prichádzala lacná pracovná sila na naše stavby, ale zabudli sme na to, že je to obrovská krajina s obrovskými prírodnými zdrojmi. Zásoby plynu sú po Nórsku druhé najväčšie v Európe, ak nerátam Sibír. Sú tam aj veľké zásoby železa, titánu a gália a množstvo ďalších vecí. Majú najviac ornej pôdy zo všetkých európskych štátov. Je tu teda obrovský potenciál v oblastiach, v ktorých Európa už nemá veľmi kde efektívne ťažiť.
Z čoho by mohla Ukrajina ťažiť v prípade ekonomickej integrácie do západných štruktúr, ak by k nim došlo?
Má poteniál zažiť niečo podobné, ako sme zažili vo východnej Európe, keď sa nám zrazu otvorili brány na Západ. Zrušili sa staré inštitúcie a staré „poriadky“ a nahrnul sa k nám západný kapitál, ktorý spôsobil prudký ekonomický rast. Ukrajina už mala posledné roky pred vojnou našliapnuté rozvíjať sa týmto smerom, dochádzalo k prílevu kapitálu od západných firiem, krajina sa skutočne menila.
Ak sa na tejto trajektórii dokáže udržať aj po skončení vojny, môže to byť zásadný magnet pre prílev kapitálu a tiež rastový prvok v rámci celej Európy. Obzvlášť zaujímavá bude pre tých, ktorí s nimi budú hraničiť, teda pre Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko a blízke Pobaltské krajiny. Potenciál tu je, ale vyžaduje si relatívne úspešné ukončenie vojny, aby nenastal sýrsky scenár desaťročných bojov, ktorý bude extrémnou záťažou nielen pre nich, ale pre celú Európu. Mať takýto štát na svojich hraniciach je, samozrejme, veľký problém.
Niektorí analytici sa domnievajú, že ak Putin nedokáže dobíjať ďalšie územia, zameria sa aspoň na dlhodobé ničenie Ukrajiny, aby Západ zabudol na to, že mu ešte Ukrajina môže byť na osoh. Môže sa mu podariť zlikvidovať jej ekonomický potenciál?
My vidíme najmä zničené mosty, priehradu, infraštruktúru. To sú veľké škody, ale z pohľadu ekonomického potenciálu to nie je také dôležité ako inštitucionálna spoločenská štruktúra. Západné Nemecko bolo po druhej svetovej vojne totálne zničené. Tento fyzický kapitál dokázali počas dekády nahradiť. Tehly sa dajú vždy postaviť na seba. To by sa dalo prekonať. Vážnejší problém by nastal vtedy, ak by krajina nedokázala zmysluplne inštitucionálne fungovať.
Čo by muselo nastať, aby k tomu nedošlo?
Muselo by sa hľadať nejaké rozumné usporiadanie, možno niečo na úrovni Izraela. Bude síce napätie, ale nejakým spôsobom kontrolované. No aj nedávno sme videli, že aj zmena v Rusku môže nastať relatívne rýchlo, napokon, Putin má 70 rokov a nebude tu navždy, a to aj keď si odmyslýme chýry o jeho takých a onakých chorobách. Ak by v Rusku došlo k rýchlej implózii, aj situácia na Ukrajine by sa mohla pomerne rýchlo stabilizovať. Samozrejme, potom tu môže nastať aj druhý problém, a totiž, čo by urobil s Európou prípadný kolaps v Rusku. Ale to už odbiehame do geopolitiky, kde sa nechcem vŕtať.
Daňové príjmy Ukrajiny sa minulý rok prepadli o 35 percent. Ukrajina dnes žije na dlh, ktorý vykrýva Západ a Medzinárodný menový fond (MMF). Je to vlastne život na infúziách. Ale ako dlho by dokázali ekonomicky znášať takýto stav?
Áno, to je dobré prirovnanie. Krajina má obrovské vojenské výdavky, čo si v kombinácii s nižším ekonomickým výkonom vyžaduje externé financovanie. Momentálne má dohodnuté finančné rámce s MMF, s EÚ a nejakú bilaterálnu pomoc. Bavíme sa o zhruba 70 miliardách eur finančnej pomoci, z ktorej bola čerpaná zhruba polovica. Z pohľadu Západu však prakticky ide o drobné. Na ilustráciu, záchrana Grécka stála 260 miliárd eur, plán obnovy 720 miliárd eur. Kapacita MMF je zhruba 900 miliárd eur. Takže ekonomicky nie je problém pomáhať Ukrajine aj roky.
Po vojne bude mať Ukrajina obrovský dlh, neohrozí to ich ďalší ekonomický rast?
Inštitucionálni veritelia, ako je MMF a EÚ, na takéto veci prihliadajú a snažia sa dlh nadizajnovať tak, aby bol servisovateľný. Ak sa podarí stabilizovať bezpečnostnú situáciu, veľa potrebných investícií môže potiahnuť aj súkromný kapitál. Pre rast je dôležitejšia otázka víťazstva, nie dlhu.
Mnoho firiem z Ukrajiny počas vojny odišlo a presúvalo svoju produkciu. Je možné, že sa tam vrátia, ak si medzičasom vybudujú veľké fabriky inde?
Ak budú investičné príležitosti, tak kapitál príde.
Koľko západných firiem si vlastne dokázala Ukrajina udržať napriek vojne? Nečelili tieto podniky poškodeniu alebo tragickým úmrtiam zamestnancov v dôsledku bombardovania?
Vrátim sa k „suchým číslam“ z úvodu. Ukrajinská ekonomika v súčasnosti ide zhruba na 85 percent. Veľká časť firiem teda ostala. Napríklad americká obchodná komora AmCham si robí pravidelný prieskum medzi firmami. V júni 2023 odpovedalo 96 percent jej členov, že naďalej fungujú, z toho väčšina dokonca naplno.
Ukončenie vojny je však zatiaľ vo hviezdach, skôr sa zdá, že čím dlhšie boje pokračujú, tým menej si obe strany pripúšťajú mier. Ako sa bude vyvíjať ekonomika Ukrajiny, ak, nedajbože, nastane spomenutý sýrsky scenár?
Ukrajina nemá na výber iný lepší scenár ako víťazstvo. Kto by išiel investovať do krajiny, kde je zamrznutý konflikt, ktorý každú sekundu môže prepuknúť naplno? Zamrznutý konflikt znamená dlhodobý marazmus, nielen ekonomicky.
Veľký potenciál Ukrajiny je v poľnohospodárstve, no nedávno sa najmä východoeurópski poľnohospodári zľakli prílivu ich lacnej obilnej produkcie, ktorá u nás skončila po zrušení ciel. Proti masívnemu dovozu ukrajinskej produkcie lobovali dokonca aj ich najbližší spojenci v Poľsku. Ešte väčší poľnoprotekcionizmus je v západnej Európe. Pripustí vôbec Európa plný nástup obrovského ukrajinského poľnohospodárstva na svoj trh?
Na jednej strane plačeme nad cenami potravín, na strane druhej sa desíme konkurencie. Konkurencia je hnacím motorom rastu, to platí aj pre poľnohospodárstvo. Čo spravili farmári z tých najproduktívnejších krajín Únie, ako je Dánsko, Holandsko, keď sa pripojila východná Európa? Zobrali to ako investičnú príležitosť a expandovali aj k nám. V EÚ je však takéto myslenie skôr výnimkou, čomu napomáha aj poľnohospodárska politika EÚ.
Vstup Ukrajiny do Európskej únie je však v strednodobom horizonte stále veľmi otázny, dokonca aj keby sa vojna čoskoro skončila. Dokázali by sme si spoluprácou s Ukrajinou vzájomne ekonomicky pomôcť aj v prípade, ak by sa obmedzovala len na čiastočnú ekonomickú integráciu, napríklad v podobe rušenia colných bariér či voľnejšieho pohybu osôb a kapitálu?
Tu je jednoduchá odpoveď. Obchod je na rozdiel od lúpeže obojstranne prospešná záležitosť. Môžeme použiť prirovnanie s Poľskom, ktoré je veľkostne aj kultúrne podobné. Keď vstupovalo do EÚ, západné krajiny sa báli, ako ich zaplavia lacní poľskí inštalatéri. Dnes je Poľsko šiesta najväčšia ekonomika EÚ. Intel tam práve ohlásil štvormiliardovú investíciu do továrne na čipy, CD Projekt je najväčšou hernou spoločnosťou Európy a Poľsko je významným hráčom s LNG vo východnej Európe. Ukrajina ponúka podobnú príležitosť, ešte pocukrovanú obrovskými surovinovými zásobami, ktoré Poľsko s výnimkou uhlia nemá. Samozrejme, východiskový bod je o dosť ďalej ako v prípade Poľska na prelome tisícročí, ale trajektória môže byť podobná.
Foto - Matúš Zajac