Otvorený list Ódorovi: Signatári vyzývajú na podporu mieru v oblasti Náhorného Karabachu

„V minulých dňoch azerbajdžanskí vojaci prenikli na uvedenú cestu a prerušili dopravu cez priesmyk. Pre Náhorný Karabach tým vytvorili neúnosnú humanitárnu situáciu. Po ceste prichádzal do Náhorného Karabachu všetok civilný tovar, lieky, ekonomické aktivity do Arménska a ďalšieho zahraničia. V Náhornom Karabachu sa začína prejavovať nedostatok potravín, liekov a ďalšieho existenčne potrebného tovaru. Zomierajú najmä deti, ktorým lekári nemôžu poskytnúť nevyhnutnú lekársku pomoc,“ píšu signatári Mikloško, Hrušovský, Čarnogurský a Grigorian.

Autori listu pripomínajú dohodu Arménska a Azerbajdžanu z novembra 2020. Podľa nej bude cesta cez Lačinský priesmyk, spájajúca Arménsko a Náhorný Karabach, voľne priechodná a na jej priechodnosť majú dozerať ruskí mierotvorcovia. V Náhornom Karabachu žije 150-tisíc obyvateľov, z ktorých 95 percent sú Arméni.

Nie je to po prvýkrát, čo Náhorný Karabach čelí problému s blokádou. Lačinský koridor, ktorý by mal byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí environmentálni aktivisti blokovať v polovici decembra. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vo februári rozhodol, že Azerbajdžan musí zaistiť voľný prechod cez Lačinský koridor.

Minister zahraničných vecí Náhorného Karabachu Sergej Kazaryan vtedy tvrdil, že jedným z cieľom tejto akcie je diskreditácia ruskej mierotvornej misie. „Nie je to po prvý raz, čo sa Azerbajdžan snaží podkopať dôveru a reputáciu mierotvorcov. Veľmi dobre vie, že pri súčasnej zložitej situácii vo svete, keď dominujú udalosti na Ukrajine, sa nám dostáva dvojakého štandardu. V prípade Ukrajiny celý svet hovorí, že sa tam porušujú ľudské práva. Ale tu, bohužiaľ, európske krajiny pokračujú v spolupráci s Azerbajdžanom a kupujú od neho plyn,“ uviedol Sergej Kazaryan v rozhovore pre Štandard.

Listom jeho autori vyzývajú predsedu vlády, aby sa ozval v mene slovenskej vlády na medzinárodných fórach za dodržiavanie azerbajdžansko-arménskej dohody z roku 2020 a uvoľnenie Lačinského priesmyku pre civilnú obranu. „Za naším hlasom nebude stáť mocenský potenciál, ale bude znieť za obnovu mieru a medzinárodného práva. Vyvolá uznanie pre Slovensko,“ apelujú signatári.

Celé znenie otvoreného listu

Vážený pán predseda vlády,

obraciame sa na Vás vo veci humanitárnych podmienok života ľudí a zachovania mieru v Náhornom Karabachu na južnom predhorí Kaukazu.

Počas existencie Sovietskeho zväzu bol Náhorný Karabach autonómnou republikou Azerbajdžanu na základe skutočnosti, že väčšinu obyvateľstva tvorili Arméni. Pri rozpade Sovietskeho zväzu Náhorný Karabach vyhlásil svoju zvrchovanosť a ako republika existuje doteraz. Žije v nej 120-tisíc obyvateľov, z toho cca 30-tisíc detí a mladistvých.

V roku 2020 (opätovne) prepukli na hraniciach Náhorného Karabachu s Azerbajdžanom ozbrojené zrážky, ktoré boli ukončené v novembri 2020 dohodou Arménska a Azerbajdžanu za sprostredkovania Ruskej federácie. Podľa dohody, ktorá má viac bodov, cesta cez Lačinský priesmyk, spájajúca Arménsko s Náhorným Karabachom, bude voľne priechodná a na jej priechodnosť dozerajú ruskí mierotvorcovia.

V minulých dňoch azerbajdžanskí vojaci prenikli na uvedenú cestu a prerušili dopravu cez priesmyk. Pre Náhorný Karabach tým vytvorili neúnosnú humanitárnu situáciu. Po ceste prichádzal do Náhorného Karabachu všetok civilný tovar, lieky, ekonomické aktivity do Arménska a ďalšieho zahraničia. V Náhornom Karabachu sa začína prejavovať nedostatok potravín, liekov a ďalšieho existenčne potrebného tovaru. Zomierajú najmä deti, ktorým lekári nemôžu poskytnúť nevyhnutnú lekársku pomoc.

V týchto dňoch prepukli v hlavnom meste Náhorného Karabachu Stapanakerte masové demonštrácie za dodržiavanie dohody z roku 2020. Hrozí, že dôjde k zrážkam s azerbajdžanskými vojakmi.

Slovenská republika v roku 2004 ako prvá stredoeurópska krajina uznala arménsku genocídu z roku 1915. Arménsko je prvou krajinou na svete, ktorá uznala kresťanstvo ako štátne náboženstvo, skôr ako Rímska ríša. Arméni sú nám Slovákom priateľsky naklonení, arménska kultúra a umenie patria na vrchol svetovej kultúry a umenia.

Vážený pán predseda vlády, obraciame sa na Vás, aby sa slovenská vláda, resp. Vy ako jej predseda, ozvala na medzinárodných fórach za dodržiavanie azerbajdžansko-arménskej dohody z roku 2020 a uvoľnenie Lačinského priesmyku pre civilnú dopravu. Za naším hlasom nebude stáť mocenský potenciál, ale bude znieť za obnovu mieru a medzinárodného práva. Vyvolá uznanie pre Slovensko.

Dr. Ašot Grigorian, prezident Fóra arménskych asociácií Európy a predseda Arménskej komunity na Slovensku,
JUDr. Ján Čarnogurský, býv. predseda vlády SR, nositeľ arménskeho štátneho vyznamenania Mechitar goš,
RNDr. František Mikloško, býv. predseda SNR, nositeľ štátneho vyznamenania od arménskeho parlamentu,
JUDr. Pavol Hrušovský, býv. predseda NR SR, nositeľ štátneho vyznamenania od arménskeho parlamentu.

Redakcia (DK)