Roje kamikadze dronov s umelou inteligenciou. Kyjev má obavu z novej ruskej techniky

Vojna na Ukrajine by už čoskoro mohla dostať novú dynamiku, no v neprospech brániaceho sa štátu. Ruské médiá totiž informovali, že sa už o pár dní dostane do sériovej výroby obávaný kamikadze dron Lancet.

Tento útočný dron je podľa oficiálnych informácií jednosmerná navádzaná zbraň schopná zničiť alebo vážne poškodiť akékoľvek vozidlo na bojisku vrátane moderných tankov a obrnených transportérov.

Alexander Zacharov, hlavný konštruktér firmy ZALA-Aero, ktorá ich produkuje, v nedávnom rozhovore povedal, že ich firma v súčasnosti vyrába dve verzie strojov: jednu s ťažšou hlavicou a kratším dosahom 40 kilometrov a druhú kompaktnejšiu navrhnutú s dosahom až 70 kilometrov.

Dron by mal byť vo svojej novšej generácii Produkt 53 podľa Zacharova použitý aj v rojoch na útoky proti skupinovým cieľom: jeden Lancet, ktorý deteguje obrnené vozidlá alebo ich nahromadenie, prenesie informácie na zvyšok dronov, ktoré následne autonómne tieto ciele zneškodnia alebo ochromia. Tento spôsob použitia možno vidieť na videu nižšie.

Ako sa tiež ukazuje, pre útok roja výrobca zrušil pomerne primitívny katapult, ktorý sa zvyčajne používa na vypúšťanie týchto dronov, a namiesto toho vyvinul špeciálny odpaľovač na vypúšťanie viacerých strojov naraz.

⚡️Russia 1 video report about the new Product-53 drone, which is a part of the lancet family pic.twitter.com/HktoRZezxZ

— War Monitor (@WarMonitors) July 16, 2023

Výroba sa vraj strojnásobí

Novinár ruskej štátnej televízie Rossija 1 Aleksander Rogatkin vo vysielaní v nedeľu 16. júla informoval, že výroba týchto moderných zbraní sa má v nasledujúcich mesiacoch strojnásobiť. Predsériová produkcia Lancetov pritom podľa neho od začiatku vojny stúpla až 50-násobne.

Rogatkina kamery zachytili v miestnosti vedľa viac ako 30 osemkrídlových dronov uskladnených v regáloch. Presné počty vyrobených bezpilotných lietadiel v minulých a budúcich objemoch zostávajú podľa neho vojenským tajomstvom. Povedal však, že pre každý tank NATO je ich pripravených hneď niekoľko.

To, ktoré verzie sa budú v akom množstve vyrábať a kedy príde k nasadeniu toho-ktorého variantu na bojisku, nie je z dostupných správ zrejmé. Najsofistikovanejší Produkt 53 zrejme príde na rad ako posledný.

Ukrajinská strana priznáva, že ide o problém

Ukrajinský web Kyiv Post, ktorý sa téme venoval v pondelok, okrem iného uviedol, že samovražedný dron Lancet spôsobuje ukrajinskej armáde „bolesti hlavy“ a vraj sa proti nemu „bráni len ťažko“.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre Kyiv Post skonštatoval: „Toto predstavuje vážnu hrozbu, ktorá vytvorí ďalšie výzvy pre bezpečnostné a obranné sily na Ukrajine.”

„Pre náš obranný komplex to predstavuje ďalšiu výzvu, ktorá si vyžaduje zvýšenie výroby našich vlastných bezpilotných lietadiel. To platí aj pre našich partnerov,” dodal.

Na druhej strane, Jusov upokojoval, že “oznámené čísla, ktorých cieľom je vyrábať 45- až 50-tisíc bezpilotných lietadiel mesačne, sa zdajú príliš propagandistické a optimistické”. Pripustil ale, že „existujú plány na založenie masovej výroby vo významnom rozsahu”.

Zástupca náčelníka Hlavného operačného oddelenia Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Olexij Gromov podľa agentúry Ukrinform konštatoval, že celkovo sa zatiaľ vyrobilo 900 kusov týchto zariadení, z ktorých ale už 850 v bojovej zóne aj použili. V súlade s týmto tvrdením je vraj ich aktuálny zostatok približne 50.

Súčiastky od Američanov

Niektorí medzinárodní analytici, poukazujúc na dlhodobé západné sankcie voči Moskve, navyše spochybnili schopnosť Ruska dovážať dostatočné množstvo pokročilej elektroniky potrebnej na masovú výrobu bezpilotných lietadiel, ako je Lancet.

V troskách dronov na bojisku sa napríklad našli časti procesora NVIDIA Jetson TX-2 a čipovej dosky SoC Xilinx Zynq. Ide o sofistikované komponenty od spoločností z USA, ktoré sa momentálne nemôžu do Ruska dovážať.

Na bojisku sa už objavili

Vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny (AFU) sa prvýkrát stretli s bezpilotnými lietadlami Lancet počas bojov na Donbase v lete 2022, predtým boli nasadené pri operáciách v Sýrii.

Informačné platformy AFU hlásili rozptýlené údery Lancetmi už od vlaňajšieho leta, pričom sa zdá, že ruskí operátori sa zameriavajú predovšetkým na vysoko cenené a ťažko nahraditeľné ciele, ako sú západné systémy protivzdušnej obrany a radary na riadenie paľby delostrelectva.

V júnovej správe rádia Slobodná Európa sa uvádza, že počet takýchto útokov narastá. Jej tvorcovia sa odvolávali na výpovede vojakov na fronte.

Rogotkin uviedol, že od začiatku vojny zasiahli drony Lancet najmenej 400 kusov ukrajinskej techniky alebo iných vojenských cieľov. Ako zdroj tohto tvrdenia uviedol nezávislú stránku na sledovanie škôd v boji Oryx.

Kyiv Post, naopak, uviedol, že pomocou dát rovnakej organizácie sa mu podarilo identifikovať len 113 kusov vozidiel a techniky ukrajinskej armády zasiahnutej dronmi.

Niektoré snímky napríklad ukázali dopady Lancetov na nemecké húfnice PzH70 a poľské húfnice Krab, sovietsky raketový systém S-300, americko-britskú húfnicu M777 a nemecké odpaľovacie zariadenie protilietadlových rakiet Iris-T.

Summary of the Lancet suicide drone at work … pic.twitter.com/6eHLWZLee3

— Lord Bebo (@MyLordBebo) June 15, 2023

Predstavili ich pred štyrmi rokmi

Zbrojársky závod ZALA-Aero so sídlom v ruskom meste Iževsk, ktorý patrí pod koncern Kalašnikov, predstavil prvé verzie bezpilotného lietadla Lancet v roku 2019 pre ruskú armádu v Sýrii.

Dron sa vypúšťa pomocou platformy/odpaľovacieho zariadenia. Platformu možno nainštalovať na pevninu alebo aj na plavidlá. V úvodnej fáze letu je možné stroj nasmerovať pomocou GPS súradníc alebo vizuálne. Následne je schopný sa niekoľko minút vznášať nad cieľovou oblasťou a operátor (po novom aj umelá inteligencia) vyhľadáva nepriateľský cieľ. Po zameraní sa Lancet strmhlav vrhne na objekt rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu. Poháňa ho elektromotor a v závislosti od verzie stojí v priemere okolo 30-tisíc eur.