Šimko ako minister vnútra končí vo funkcii, oznámil premiér

AKTUALIZOVANÉ V úradníckej vláde prezidentky Zuzany Čaputovej len po pár týždňoch padla prvá hlava – šéf rezortu vnútra Ivan Šimko. Oznámil to premiér Ľudovít Ódor na stredajšej tlačovej konferencii.

„Dôvera medzi ministrom a širokým vedením polície sa naštrbila natoľko, že sa ju nepodarilo obnoviť,“ vysvetlil predseda vlády.

Denník Sme už stredu ráno s odvolaním sa na viaceré zdroje napísal, že Čaputová odoberie poverenie viesť rezort ministrovi vnútra. Ódor jej odobratie poverenia navrhne už v stredu.

Politik končí zhruba dva mesiace od vymenovania dočasného kabinetu, ku ktorému prišlo 15. mája tohto roka. Vo funkcii pôsobil iba 65 dní.

Šimko sa v uplynulom období dostal do vážneho konfliktu s vedením Policajného zboru SR. Nezhody sa zintenzívnili vyjadrením Šimka o tom, že polícia patrí pod kontrolu politikov a že nerozumie slovám o tom, že by mala mať rozviazané ruky.

Spor sa však týkal aj ďalších konfliktov medzi vedením rezortu a polície – napríklad v tom, či minister nezasahuje do konkrétnych trestných vecí alebo personálnej politiky policajnej inšpekcie či policajného zboru.

Situácia mala prerásť až do bodu, že buď skončí vo funkcii Šimko, alebo odíde širšie vedenie ozbrojeného zboru. „Odchodom hrozil nielen policajný prezident Štefan Hamran, ale aj riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko či riaditeľ policajnej inšpekcie Peter Juhás a ďalší funkcionári,“ napísalo v stredu Sme.

Premiér potvrdil, že hrozil odchod viac ako 20 príslušníkov z vedenia polície či inšpekcie. Ako priblížil, nešlo len o Šimkove vyjadrenia na sociálnych sieťach. „To nebol začiatok príbehu, ale skôr koniec, posledná kvapka,“ zhodnotil Ódor.

„Pokiaľ ide o vyjadrenia ministra vnútra, považujem ich za nešťastné, najmä pokiaľ by malo ísť o politickú kontrolu vyšetrovania trestných činov. Tam to považujem za absolútne nepatričné,“ povedala Čaputová ešte začiatkom minulého týždňa.

O Šimkovom záujme, aby bolo Slovensko fungujúcim právnym štátom a inštitúcie mohli fungovať, premiér nepochybuje. Rozdielne boli podľa neho niekedy predstavy o ceste k tomuto cieľu. Ocenil Šimkovu úlohu pri zabezpečení transparentných a férových volieb, ako aj pri téme migrácie na európskych fórach.

Ivan Šimko už ministrom vnútra bol v rokoch 2001 – 2002 na konci prvej Dzurindovej vlády, keď nahradil Ladislava Pittnera (tiež SDKÚ), ktorý bol donútený odstúpiť.

Šimko bol ministrom aj v druhej Dzurindovej vláde, vtedy riadil ministerstvo obrany, aj tu skončil po roku po tom, ako vznikol konflikt s premiérom a predsedom jeho strany Mikulášom Dzurindom. Išlo o kauzu skupinka a zápas o sféry vplyvu a vedenie Národného bezpečnostného úradu. Šimko napokon skončil ako poslanec parlamentu.

Informáciu o tom, že sa do ministerského kresla vráti vo vláde odborníkov, ako vôbec prvý priniesol Štandard začiatkom mája.