Dodal, že „nesprávna klimatická veda metastázovala do masívnej novinárskej pseudovedy“, ktorú „podporovali a rozširovali podobne pomýlení marketingoví agenti podnikov, politici, novinári, vládne agentúry a environmentalisti“.
Vedci vraj nevenujú pozornosť medzerám vo svojich výskumoch
Osemdesiatročný fyzik podľa vyhlásenia na webe CO₂ Coalition kritizoval udelenie Nobelovej ceny za rok 2021 za prácu na vývoji počítačových modelov predpovedajúcich globálne otepľovanie. Clauser totiž pri svojom výskume zahrnul do už existujúcich modelov aj iný významný dominantný proces. Ten zahŕňa nakumulované mraky pokrývajúce v priemere polovicu Zeme, ktoré odrážajú prichádzajúce svetlo. Zabezpečujú tak veľmi silnú termostatickú kontrolu teploty Zeme. Existujúce modely podľa neho výrazne podceňujú tento faktor.
Oblaky majú odrážať späť do vesmíru približne 90 percent slnečného svetla, ktoré na nich dopadá. Zvyšok nakoniec dopadne na zemský povrch v bezoblačnej oblasti, ktorú zo zhruba dvoch tretín pokrývajú oceány, a absorbuje sa. Popritom sa vyparuje morská voda, čím sa kumulujú oblaky. Pri malom podiele oblačnosti a príliš vysokej teplote sa oblaky vytvárajú v čoraz väčšej miere a, naopak, pri veľkom podiele oblačnosti v čoraz menšej miere. To predstavuje akúsi termoreguláciu, ktorá stabilizuje teplotu zemského povrchu, uvádza sa vo vyhlásení.
Zmeny v rýchlosti radiačného prenosu tepla spojené so zmenami množstva oxidu uhličitého v atmosfére sú podľa tejto teórie takmer o dva levely nižšie ako faktor kumulovanej oblačnosti. Úloha uhlíka sa teda v porovnaní s tým môže považovať za zanedbateľnú.
Organizácia na webovej stránke doplňuje, že správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) a Národnej akadémie vied (NAS) opakovane pripúšťajú, že vplyv oblakov skutočne predstavuje najväčšiu neistotu v ich klimatických predpovediach, no napriek tomu urobili len malý pokrok pri riešení týchto nedostatkov.
Clauser nie je jediným kritikom novodobého fanatizmu
Emeritný profesor Guus Berkhout, zakladateľ holandskej nadácie Climate Intelligence Foundation, už v roku 2019 inicioval Svetovú deklaráciu o klíme, čo je petícia proti klimatickému alarmizmu a súvisiacim politikám. Hlavným signatárom je ďalší nositeľ Nobelovej ceny z roku 1973, profesor na Univerzite v Osle a nórsky fyzik Ivar Giaever.
„Vedci by mali najmä zdôrazňovať, že ich modelové výstupy nie sú zázračné: počítačové modely sú vytvorené ľuďmi. To, čo vychádza, plne závisí od toho, čo do nich vložili teoretici a programátori: hypotézy, predpoklady, vzťahy, parametre, obmedzenia stability,“ píše sa v petícii, ktorú dodnes podpísalo približne 1 500 vedcov a akademikov, z toho zhruba 300 zaoberajúcich sa klímou.
„Veriť výsledku klimatického modelu znamená veriť tomu, čo doň vložili tvorcovia modelu. Práve to je problém dnešnej diskusie o klíme, ktorej ústredným bodom sú klimatické modely. Klimatická veda sa zvrhla na diskusiu založenú na presvedčení, nie na zdravej sebakritickej vede,“ vyhlasujú signatári.
John Francis Clauser
Americký experimentálny a teoretický fyzik je známy hlavne vďaka svojim príspevkom k základom kvantovej mechaniky, najmä vďaka Clauser-Horneovej-Shimonyovej-Holtovej nerovnosti (CHSH).
Bakalársky titul z fyziky získal v roku 1964 na Kalifornskom technologickom inštitúte. O dva roky neskôr získal magisterský titul v odbore fyzika a v roku 1969 aj doktorát na Kolumbijskej univerzite.
V roku 2010 mu udelili Wolfovu cenu za fyziku. Vlani získal spolu s francúzskym fyzikom Alainom Aspectom a rakúskym vedcom Antonom Zeilingerom Nobelovu cenu za experimenty s previazanými fotónmi v kvantovej mechanike.
