Má štát podnikateľom pomáhať alebo im skôr uhnúť z cesty? Odpovedajú Klaus, Mihók, Macho či Schmögnerová

Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.

V dnešnej ankete respondenti odpovedali na nasledujúcu otázku:

Ako konkrétne by mal štát pomôcť podnikateľskému prostrediu na Slovensku? Akú oblasť podnikania a zamestnávania považujete za najviac ohrozenú a ako by na to štát mal reagovať?

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Predovšetkým si musia predstavitelia vládnej moci uvedomiť, že zdroje na výdavky verejných financií získavajú v drvivej miere z výsledkov činnosti podnikateľského sektora. Oni nič „nedávajú“, ako to často tvrdia, ale len prerozdeľujú, čo im podnikatelia a firmy odovzdali formou daní a odvodov. Absentuje propodnikateľské správanie štátnej správy a legislatívy napríklad v oblasti efektívnej proexportnej politiky, štátnych garancií pri rozširovaní podnikateľských aktivít, inovácií a R&D. Výrazne je ohrozená napríklad poľnohospodárska výroba z pohľadu zamestnávania, ale ohrozené je aj zdravotníctvo. Zlé nastavenie systému sa prejavuje v celom vzdelávacom systéme a najmä v odbornom vzdelávaní. Ľudský faktor a jeho kvalita je najväčším rizikom budúcnosti.

Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska

Naša celá ekonomická transformácia bola založená nie na myšlienke pomáhať podnikom, ale na myšlienke vytvoriť ekonomické prostredie, ktoré by podnikaniu neškodilo. Je potrebné vrátiť sa k heslám deetatizácie, deregulácie, liberalizácie, čiže cieľom by malo byť výrazné zníženie úlohy štátu. Hlavné je „nepomáhať“. Slávne „laissez faire“ by sa malo znovu stať vedúcou ideou. Ďalším kľúčovým heslom transformácie bola desubsidizácia, čiže zrušenie dotácií všetkého druhu. Niekomu sa to bude zdať málo konkrétne, ale nič konkrétnejšie neexistuje.

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

Za kľúčové považujeme skvalitňovanie podnikateľského prostredia ako celku a vytváranie priaznivých podmienok na podnikanie. S tým úzko súvisí prijímanie systémových opatrení, znižovanie byrokracie a daňovo-odvodového zaťaženia, no najmä legislatívna predvídateľnosť. Je neprijateľné, aby i naďalej pokračoval legislatívny chaos, ktorého sme v uplynulom období boli svedkami, keď sa o zásadných návrhoch zákonov a regulačných opatreniach rozhoduje bez akejkoľvek odbornej diskusie a za zatvorenými dverami. Takmer štvrtina všetkých zákonov prijatá v tomto volebnom období do platnosti prešla mimo štandardného legislatívneho procesu, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku – klesá konkurencieschopnosť, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť –, na čo v konečnom dôsledku dopláca celá krajina. Ďalším negatívnym dôsledkom je odliv zahraničných investorov.

Zároveň je potrebné uvedomiť si, že naša ekonomika je bytostne závislá od ekonomík veľkých členských krajín EÚ. Ak podnikateľské prostredie na Slovensku bude strácať svoju konkurencieschopnosť neustálym zvyšovaním byrokratických administratívnych požiadaviek a neporovnateľne nižšou podporou kompenzačných a investičných mechanizmov v porovnaní s konkurenciou v rámci EÚ, časom sa ocitneme v stave, ktorý sa dá popísať – neexistuje bohatá krajina s chudobnými firmami a nevýkonnou ekonomikou. Postupne bude ubúdať počet pracovných príležitostí vo všetkých oblastiach podnikania.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Musíme zabezpečiť, aby slovenské podniky v porovnaní so zahraničím stáli na rovnakej štartovacej čiare. Ak energie stoja u nás 280 eur a v Nemecku rádovo o polovicu menej, cenou našich výrobkov nevieme konkurovať. Potrebujeme mať rovnaké podmienky na podnikanie s okolitými krajinami EÚ. Okrem toho by sme sa prioritne mali zamerať na opravu železničnej infraštruktúry a mostov. Štyridsať percent z nich je v nevyhovujúcom stave, čo ohrozuje funkčnosť celého dopravného systému. Kolabuje nám aj odpadové hospodárstvo. Urýchlene potrebujeme vo verejnom záujme postaviť aspoň 2 – 3 nové spaľovne. Zníži to skládkovanie a podporí energetické zhodnotenie odpadu.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Namiesto dotačnej pomoci treba poskytnúť podnikateľskej sfére vo väčšom rozsahu tzv. investičné úvery na podporu jej konkurencieschopnosti, t. j. do inovácií, digitalizácie, do zvyšovania jej energetickej nezávislosti. Potrebné je aj stabilnejšie legislatívne prostredie a väčšia vymáhateľnosť zákona, ako aj opatrenia vo vzdelávacom systéme, ktoré by zlepšili ponuku na trhu práce.

Ďalej je nutná väčšia podpora malého a stredného podnikania, napríklad nižšie odvodové zaťaženie. Podpora sociálneho podnikania a rôznych foriem lokálneho podnikania, ako sú lokálna energetika, lokálne obehové hospodárstvo či lokálna poľnohospodárska produkcia.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Treba zvýšiť vymožiteľnosť práva, znížiť a zjednodušiť dane a odvody, zjednodušiť Zákonník práce. A hlavne zmeniť filozofiu verejných inštitúcií a orgánov. Tie majú byť podnikateľovi nápomocným partnerom, nie policajtom a katom. Napríklad pri povoľovaní prevádzok by mali zodpovedné inštitúcie slúžiť skôr ako konzultant, nie čakať na chybu podnikateľa. Verejné inštitúcie by takisto nemali prenášať svoju prácu na podnikateľov. Príkladom sú e-kasa a e-faktúra, ktorých jediným účelom je zbierať dáta pre finančnú správu.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Zastupujem odvetvie, ktoré je určite citlivé na výkyvy na trhoch. Slovenské agropotravinárstvo nie je konkurencieschopné. Ak tu skutočne chceme mať viac domácich kvalitných potravín v obchodoch a živý a pekný vidiek, musíme sa zamerať na systémovú podporu tohto odvetvia. Čo by však pomohlo celému podnikateľskému prostrediu, je už spomínané zastavenie prijímania poslaneckých návrhov v parlamente, ktoré majú priamy dopad na naše podnikanie. Podnikatelia potrebujú dostatočný čas, aby sa dokázali na legislatívne zmeny pripraviť. Potrebujú mať istotu pri investovaní a plánovaní. Každá zmena, byrokracia navyše im v tom výrazne bráni.