Problém nie je len odchod študentov do zahraničia. Čo o kríze zamestnanosti hovoria Kiraľvarga, Beljajev či Klaus

Untitled_Artwork 119 Autor: Vlado Palša

Väčšina mladých, ktorí sa podľa prieskumov rozhodnú odísť študovať do zahraničia, sa už naspäť na Slovensko nevráti. Slováci pritom už niektoré práce vykonávať nechcú a zároveň má naša krajina nevyužitý potenciál v pracovnej sile Rómov. Problém vysokého školstva je, že prestalo byť hodnotené podľa toho, akých absolventov vytvára. Tak pre Štandard identifikovali problémy zamestnanosti ekonómovia a zamestnávatelia.

Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.

V dnešnej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:

Slovensko trpí masívnym odchodom mladých ľudí na zahraničné vysoké školy, veľká časť mladých zostáva v zahraničí aj pracovať a žiť. Dlhodobým problémom sú však aj miznúce priemyselné či remeselnícke profesie doma. Ako konkrétne máme čeliť nedostatku pracovnej sily?

Odpovedajú prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga, predseda SPPK Emil Macho, exprezident Českej republiky Václav Klaus, prezident APZD Alexej Beljajev, exministerka financií Brigita Schmögnerová, analytik INESS Martin Vlachynský a predseda SOPK Peter Mihók.

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

Kvalitné vzdelávanie na všetkých stupňoch je predpokladom pre rozvoj našej krajiny ako takej. Práve (ne)kvalita niektorých vysokých škôl je hlavným dôvodom mnohých mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú odísť študovať do zahraničia. Väčšina z nich sa podľa prieskumov už naspäť na Slovensko nevráti a nájde si uplatnenie v zahraničí. Vzdelávanie a zvyšovanie jeho kvality je dlhodobo jednou z našich kľúčových priorít – v tomto smere považujeme za nevyhnutné posilniť systém odborného vzdelávania, ako aj realizovať reformy vysokoškolského a celoživotného vzdelávania.

Okrem kurikulárnej reformy je potrebná i reforma siete škôl. Slovensko totiž, ako jedna z mála európskych krajín, má až takmer 4-tisíc základných a stredných škôl – takýto pomer nájdete inde v Európe len ťažko. Platí však, že zamestnávateľský sektor je v princípe za akúkoľvek reformu, ktorá prispeje k skvalitneniu vzdelávania ako celku, nakoľko sa jeho úroveň v uplynulých rokoch zásadne neposúva vpred a mnohí naši absolventi študujú odbory, s ktorými v praxi nenachádzajú na trhu práce uplatnenie, čo nás mrzí, pretože podniky dnes vzdelaných ľudí potrebujú ako soľ.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Aj pri poľnohospodárskych a potravinárskych odboroch zaznamenávame pokles záujmu zo strany mladých ľudí. Mladí ľudia dnes rozprávajú iným jazykom, ako sme hovorili v ich veku my. Musíme sa im prispôsobiť, využiť komunikačné prostriedky, ktoré dnes využívajú oni a motivovať ich. Ani v našom odvetví sa nezaobídeme bez pracovnej sily z tretích krajín. Tam je určite potrebné zvoľniť podmienky a z našej strany je dôležité budovať ubytovacie kapacity a ponúkať ďalšie benefity, ktoré zamestnanci v iných odvetviach nenájdu.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Toto je otázka, ktorá láka „pustiť si hubu na špacír“. Môžeme tam zamiešať všetko, od kvality vzdelávania až po dlhodobú politickú situáciu či vzťah k akýmkoľvek menšinám. Realita je však taká, že Slovensko je maličká krajina a dejiny sa väčšinou odohrávajú mimo nás. Presuny ľudí sú a budú súčasťou našich dejín. Teraz sa k tomu naviac pridáva demografická zmena. Preto sa obmedzím na konštatovanie, že ak budú naša spoločnosť a inštitúcie otvorené novým myšlienkam, či už v podnikaní, vede či umení, bude to lákať ľudí aj smerom ku nám.

Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska

Slovenský odchod mladých do cudziny, nielen za štúdiom, ale aj za prácou, je skutočne výrazne masívnejší ako ten český. V cudzine v hoteloch a reštauráciách stretávam neskonale viac Slovákov ako Čechov. Mňa táto masívna „migrácia“ (a ja by som to do kategórie migrácie zaradil) nesmierne trápi. Žijeme v čase apoteózy migrácie, čo je veľký problém. Nie je možné mať nič proti individuálnej migrácii, ale my žijeme v ére masovej migrácie. Tá rozvracia spoločnosť ako tým, že mnohí odchádzajú, tak tým, že mnohí prichádzajú.

Pre mňa je cudzina prostredím výletu (alebo krátkodobého pobytu), nie prostredím života. Vždy sa jazdilo „na vandrovku“, ale ten „vandrák“ sa vždy rád vracal domov. Pripomeňme si to. Ja som dvakrát pol roka študoval v zahraničí – v Taliansku a v USA – ale vždy som sa rád vracal. A z Ameriky som sa vracal do poaugustového Československa (myslené roku 1968). Vedel som, že sa pre mňa niečo relevantné deje tu a nie tam.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Študenti odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Stačí sa pozrieť do Čiech. Vybavenie škôl, stav študentských mestečiek a jedální je významne lepší ako u nás. Pre študentov je to lákavé. Návrat Slovákov zo zahraničia je dobrou cestou, no kým nezmeníme školský, sociálny, zdravotný systém, vymožiteľnosť práva a celkové kultúrno-spoločenské nastavenie, nedávame im veľa dôvodov k návratu. Slováci niektoré práce už vykonávať nechcú. Musíme preto významne zjednodušiť dovoz cudzincov z nám kultúrne blízkych krajín. Vytvoriť podmienky, aby sa tu mohli usadiť so svojimi rodinami, čo by pozitívne ovplyvnilo aj demografiu na Slovensku.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Úroveň vzdelávacieho systému za 30 rokov u nás výrazne poklesla. Vysoké školstvo prestalo byť hodnotené podľa toho, akých absolventov produkuje, ale podľa tzv. vedeckej činnosti, ktorá sa často redukuje na počítanie citácií. Spôsob obsadzovania docentských a profesorských miest eliminuje odborníkov z praxe, administratívne určené vekové hranice z pedagogického procesu vylučujú často najschopnejších, atď. Podobne poklesla úroveň základného a stredoškolského vzdelávania.

Nevyužitá je rómska pracovná sila: potreba afirmatívnych opatrení vo vzdelávacom systéme a v procese ich zamestnávania.

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Slovensko stratilo atribút krajiny s vysoko kvalifikovanou a dobre štruktúrovanou pracovnou silou. Základ tejto nepriaznivej situácie pramení na jednej strane zo zlej populačnej krivky a na druhej z ešte horšej situácie v oblasti vzdelávania. V odbornom vzdelávaní treba zohľadňovať regionálne potreby našej ekonomiky a výraznejšie podporovať systém duálneho vzdelávania. V univerzitnom vzdelávaní negatívne pôsobí predimenzovaný počet vzdelávacích inštitúcií s nízkou kvalitou a zlou profesijnou štruktúrou nezodpovedajúcou požiadavkám trhu práce.


Ďalšie články