Filozof Engels: Nová azylová politika EÚ chce presúvať prisťahovalecké toky krok za krokom zo Západu na Východ

Európa vstrebáva šok z etnických nepokojov vo Francúzsku, kde jeden týždeň bitiek s políciou oživil pochybnosti nad politikou masového prisťahovalectva a integrácie moslimov. O vývoji nielen vo Francúzsku, ale v celej frankofónnej časti Európy, aj o tom, čím je stredovýchodná Európa iná a pre niekoho zo západnej Európy príťažlivejšia ako miesto na život, hovoríme s historikom, filozofom a verejným intelektuálom Davidom Engelsom. Tento Belgičan už niekoľko rokov delí svoj čas medzi Brusel a Poznaň. Je autorom historických štúdií, ktoré hľadajú paralely v úpadku medzi dnešnou Európou a svetom starého Ríma. Ale s inou pointou, než by bola zrejmá.

Dosiahli tohtoročné nepokoje vo Francúzsku novú kvalitu, keď ich porovnáme s predchádzajúcimi vlnami, hlavne z roku 2005?

Áno, a to hneď na niekoľkých rovinách. Jednak sú tentoraz výtržnosti oveľa silnejšie a oveľa násilnejšie: za jeden týždeň bola polícia nútená zatknúť rovnaký počet ľudí ako v roku 2005. Lenže vtedy nepokoje trvali tri týždne. Teraz bola nasadená štvornásobná sila policajtov. Celkové škody vyčíslené na 280 miliónov eur sa blížia dvojnásobku škôd z roku 2005.

Veľké rozdiely sú však aj v kontexte: v roku 2005 skutočne predmestia zvané banlieues trpeli vážnymi nedostatkami v infraštruktúre. Tento problém sa medzitým podarilo z väčšej časti odstrániť, mimochodom, štátne financie sa sem presmerovali na úkor France périphérique, vidieckeho Francúzska, ktoré je viac na chvoste. Takže sa zlepšilo spojenie z banlieues do centier, opravovali sa školy, naštartovali sa programy verejných prác, v problémových predmestiach novozamestnali množstvo sociálnych pracovníkov. Polícia dostala zadanie správať sa s tou najvyššou možnou zdržanlivosťou. A napriek tomu, keď potom znova prepuknú nepokoje, naberajú túto extrémnu podobu.

A ešte v jednom ohľade bola tento rok dosiahnutá nová kvalita: verejná mienka sa prestala solidarizovať s políciou. Aj pravica sa s prejavmi empatie voči policajtom držala nápadne späť – podľa mňa je to následok toho, do akej miery bola polícia prezidentom Macronom inštrumentalizovaná, proti Žltým vestám, proti demonštráciám počas covidu, proti demonštrantom, ktorí sa búrili proti dôchodkovej reforme. Vo všetkých týchto prípadoch polícia proti občanom občas postupovala veľmi brutálne.

Takže sa dá povedať, že Macron políciu spolitizoval? A nebola náhodou tá občasná brutalita voči demonštrantom odpoveď na prudké správanie demonštrantov, ktoré napríklad policajným zásahom predchádzalo?

Až na to, že policajného násilia bolo na politických demonštráciách skutočne oveľa viac ako proti násilníkom v banlieues. Desatina takého násilia zo strany polície v Budapešti alebo vo Varšave – a Európsky parlament by už prijímal rezolúcie o ohrození právneho štátu. Aj médiá dávajú najavo len málo sympatií s týmto druhom obetí policajného násilia. Nie sú to tie správne menšiny, okolo ktorých osudu sa točí veľká časť verejného diskurzu, sú to len narušitelia pokoja z vymierajúceho a väčšinou konzervatívne naladeného stredného stavu.

Niet div, keď sám prezident Macron, ktorý bezprostredne po udalostiach okolo Nahela [policajtom zastrelený 17-ročný Nahel Merzouk, ktorého smrťou nepokoje 27. júna odštartovali, pozn. red.] a ešte pred koncom policajného vyšetrovania sa od dotyčného policajta výslovne dištancoval, pravidelne dáva najavo svoj odpor k sociálnym deprivantom a nezamestnaným ľuďom francúzskeho etnického pôvodu a z provincie.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorFilozof Engels: Západ čakajú desaťročia nepokojov. V strednej Európe máte dôležitú misiu

Ako veľmi v tomto ohľade iné krajiny starej Európy vrátane vášho Belgicka za Francúzskom pokrivkávajú?

Nepokoje z Francúzska preskočili aj do Belgicka, dokonca až do Švajčiarska, ale v menšom rozsahu. To, samozrejme, súvisí už s rozsahom a veľkosťou: iba v banlieues okolo Paríža žije zhruba toľko ľudí ako v celom Belgicku. Aj naratív postkoloniálnej sebakritiky môže hrať istú úlohu: Francúzsko čoraz viac hovorí o svojich historických vinách a tým nechtiac, ale vytrvalo, živí resentimenty v mysliach migrantov, čo potom spolu s ich frustráciou zo skutočného alebo domnelého sociálneho znevýhodnenia môže vytvárať dosť nebezpečnú zmes. Ešte by som asi mal spomenúť, že pojem silný štát vo Francúzsku nesie úplne iný, autoritatívnejší význam ako vo federálnom Belgicku s jej dysfunkčným, veľmi slabým povedomím štátnosti. V Belgicku sa štát ako projekčná plocha antiautoritárskych inštinktov vlastne ani nedá použiť.

Posledných šesť až sedem rokov bola západná Európa ušetrená veľkých teroristických útokov, masakrov na úrovni Bataclanu. Zaujímalo by ma, či keď vlna terorizmu odznie, tak verejná mienka nevedie k pocitu, že ťažkosti s moslimským prisťahovalectvom sa vlastne nejako vyriešili a je čas posunúť sa ďalej.

Máte pravdu, že za posledných niekoľko rokov tá veľká vlna spektakulárnych atentátov poľavila, čo môže byť dané zlepšenou spoluprácou tajných služieb, ale aj upokojením politickej situácie na Blízkom východe. Myslím tiež, že roky covidových opatrení so svojimi zákazmi vychádzania a policajným dohľadom tu znamenali istý logistický zárez. Samozrejme, že to odznenie terorizmu je úplne irelevantné.

Po prvé tu ide, prepáčte mi to slovo, o módny fenomén a napodobňovanie. Jeden vydarený atentát, a pokojne sa môže odštartovať nová vlna. Po druhé teroristické útoky sú len špičkou ľadovca a vlastne odvádzajú pozornosť od síce nie tak prominentných, ale ďaleko dôležitejších javov, ako sú znepokojujúci nárast kriminality a rozširovanie no-go zón všade po západnej Európe, ako je nahradzovanie domácich Európanov ľuďmi z iných civilizácií. Ľudia z mimoeurópskych civilizácií už dnes v niektorých mestách – Paríž, Marseille, Brest a Lyon, ale aj Frankfurt, Amsterdam, Brusel – tvoria väčšinu v kategórii mládeže a niekde – v Londýne, Birminghame, Manchestri, Leicestri – aj absolútnu väčšinu.

Súčasne s nepokojmi vo Francúzsku išlo do finále rokovaní Európskej únie o reforme azylového práva. Bývalý riaditeľ nemeckej kontrarozviedky Hans-Georg Maassen nám nedávno hovoril, že tú reformu azda ani nemá cenu študovať do detailov, pretože politický establishment Európy prebiehajúcu masovú migráciu jednoducho chce. Čo si o tom myslíte?