Benediktov životopisec Seewald: Za otvoreným a pokrokovým Františkom sa skrýva autoritársky vládca

Nemecký novinár Peter Seewald je životopisec pápeža Benedikta XVI. Spoznal ho ešte v období, keď bol kardinál Joseph Ratzinger, a napísal s ním knihu rozhovorov Svetlo sveta, ktorá vyšla i v slovenčine. V aktuálnom rozhovore tvrdí, že súčasný pápež František sa od začiatku dištancoval od svojho predchodcu na Petrovom stolci.

Jeho vyhlásenia môžu vyostriť údajný konflikt medzi takzvanými ratzingerovcami a bergogliovcami. Teda na jednej strane nasledovateľmi Josepha Ratzingera a na druhej Jorgeho Bergoglia, ako sa poslední pontifikovia volajú občianskym menom.

Prekvapilo vás rozhodnutie pápeža Františka menovať za prefekta pre Dikastérium pre náuku viery svojho kontroverzného krajana a priateľa a neskôr z neho spraviť kardinála? Médiá o tom mali veľké titulky, spýtal sa Seewalda katolícky portál Kath.net.

„Nie. Na jednej strane to zodpovedá zbožnému prianiu daných médií, na druhej strane sme mohli pozorovať, že napredovanie pápeža Františka sa vekom radikalizuje či takpovediac odhaľuje. Ak navyše z Vatikánu vyženú spolupracovníka emeritného pápeža, akým bol arcibiskup Georg Gänswein, a zároveň sa menuje za najvyššieho strážcu viery (Františkov) chránenec, ktorého kvalifikácia na najdôležitejší úrad katolíckej cirkvi sa zdá byť pochybná, to už je novinka.“

Ratzingerov sekretár arcibiskup Gänswein je podľa Františkovho želania už späť v rodnom Nemecku.

Ako sme písali, arcibiskup Víctor Manuel Fernández vyvolal veľkú polemiku z viacerých dôvodov, ktorú sa už snažil v niekoľkých rozhovoroch mierniť. Pápež František v sprievodnom liste k Fernándezovej nominácii vysvetlil, že treba oceniť rôzne línie filozofického, teologického a pastoračného myslenia a tento harmonický rast zachová kresťanskú náuku účinnejšie ako akýkoľvek kontrolný mechanizmus.

Vo svetle dramatickej krízy cirkvi na Západe to znie nielen vágne, ale priam groteskne, myslí si Ratzingerov krajan a jemu blízky človek:

„To, že pápež František tiež vyhlasuje, že dikastérium v ​​minulosti používalo nemorálne metódy, by nás malo prinútiť zamyslieť sa. Ako v tom nemôžeme vidieť odkaz na bývalého prefekta (Kongregácie pre náuku) viery Josepha Ratzingera? Okrem toho, že ide o pokus legitimizovať zmenu kurzu.“

Joseph Ratzinger tento úrad zastával štvrťstoročie počas pontifikátu Jána Pavla II. až do smrti poľského pápeža v roku 2005. Následne nemeckého kardinála zvolili na čelo cirkvi v takzvanom konkláve. V roku 2013 sa dobrovoľne zriekol Petrovho stolca.

Pretrhla sa priehrada, ktorá môže vyvolať potopu a zmiesť posledný odpor

Peter Seewald sa tiež domnieva, že argentínsky pontifik chce vyjsť z doktrinálnej tradície cirkvi. Nepotrebujeme inovácie? nástojil v otázke redaktor katolíckeho portálu. Nemecký publicista zdôraznil, že cirkev nežije sama od seba:

„Nejde o masu manévrov podľa chúťok svojho vedenia. Pre Ratzingera spočívala obnova v znovuobjavení základných kompetencií cirkvi, aby sa opäť stala zdrojom, ktorý spoločnosť potrebuje, aby duchovne, morálne a duševne nestagnovala. Reforma znamená zachovávať v obnove, obnovovať v zachovaní, s novou jasnosťou vydávať svedectvo viery v temnote sveta.“

Hľadanie nesmie nikdy viesť k zrieknutiu sa pravdivosti a k prispôsobovaniu sa aktuálnemu, dodal.

Nastávajúci argentínsky kardinál a šéf významného vatikánskeho úradu chce zmeniť katechizmus, relativizovať biblické tvrdenia a polemizovať o celibáte, sťažoval sa ďalej Seewald. Fernández sa však považuje za spoluautora niekoľkých dokumentov pápeža Františka, namietal katolícky portál.

„Áno, pre často dosť prázdne reči a aj pre kontroverzný dokument Amoris Laetitia. S prvkami, ktoré kritici definovali ako nečitateľné a nereálne a odborníci ich považujú na hranici s herézou.“

Životopisec 265. pápeža sa domnieva, že to neprispeje k aktuálnej kríze viery: „Najnovší vývoj poukazuje na skutočné pretrhnutie priehrady. A vzhľadom na dramatický úpadok kresťanstva v Európe by sa to mohlo zmeniť na potopu, ktorá zničí to, čo ešte odoláva.“

Ratzinger a Bergoglio na jeseň roku 2014. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Za pápežom, ktorého vykresľujú ako otvoreného a pokrokového, sa skrýva vládca

Pápež František sa od prvého dňa svojho pontifikátu chcel dištancovať od svojho predchodcu. Nebolo žiadnym tajomstvom, že mali nielen opačné povahy, ale aj protichodné názory na budúcnosť cirkvi, pokračoval bavorský novinár:

„Bergoglio vedel, že nemôže udržať konfrontáciu s Ratzingerovou brilantnosťou a teologickou výškou. Zameral sa na efekty a mal podporu médií, ktoré sa (na veci) nechceli pozerať príliš zblízka. A to preto, aby nemuseli vidieť, že za pápežom, ktorého vykresľovali ako otvoreného a pokrokového, sa skrýva vládca, ktorý bol niekedy veľmi autoritársky, ako Bergoglia poznali už v Argentíne.“

Niektorí novinári podľa Seewalda tento obraz predávali tak, že ide o reformujúceho pápeža či bojovníka vo Vatikáne, ktorý sa stavia vlkom tieňovému pápežovi Benediktovi a jeho reakcionárskej klike. Naopak emeritný pápež Benedikt sa vyhýbal všetkému, čo by mohlo vzbudzovať dojem, že vládne nad Františkovým pontifikátom. A ak by ste hľadali vlkov, videli by ste, že všetci upadli do nemilosti, objasnil Seewald.

Nedávne správy z Vatikánu mi pripomínajú, čo najdiskutovanejší filozof súčasnosti Giorgio Agamben píše v texte Tajomstvo zla, podčiarkol Seewald. Agamben v ňom vyzdvihuje práve nemeckého teológa: „Mladý Ratzinger raz pri výklade svätého Augustína rozlišoval medzi cirkvou zlých a cirkvou spravodlivých. Od začiatku bola cirkev nerozlučne zmiešaná. Je to cirkev Kristova aj cirkev Antikrista. Podľa Agambena však existuje aj takzvaný katechon.“

Tým nemecký žurnalista odkázal na biblický koncept z Pavlovho Listu Solúnčanon, ktorý značí bariéru či zadržiavanie voči niekomu či niečomu. Takto vnímal Agamben emeritného pápeža. Keď zostúpil z Petrovho stolca, nevyhnutne sa odlíšila pekná cirkev od čiernej, povedal Seewald, hoci uznal, že je to silné prirovnanie. Podobne to mal vnímať i Ratzinger. Počas týchto rokov života v ústraní som sa ho pýtal, ako to, že je stále medzi nami. Odpovedal, že musí zostať, no napokon Kristus zvíťazí, prezradil novinár.

Je Seewald hodnoverný?

Napriek ich osobnému vzťahu však Seewald neinterpretuje vždy Ratzingera hodnoverne, vyslovili niektorí bergogliovci v minulosti. Komplexnú osobnosť 265. pápeža vraj zjednodušoval a podobne ako arcibiskup Gänswein si ju prispôsobil.

Seewaldova téza znie: Benedikt odvážne a jasne hlása pravdu, za čo ho moderný svet a progresívci nenávidia. Tým vylučuje akúkoľvek debatu, sťažujú sa niektorí vatikanisti. Jeho životopisec napríklad vyzdvihuje, že Ratzinger ako prefekt Kongregácie pre náuku viery odsúdil teológiu oslobodenia v Latinskej Amerike. Avšak mlčí o tom, že vysoký nemecký prelát neskôr uznal dary tamojšej pokoncilovej teológie a umožnil známe biskupské zhromaždenie v Aparecide, ktoré popularizovalo Jorgeho Bergoglia a z ktorého aj ako pápež František stále čerpá, dodali bergogliovci.

Emeritný pápež síce žil v ústraní, no občas sa nechal zneužiť, keď prispel svojím textom pre niektoré projekty, ktoré išli proti jeho nástupcovi. Po odstúpení z Petrovho stolca poskytol rozhovor aj Seewaldovi. Benediktove „príspevky“ boli poľutovaniahodný dar pre kritikov Benedikta, napísal v minulosti britský týždenník Tablet.

Niektorí ľudia sa snažili zneužiť smrť Benedikta XVI., povedal pápež František mesiac po odchode svojho predchodcu. Joseph Ratzinger zomrel 31. decembra 2022. Bergoglio tým odkázal na knihu Benediktovho extajomníka arcibiskupa Gänsweina s názvom Nič iné ako pravda. Môj život po boku Benedikta XVI. Obsahovala síce niekoľko mierne kritických výrokov na adresu Františka, hoci v zásade nič dramatické ani prekvapivé.

Na Františkov zoznam údajných zneužívateľov Benediktovho odkazu sa teraz bezpochyby dostalo nové meno. Bude zaujímavé sledovať, či pribudnú ďalšie.