Ďalšiu tragédiu kresťanov na Blízkom východe nesmieme dopustiť

Situácia v Iraku a na celom Blízkom východe je zložitá. Pre kresťanov ešte viac ako pre iných obyvateľov. Kresťanská menšina sa tam za posledných 20 rokov scvrkla na zlomok svojho predchádzajúceho stavu.

Pamätám si na slová kardinála Saka, ktoré povedal viackrát počas návštevy Slovenska. Podľa neho bola invázia do Iraku chyba a stála obrovské množstvo životov bez nejakého výsledku. Bez zvrhnutia Saddáma Husajna by podľa neho nebolo ani vraždenie kresťanov a jezídov na Ninivských pláňach, ani celé pustošenie Iraku Islamským štátom.

Kardinál sa v ničom nezastával diktátora, ale bol synom svojho regiónu, poznal jeho kultúru a možnosti. Neveril, že zajtra príde demokracia a sloboda do ich krajín a už vôbec neveril tomu, že sa demokracia, právny štát a sloboda dá priniesť na bajonetoch vojakov.

Bolo zaujímavé sledovať jeho debatu s vtedajším premiérom Hegerom a dnešným ministrom zahraničných vecí Wlachovským. Bola to akási lekcia z dejín Blízkeho východu od muža, ktorý tie dejiny žil a bol ich aktívnym účastníkom.

Kardinál je zaujímavý a komplikovaný muž. Vedel by som rozprávať niekoľko vtipných historiek z jeho pobytu na Slovensku. Zároveň je mužom veľkej odvahy a jemnosti. Nebojí sa neštandardných riešení, keď si myslí, že nemá na výber. Teraz prišiel k záveru, že inej cesty niet.

Politika je boj. Na Slovensku aj v Iraku. Tamojšie hlavy náboženských komunít sú zároveň aj tzv. etnarchami, teda politickými vodcami svojich spoločenstiev. Kardinál Sako je teda lídrom celej chaldejskej komunity. Komunity, ktorej história siaha tisíce rokov do minulosti. Ide o jednu z najstarších kresťanských komunít na svete a to zaväzuje. Tak ich, ako aj nás. Ak zmiznú, stratíme časť kresťanského dedičstva, časť našej identity.

Kresťanská komunita nie je jednotná. Ani v Iraku. Pozostáva z množstva denominácií, ako sú chaldejci, syriaci, asýrčania a mnohí ďalší. Žiaľ, rozdelenie je aj v politike a rastie. Čoraz viac sa politickí zástupcovia vzďaľujú náboženským lídrom. O tom je sčasti aj tento spor.

Na jednej strane stojí Raján al-Kildání, vplyvný chaldejský politik a vodca milície Babylonské brigády, ozbrojených kresťanských polovojenských jednotiek, ktoré bránili kresťanov proti Islamskému štátu. Dnes je napojený na Irán a jeho islamistický protikresťanský režim. Jeho podporovatelia ovládajú štyri z piatich kresiel v irackom parlamente, ktoré patria kresťanom. Čoraz viac sa snaží vytláčať tradičných kresťanských vodcov z ich legálnych pozícií a to aj čo sa týka majetku cirkví.

A tohto sa týka aj zrušenie prezidentského dekrétu, ktorý zabezpečoval kardinálovi Sakovi jeho pozíciu a nezávislosť ako náboženského lídra katolíckych Chaldejcov vo všetkých aspektoch. Politická moc nemá prečo vstupovať do záležitostí vo vnútri cirkvi. Kardinál Sako je patriarcha Chaldejcov a ich prirodzený líder. Al Kildáni je vojenský a politický líder svojej strany. A hoci je Chaldejec, Chaldejcov nezastupuje.

Rozhodnutie prezidenta Iraku Rašída obmedziť pozície kardinála Saka bez dohody s ním a chaldejskou komunitou ide proti súdržnosti Iraku. Proti jeho rozhodnutiu už demonštrovali kresťania naprieč krajinou, prezidenta požiadali o zmenu politiky náboženskí lídri z celého Iraku.

Irak je krehká krajina. Rozdelená na vlastný Irak a autonómny Kurdistan, kde má bagdadská vláda iba minimálne právomoci. Kardinál Sako sa v reakcii na situáciu rozhodol aspoň dočasne presídliť z Bagdadu do Kurdistanu. Toto je silný signál pre prezidenta Rašída, kardinál sa oprel o kurdskú autonómnu vládu.

Je potrebné si uvedomiť, že toto je iba vyvrcholenie dlhšie trvajúcich problémov medzi prezidentskou administráciou a Chaldejskou cirkvou. Toto pnutie ukazuje, že celá situácia môže eskalovať a potrebujeme aj pomoc zo zahraničia, aby došlo k zmiereniu medzi lídrami a nájdeniu kompromisu. Je to v záujme kresťanov, Iraku i Blízkeho východu.

Západ má svoju rolu na Blízkom východe. V dobrom aj v zlom. Máme zodpovednosť, a preto sme v stredu za Slovenskú republiku otvorili túto otázku na Plenárnom zasadnutí Medzinárodnej aliancie pre náboženskú slobodu. Rovnako sme kontaktovali mnohých partnerov, aby sa medzinárodné spoločenstvo začalo týmto problémom viac zaoberať. Nemôžeme si dovoliť ďalšiu tragédiu kresťanov v Iraku. Mohla by byť pre celé komunity poslednou. To si nemôžeme dovoliť. Blízky východ bez kresťanov už nebude Blízkym východom. Kresťania boli po stáročia stabilizujúcim faktorom regiónu. Keď sa vytratia, ktovie, čo sa stane…

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.