Naši Vietnamci: Nedržia sa za ruky, lásku si verejne nevyznávajú. Deti nechvália, prácu si vážia
Sedemdesiat rokov žiť s niekým v jednej krajine je dostatočne dlhá doba na to, aby sme ho poznali. No je to reálne tak? Koľko toho vieme o hodnotách, zvykoch a problémoch Vietnamcov, ktorí sa v júni stali štrnástou oficiálne uznanou národnostnou menšinou na Slovensku? O tom, aké majú životné priority, ako často varia, čím uspávajú deti a o čom hovorí väčšina ich ľudových rozprávok, sa dočítate v rozhovore s Niki Trang Phamovou z druhej generácie Vietnamcov žijúcich medzi nami.
Niki Trang Phamová s dcérou Katkou. Foto: archív Niki Trang Phamová
Niki Trang Phamová s dcérou Katkou. Foto: archív Niki Trang Phamová
Ako a kedy ste sem prišli?
Otec učil vo Vietname na vysokej škole a prišiel na Slovensko v roku 1989 ako doktorand na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. My sme s mamou a bratom prišli za ním o tri roky neskôr. Keď dokončil školu, mohli sme sa vrátiť do Vietnamu, kde by pravdepodobne získal dobrú pracovnú pozíciu. Aj jeho spolužiaci, ktorí s ním vtedy končili štúdium a ktorí sa vrátili domov, zastávajú dnes vo Vietname vysoké funkcie.