Začína sa ničenie Sasky. Médiami

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Stačí sugestívna interpretácia a niečo veľmi podobné môže byť vysvetlené opačne.

Žiadne médium na Slovensku nie je skúsenejšie v tom, ako modelovať a ovplyvňovať predvolebnú realitu, ako Denník N. Pred prezidentskými voľbami dokázali tieto noviny tlačiť na Roberta Mistríka, aby odstúpil v prospech Zuzany Čaputovej, hoci na to nebol vážny dôvod. Uspeli. Čaputová mala pritom druhé kolo isté, podobne ako ho mal kandidát Smeru Šefčovič, hrozby, ktoré prezentoval denník, boli virtuálne. Denník N rovnaký mediálny tlak vyvíjal aj na Františka Mikloška, neúspešne.

Tento fenomén by sme mohli nazvať negatívna kampaň. Inde vo svete negatívnu kampaň spravidla vedú samotní politici alebo politické strany, očierňujú svojich oponentov, na Slovensku sa do nej ochotne zapájajú najmä progresívne médiá. Vytvoria tlak a vybraný politik či strana čelí úplne iným otázkam, ako politik či strana, ktorí sú pod ochranou. Denník N dokáže strhnúť aj ďalšie médiá a vznikne tlak, ktorý ide z každej strany. Deje sa tak pravidelne, dnešok však naznačuje, že onedlho môže ísť do tuhého.

Voľby by podľa volebného modelu Denníka N a agentúry Ipsos dopadli nasledovne:

Samotné čísla nie sú veľmi prekvapujúce, azda s výnimkou Progresívneho Slovenska, ktoré sa stáva hlavným rivalom Smeru iba v prieskumoch zadávaných Denníkom N a denníkom Sme.

Progresívci boli médiami nadhodnocovaní aj v minulých voľbách, oplatí sa preto zachovať istý odstup.

O PS až tak nejde, väčším problémom je, že zvolená interpretácia prieskumu najviac zneisťuje voličov Sasky. Tí pravdepodobne patria k čitateľom Nka a odkazu článku, že Sulíkova strana môže mať „vážny problém”, keďže „ešte v apríli tvrdila, že ide vyhrať voľby a mení hru” a teraz je na úrovni 5 percent, môžu podľahnúť. Saske pritom trikrát namerali čísla, ktoré sú vždy nad 5 percent. Najskôr 6,4 percenta, v júni stúpli na 7,2 percenta, teraz klesli na 5 percent. „Za rok tak strana Richarda Sulíka prišla o viac ako polovicu voličov,” píše Nko.

Je to ale naozaj tak?

Skutočná odpoveď je, že nevieme. Volebné modely Denníka N nie sú klasické prieskumy, dáta sa zbierajú spravidla online formou a výsledky sa „dovažujú“, aby čo najpresnejšie zachytávali aj realitu mimo online priestoru. Vo Focuse, ktorý robí klasické prieskumy s anketármi v teréne, mala Saska 5 – 5,3 percenta, v agentúre AKO v júli 7,6 percenta. Agentúry majú teda pomerne značný rozptyl.

Saska sa objektívne dostala do trochu zbytočného vleku prezidentského paláca a progresívcov, len mierne alebo vôbec sa nevymedzuje voči Ódorovej vláde, a to ani pri migračnej téme, kde bývalý minister Ivan Šimko svojím postojom „podviedol“ celú politickú scénu (zdržať sa znamenalo nehlasovať proti). Ale vykresľovať Sulíka ako ohrozeného ešte pred televíznymi debatami je minimálne unáhlené. Jeho výkony v diskusiách sú totiž dlhodobo presvedčivejšie ako výkony Michala Šimečku. Preto by pre progresívcov bolo najlepšie, keby sa krátko pred voľbami nestretli v jednom štúdiu.

A práve tomu môže zneisťovanie sympatizantov Sasky pomôcť.

OĽaNO stúpa alebo je v „zóne ohrozenia”?

Viditeľná je aj interpretácia v prípade Matovičovej koalície.

Matovič si sťažil podmienky, keď na vstup koalície do parlamentu potrebuje 7 percent. Urobil to vedome a využíva to ako mobilizačný nástroj na svojich ľudí a voličov. A podľa dostupných dát mu to vychádza.

Denník N mu vo volebnom modeli Ipsos v júli nameral 7,1 percenta, čiže do parlamentu by sa Matovič a spol. dostali len tesne. Oproti júnovému prieskumu však ide o 0,7 percentný nárast. Vo Focuse počas posledných dvoch prieskumov (pričom v tom prvom ešte nebolo o koalícii nič známe), tiež OĽaNO posilnilo z 5,3 na 6 percent. V AKO im v júli namerali 7,2 percenta.

Denník N o tomto trende píše, že Matovičovo hnutie je v „akútnom ohrození” a poukazuje aj na interval spoľahlivosti, ktorý je v rozpätí 5,3 do 8,9 percenta, pričom zdôrazňuje to, že koalícia pod Matovičovým vedením „môže mať v tomto momente výtlak aj výrazne pod siedmimi percentami”. Rovnako však môže mať výtlak aj bezpečne nad 7 percentami, všímať si len jedno číslo z intervalu spoľahlivosti nie je zrovna férovým prístupom. Pri Matovičovi viac ako pri ktoromkoľvek inom projekte totiž platí, že ide o presvedčených z presvedčených voličov. Aj keď sa rozprávate s kandidátmi tejto koalície, dozviete sa, že ľudia sa k nim občas hanbia verejne prihlásiť, tvrdé jadro – navyše odolné médiám – si však Matovič vybudoval úspešne.

Opäť: OĽaNO nemá parlament istý, sami sa pre koalíciu rozhodli, ale ak už je mierny trend poklesu v prípade Sasky signálom „vážneho problému“, pričom strane spočítali, že prišla o „viac ako polovicu voličov“, o čom si nemôžu byť istí, prečo rovnakou metódou nekonštatovať, že Matovič posilnil len v Ipsose o pol percenta, mierne silnejší je v AKO a posilnil aj vo Focuse? Tu už trend nie je dôležitý?

Koľko žien odchádza od Kollára?

Pozoruhodné sú aj niektoré ďalšie interpretácie progresívneho denníka. Hoci má podľa prieskumov Boris Kollár parlament takmer istý, Nko spomína interval a štatistickú chybu aj pri hnutí Sme rodina. Ipsos Kollárovmu hnutiu aktuálne nameral 6,4 percenta s intervalom od 4,7 do 8,1 percenta. Oproti júnovému prieskumu ide o pokles o 0,8 percenta. Čitateľov upozorňujú na volatilitu ženských voličiek, pričom poukazujú, že od marca do apríla klesol ich počet – najskôr sympatizovalo s Kollárom desať, neskôr sedem percent žien, ktoré pôjdu voliť. Presné číslo ako je to teraz, sme sa teraz nedozvedeli, len to, že „teraz znovu odišli (voličky) v podobnej miere ako v apríli“.

Aj keby bolo prekvapujúce, keby to bolo inak, presnejšie číslo chýba. Význam to má aj preto, že sa pri poklese o 8 desatín percenta pohybujeme v mimoriadne malej voličskej vzorke, s ktorou volebný model pracuje.

Hoci ani KDH nezaznamenalo výraznejší medzimesačný posun, Denník N svojim čitateľom pripomína, že od novembra hnutie kleslo o 1,6 percenta s dôvetkom, že hnutie je v dlhodobom poklese, respektíve stagnácii.

Naopak, 5 percent pre SNS, čo je takmer o percento menej ako preferencie KDH, vníma Denník N ako dlhodobý trend, kedy sa SNS po roku 2020 v prieskumoch opäť začala umiestňovať nad hranicou zvoliteľnosti. V prípade SNS ocenia aj tému, na ktorej sa profilujú (medvede), respektíve, že sa im na kandidátku podarilo prilákať aj „viaceré tváre dezinformačnej a nacionalistickej scény“.

Pre korektnosť dodajme, že vzhľadom na interval spoľahlivosti to pre analytikov Denníka N vôbec neznamená, že národniari v parlamente nakoniec budú.

Ako dopadnú voľby?

To dnes presne netuší nikto z nás. Tušíme však, že niektoré trendy sú už dnes viditeľné a výsledok ovplyvnia. Smer voľby zrejme vyhrá, niektoré strany sa nemusia dostať cez volebné kvórum. To druhé pravdepodobne rozhodne o neskoršom zložení vlády.

Ovplyvní to ešte celý rad vecí. Tušíme, že mediálny tlak proti niektorým stranám a zloženie záverečných debát a výkon politikov v nich budú medzi nimi. A práve o pohyby v prieskumoch verejnej mienky teraz ide.

Preto sa v najbližších týždňoch oplatí opatrnejšie čítať interpretáciu volebných prieskumov, pokušenie formovať voličov je pre niektoré médiá obrovské.