Poslanec Vašečka sa mýli. Finančnú pomoc pre rodiny máme nastavenú horšie ako v Poľsku

Rodinná politika je oveľa komplikovanejšia než výpočty poslanca Richarda Vašečku (Kresťanská únia, kandidujúca v koalícii s OĽaNO). Ten sa odvoláva na porovnanie s Poľskom, v ktorom na jedno dieťa mesačne štát prispieva sumou 500 zlotých (zhruba 112 eur).

V predvolebnej kampani poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť sľubuje voličom zvýšenie tejto dávky na 800 zlotých (okolo 180 eur). Na Slovensku je to podľa Vašečku až 200 eur, a teda viac, ako sa plánuje v susednom Poľsku. Slovensko sa tak podľa jeho slov stalo týmto príspevkom lídrom v prorodinnej politike. 

Znie to dobre, ale niečo podstatné pri tom poslancovi Vašečkovi uniká.

Porovnávanie príspevkov na dieťa medzi jednotlivými krajinami nie je ani zďaleka také jednoduché, ako to vypočítal. Alebo si toho nie je vedomý a tejto problematike nerozumie, prípadne kandidát za Kresťanskú úniu do budúcich volieb zavádza svojich voličov.

Vašečka totiž spočítal maximálnu výšku toho, čo slovenský rodič môže od štátu dostať a porovnal to s minimálnou dávkou, ktorú dostáva poľský rodič.

Plných 200 eur môže na Slovensku dostať len rodič, ktorý celkom slušne zarába. Poľský program 500+ dostávajú rodičia bez rozdielu a výšky platu, a to dokonca aj vtedy, ak sú nezamestnaní. Preto ani zďaleka nie sme, ako tvrdí Richard Vašečka, lídrom v podpore rodín. 

Chudobou ohrozené rodiny

Slovenské a poľské financovanie rodín sa od seba veľmi líši. Ak už ich však chceme porovnávať, môžeme to robiť napríklad na modelových situáciách jednotlivých rodín, nie ako celok.

Prejdime si teda niekoľko príkladov rodín, ktoré by sa mohli ocitnúť v horšej finančnej situácii, čo im sťažuje financovanie svojich detí. Pomôžeme si kalkulačkou na výpočet výšky daňového bonusu, na ktorej si môžete aj vy vypočítať výšku toho svojho príspevku.

Trojčlenná rodina s rodičmi, ktorí sú nezamestnaní, a sedemročným dieťaťom dostane v Poľsku príspevok na dieťa vo výške okolo 140 eur. Na Slovensku 60 eur.

Pokračujme ďalej. Sedemčlenná rodina s 5 deťmi do 18 rokov, kde jeden z rodičov má napríklad príjem 1 350 eur (čo je slovenský medián) dostane od štátu na Slovensku podporu vo výške 943 eur. V Poľsku takáto rodina dostane 811 eur. Celkový “zisk” pre rodinu je tak v tomto prípade menší ako na Slovensku. Ale iba do roku 2025, kedy príjem od štátu v tejto slovenskej domácnosti klesne podľa veku detí najmenej o 200 eur, dôvod: predvídaný pokles výšky daňového bonusu. A opäť bude menší, ako ho majú Poliaci.

A teraz samoživitelia. Na Slovensku si slobodná matka zarábajúca minimálnu mzdu s dvoma deťmi vo veku od 5 do 18 rokov prilepší o necelých 284 eur mesačne. V Poľsku o takmer 323 eur.

Zo spomínaných príkladov možno vidieť, že tvrdenia poslanca Vašečku sa nie celkom zhodujú s pravdou.

Ak Vašečka túžil po programe, ktorý podporuje chudobné či mnohopočetné rodiny, jeho cieľ sa 200-eurovým príspevkom nepodarilo naplniť. Poliaci dávajú chudobným a mnohopočetným rodinám v dlhodobom horizonte oveľa viac ako Slováci.

Ak by chcel niekto argumentovať inou sociálnou realitou v Poľsku a na Slovensku, napríklad tým, čo by štedré dávky znamenali pre rómsku komunitu u nás, len dodám, že netvrdím, že naším vzorom má byť Poľsko. Porovnávam len čísla na základe reálnej situácie.

Poľsko má aj tak v hľadáčiku úplne iný cieľ ako Slovensko, je v inej ekonomickej aj spoločenskej situácii a nemá tak početnú rómsku komunitu, akú máme my. Okrem toho rodinná politika vo všeobecnosti nie je iba o rozdávaní peňazí, ale najmä o systémových a dobre cielených riešeniach. Samozrejme, že aj o finančných. Ale skôr finančne efektívnych než finančne neudržateľných.

Vybrať cieľ a prostriedok

Po prvé, výška príspevku a cieľová skupina finančnej pomocy záleží od cieľa, aký si daná krajina stanoví.

V tomto prípade sa Poľsko vo svojej stratégii rodinnej politiky od Slovenska líši. Už tým, že nejakú stratégiu vôbec má. Konkrétne, Poliaci si uvedomujú, že ich demografická krivka pomaly ale isto padá a že ich na európske pomery veľký národ onedlho nemusí byť už až taký veľký. Skúšajú to ovplyvniť „úplatkami“ pre rodičov. Jednou z motivácií začať riešiť tento problém peniazmi bol aj fakt, že Poľky žijúce v cudzine (v tzv. Polónii) majú viac detí ako ich poľské rovesníčky žijúce v Poľsku. U nás takúto štatistiku, obávam sa, vôbec nepoznáme.

Slovensko sa rodinnej politike venuje okrajovo pri iných svojich stratégiách a dávky súvisia viac s voľbami ako demografickými úvahami. Inými slovami – nemáme žiaden cieľ, prípadne ich máme niekoľko. Ak by sme neboli takí prísni, môžeme sa domnievať, že cieľom slovenskej rodinnej politiky je boj s chudobou. A my to riešime ako cez kopirák, plošne a iba peniazmi.

To je takmer to isté, ako keby ste chrípku aj rakovinu liečili iba acylpyrínom. Nepomôžete si, nech si to nahovárate, ako chcete.

Sú tu však aj nemilé podobnosti. Keď sa Poľsko v roku 2016 rozhodlo podporovať rodiny kvôli tomu, aby Poľky znovu začali rodiť viac detí, motiváciou im mali byť peniaze. Ako však môžeme po siedmich rokoch vidieť, nič sa v demografickom vývoji nezmenilo. 

Ba naopak. Podľa nálady v krajine sa zdá, že dourážané Poľky, ku ktorým sa poslanci strany PiS aj svojím správaním chovajú, akoby boli len inkubátory na prenájom, sa čoraz častejšie protivia tomu, aby sa stali matkami. Na tomto poľskom príklade môžeme najlepšie vidieť, že peniaze nie sú vždy najefektívnejším nástrojom. Niekedy rodinná politika potrebuje oveľa komplexnejší prístup.

Niečo podobné vidíme aj na Slovensku, kde sledujeme historický prepad pôrodnosti napriek tomu, že sa hovorí o „pro-rodinnom štáte“. V apríli tohto roku, napríklad, sa narodilo najmenej detí odkedy vedieme mesačnú štatistiku. Téme slovenskej demografie sme venovali sériu samostatných textov (napríklad tu).

Nie je dávka ako dávka

Po druhé, nie je dávka ako dávka. Rodič príspevok na dieťa nedostanete v každej krajine automaticky. Nárok na túto dávku a aj jeho výška závisia od toho, aký má príjem, koľko má dieťa rokov a podobne.

Príspevky, ktoré Richard Vašečka porovnáva, nie sú porovnateľné. Poľské 500+ alebo ešte neschválené 800+ sa možno trochu podobá na naše prídavky na deti. Tie po zvýšení v tomto roku dosahujú výšku 60 eur a priznávajú sa každému, kto má nezaopatrené dieťa (rodičia tak môžu tento príspevok dostať až do 25. roku dieťaťa, ak ešte študuje). Poľských 500 zlotých (112 eur) však rodičia dostávajú iba do dovŕšenia 18. roku dieťaťa. Zo začiatku to bolo na druhé a ďalšie dieťa v rodine, dnes už tento príspevok dostávajú všetky deti. 

Okrem toho, rodičia v ťažkej finančnej situácii majú nárok aj na iný príspevok na dieťa, ktorý existoval dlho predtým, než sa schválilo 500+a práve tento príspevok môžeme porovnávať s našimi prídavkami na deti. V Poľsku ho dostávajú aj naďalej rodiny, ktoré sú na tom finančne najhoršie a jeho výška rastie v závislosti od veku dieťaťa. V priemere je to nejakých 25 eur na dieťa. Ak by nedošlo k zmene výšky prídavku, na Slovensku by tento príspevok v tomto roku dosahoval takmer 28 eur.

Prídavok na deti bol (v závislosti od kurzu zlotého a eura) v oboch krajinách viac-menej rovnaký. V tomto roku Slovensko naozaj tento prídavok zvýšilo a jeho výška výrazne predbehla “poľského súpera”. Rozdiel je v tom, že v Poľsku tieto prídavky dostávajú rodiny s nízkymi príjmami, na Slovensku všetci rodičia bez rozdielu. Na Slovensku však, na rozdiel od Poľska, pravidelne vyplácaný “motivačný príspevok” na zvýšenie pôrodnosti nemáme. 

Pre lepšie pochopenie, prečo 500+ nie je prídavok na dieťa porovnateľný so slovenským príspevkom: dávka 500+ je celoplošný “motivačný” príspevok poľskej vlády, ktorý mal zabezpečiť zlepšenie nepriaznivej demografickej situácie. Zlepšenie finančnej situácie poľských rodín je tak vedľajší, hoci predvídateľný a hlavne očakávaný výsledok tejto politiky. 

Je to to isté, ako keď sa začnete lepšie stravovať, aby ste nemali zažívacie ťažkosti a popri tom sa vám zlepší kvalita vlasov a nechtov. Poteší to.

Znovu poznámka pod čiarou: Najviac sa týmto zmenám potešili rodiny s malými deťmi. Tým so staršími až tak do smiechu nebolo. Práve rodiny, ktoré majú deti staršie ako 18 rokov, zväčša práve v tomto čase začínajú financovať štúdium svojich potomkov. Keďže výdavky v rodinnom rozpočte sa práve v tomto čase zvyšujú oveľa viac, magická päťstovka, ktorá by im prišla vhod, zrazu zmizne z ich rozpočtu. Ostane iba rodinám, ktoré žijú pod hranicou životného minima.

Všade samé bonusy

Po tretie, daňový bonus, ktorý je zahrnutý vo výške 200 eur, ktorou sa chváli Richard Vašečka, majú aj Poliaci. Ten však slovenský poslanec nezapočítal k 800 zlotým, s ktorými sa porovnával. V Poľsku sa daňový bonus pohybuje vo výške od 25 do 50 eur mesačne, vzostupne v závislosti od počtu detí, nie od výšky príjmu, ako je to na Slovensku. 

Poľskí rodičia dostávajú daňový bonus v rovnakej výške bez rozdielu na výšku platu. A opäť, existuje tu limit. Ak rodičia spolu zarábajú mesačne viac ako 2 100 eur, daňový bonus im nepatrí. Ak však vychovávajú najmenej štyri deti, daň do výšky maximálne 1611 eur mesačne neplatia vôbec a daňový bonus im zostane dodatočne vrátený z preddavkov na sociálne odvody. Táto “nulová daň pre rodiny 4+” je opäť dvojakým nástrojom. Má podporiť demografický rast a zlepšiť finančné pomery vo viacdetných rodinách.

Na Slovensku sa výška daňového bonusu mení v závislosti od výšky príjmu rodičov a od veku dieťaťa. Čím je dieťa staršie, tým je bonus menší. A čím viac rodičia zarobia, tým viac sa im z dane odpočíta. Konkrétne, 140 eur dostanú rodičia detí do 18 rokov a to iba v tomto a budúcom roku. Potom bonus klesá na 100 eur mesačne. Ak vaše deti maturujú alebo začínajú študovať na vysokej škole, za 50 eur mesačne v podobe daňového bonusu im ledva zaplatíte miesto na internáte. Je to teda presne naopak, ako to majú Poliaci v ich daňovom bonuse. 

Preto nemôžeme povedať, že každá rodina dostane plných 140 eur na dieťa. A preto poslanec Vašečka nemôže povedať, že každé dieťa dostane 200 eur. Pretože daňový bonus nie je program 500+. Pretože prídavok na dieťa nie je program 500+. Dávku 500 zlotých dostane každé dieťa, bez rozdielu na to, či jeho rodič pracuje alebo nie, a slovenský daňový bonus v plnej výške dostanú iba dobre zarábajúci rodičia.

Poliaci nás teda – ak už preberieme optiku poslanca Vašečku – predbehli. Okrem toho, že rodinnú politiku smerujú na stanovený cieľ (prenechajúc jej efektivitu a výsledky bokom), pomáhajú pozdvihovať aj ekonomickú situáciu chudobných rodín. Slovensko nemá ani cieľ a aj ten “taký postranný” nedokáže dosiahnuť. A ešte sa nám rodí najmenej detí v dejinách a v kampani o tom akosi nikto nechce hovoriť.