„V tejto sezóne sa skúmala valová priekopa, ktorá priniesla zaujímavé nálezy, pretože doteraz sme mali málo nálezov zo staršieho obdobia a v tejto sezóne máme nálezy práve predovšetkým z obdobia eneolitu, hlavne keramiky, ktoré sa spájajú s bádenskou kultúrou,“ uviedla archeologička Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Mária Hudáková.
Vo všetkých troch výskumných sezónach na Hradisku v Jánovciach sa archeológovia zamerali na opevnenie hradiska, ktoré bolo tvorené dvojicou valov, medzi ktorými bola priekopa. Tohto roku k tomu pridali aj priestor kolovej stavby, ktorá sa nachádza východným smerom od tohto opevnenia. „Určite je posun v poznatkoch o valovom opevnení. Viem povedať, že tú hradbu tvorila roštová konštrukcia, ktorá bola vyplnená kameňmi. Pod ňou bola priekopa,“ doplnila Hudáková.
Výskum bol ukončený len v teréne, nasledovať bude práca v laboratóriách. Nasledovať budú rôzne analýzy ako archeobotanika, archeozoológia či datovacie analýzy 14C. Výsledky výskumu bude môcť čoskoro vidieť aj verejnosť v Múzeu Spiša. Už dnes tu môže obdivovať aj doteraz najvzácnejší nález bronzovej sošky so zlatými očami.
„Význam tejto lokality a archeologického výskumu je veľký. Hodnotia to tak aj odborníci, ktorí boli na záverečnej komisii. Tohtoročný výskum je dôležitý aj z toho dôvodu, že sme tu narazili na výrazné stopy staršieho osídlenia, ktoré sú staré 5 000 rokov. Vieme povedať, že to osídlenie tu bolo intenzívne nielen v období, keď tu žili Kelti, ktorých spájame s púchovskou kultúrou, ale že hradisko bolo využívané aj v staršom období. Pravdepodobne aj časť opevnenia bola vybudovaná v tomto staršom období,“ uviedol archeológ Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Dominik Repka. Aj to je jeden z nových poznatkov, ktoré vzišli z výskumu v tejto sezóne. O tom, že v lokalite Hradisko bude aj osídlenie z obdobia bádenskej kultúry doteraz archeológovia nemali poznatky.
Ľudia z obdobia púchovskej kultúry sa na Hradisku intenzívne venovali remeselnej činnosti a s tým súvisiacim obchodom. Obyvatelia tejto lokality prosperovali vďaka blízkosti nerastných surovín, ktoré ťažili a následne spracovávali a vyrábali rôzne predmety, s ktorými ďalej obchodovali. Mince, ktoré sa tu našli svedčia o bohatom obchodnom styku. Na základe doterajších poznatkov možno povedať, že obyvatelia tejto lokality v minulosti obchodovali s oblasťami z Moravy, Poľska, juhozápadného Slovenska, Balkánom a tiež aj s Rímskou ríšou.
„Som veľmi rada, že múzeum sa neprezentuje len ako kultúrna inštitúcia, ale aj ako vedecká inštitúcia,“ uviedla riaditeľka Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Zuzana Krempaská. Náklady na archeologický výskum v Jánovciach vyčíslila riaditeľka už na viac ako 20 000 eur počas troch sezón. V budúcom roku plánuje múzeum vydať samostatnú publikáciu venovanú nálezom z Jánoviec.