Poslanec Vašečka reaguje na Annu Čujovú: Mýliť sa je ľudské, ale..

Mýliť sa je ľudské. Ja sa mýlim úplne bežne. Predpokladám, že aj autorka článku „Poslanec Vašečka sa mýli“.

Ja nemám najmenší problém si svoju omylnosť priznať. A tak priznávam, že nadpis článku, kde som porovnával podporu 800 zlotých v Poľsku a 200 eur na Slovensku bol naozaj zjednodušujúci a tak trochu bulvárny. Ale nadpisy už také bývajú.

Podstatné je však, čo som v článku napísal a chcel napísať. Posledná veta znela: „Som hrdý na to, čo sme urobili pre rodinu. Slovensko je lídrom v podpore rodín s deťmi v celej Európe!“

Nepotrebujem sa porovnávať s Poľskom. Rád sa ním budem inšpirovať. Ale fakt je, že väčšine rodín, ktoré osobne poznám, vychádza podpora, ktorú dostávajú na Slovensku, lepšie, ako keby bývali v Poľsku. Pravdou je, že sa pohybujem často v kresťanských kruhoch, kde sú rodičia vzdelaní, pracujúci a ochotní prijať aj viac ako len jedno či dve deti.

Spomeniem napríklad rodinu, kde je vysokoškolsky vzdelaná mamička doma na rodičovskom príspevku už so šiestym dieťaťom a vysokoškolsky vzdelaný otec vykonáva kvalifikovanú prácu. Dve z ich detí majú už viac ako 18 rokov, čo je mimochodom hranica aj v Poľsku. Diskrétne som sa ich spýtal, koľko dostávajú od štátu. Spolu s rodičovským príspevkom to bolo vyše 1200 eur. Málo?

Ak sa však porovnáme nie s Poľskom, ale s predchádzajúcimi slovenskými vládami, tak to porovnanie vychádza ohromujúco. Všetkým slovenským rodinám sa výrazne polepšilo. Len detské prídavky vo výške 60 eur sú výrazne viac, ako dostávali rodičia dokopy aj s daňovým bonusom za čias Fica a Pellegriniho. O daňovom bonuse, ktorý môže dosiahnuť až výšku 140€ ani nehovorím.

Veľkou pomocou všetkým rodinám s deťmi je vyše 800 eur príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý sme v tomto volebnom období rozšírili aj na štvrté dieťa. Rovnako sme zaviedli úplne nový tehotenský príspevok až do výšky 370 eur, ktorý mamičky dostávajú už od štvrtého mesiaca tehotenstva.

Čo je však najdôležitejšie, je veľký rozdiel medzi prorodinnou politikou a sociálnou politikou. A ja som hovoril o tej prorodinnej.

Naším cieľom nebolo primárne pomôcť chudobným, hoci aj to sa nám v nemalej miere podarilo. Naším cieľom bolo podporiť rodičov, ktorí prijali deti, sú zodpovední a pracovití, pracujú na Slovensku, a platením daní tak prispievajú do štátneho rozpočtu…

S autorkou súhlasím, že peniaze automaticky nezabezpečia demografický rast. Je to na osobnom rozhodnutí konkrétnych párov.

Peniaze pre rodiny s deťmi však zabezpečia lepšiu kvalitu ich života a lepšie prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí. Zodpovedné rodiny totiž peniaze zväčša „neprejedia“, ale investujú do svojich detí. Viac dobrých krúžkov, viac kultúry a športu, lepšie vzdelanie, väčší rozhľad a možnosti. A o to nám ide.

Platí zásada, že čo polievate, to rastie. My chceme najviac „polievať“ zodpovedné a pracovité rodiny s deťmi.

V tejto línii sa nesie aj podpora rodičov na dôchodku zo zaplatených daní ich detí. Všetci dôchodcovia dostali pridané. Dostali trinásty dôchodok. Ale pri tomto rodičovskom bonuse dostali viac tí, ktorí vychovali viac detí, ktoré pracujú a platia dane na Slovensku.

Moji rodičia nás vychovali päť. Všetci žijeme, pracujeme a platíme dane na Slovensku. A tak boli naši rodičia veľmi milo prekvapení, potešení a vďační. Ale v prvom rade sme vďační my. Našim rodičom. Za ich lásku a starostlivosť. A ak to vieme prejaviť aj takto, o to lepšie.

Ak sa niekto domnieva, že som mal v úmysle vo svojom článku súťažiť s Poľskom, mýli sa. Mojím cieľom bolo zdôrazniť doslova revolučný posun v prorodinnej politike na Slovensku v tomto volebnom období, k akému sa neodhodlala žiadna z doterajších vlád za vyše tridsať rokov. A to nie je žiaden omyl, ale nespochybniteľná realita, o ktorej sa každý mesiac presviedčajú tisíce slovenských rodín.