Sarkozyho odsúdili. Macronovi asi odpadol súper o budúci prezidentský post

Nicolas Sarkozy sa v pondelok stal prvým exprezidentom v modernej histórii Francúzska odsúdeným nepodmienečne. Za pokus o podplatenie sudcu a nedovolené ovplyvňovanie dostal trojročný trest, z toho jeden rok natvrdo. Pred ním už síce súd vymeral dvojročný trest za fiktívne zamestnávanie exprezidentovi Jaquesovi Chiracovi, keď bol primátorom Paríža, ale len podmienečne.

V skratke ku kauze. Sarkozy bol prezidentom v rokoch 2007 – 2012. Po opustení Elyzejského paláca sa exprezident a jeho právnik Thierry Herzog pokúšali od sudcu Gilberta Aziberta získať informácie v kauze Bettencourt, v ktorej figuroval. Sudcovi za to ponúkali podporu pri kandidatúre na prominentný post v Monaku. Dohoda medzi trojicou bola odhalená vďaka odpočúvaniu Sarkozyho telefónu a všetkým trom na základe odposluchov v pondelok vymerali tresty.

Kauza ešte zďaleka nie je uzavretá a nedá sa povedať, že Sarkozy pôjde za mreže. V prvom rade, exprezident sa voči rozsudku odvolal. V druhom rade, súd prvej inštancie mu umožnil odpykať si trest doma s elektronickým náramkom. Iste, aj to je forma trestu, ale v čase pandémie, ktorá do veľkej miery znemožňuje voľný pohyb, pomerne mierna. A napokon, súdny proces sa aj vďaka odvolaniam môže tiahnuť celé roky, počas ktorých bude Sarkozy na slobode.

Úvahy o prezidentskej kandidatúre

Predseda Republikánov Christian Jacob vyjadril exprezidentovi plnú podporu a rozsudok považuje za neprimeraný. Ďalší straníci zas hovoria o nedostatočných dôkazoch a vstupovaní súdov do politického boja. Predstavitelia krajnejšieho Národného zhromaždenia Marine Le Penovej idú ešte ďalej a hovoria o politizácii súdnictva.

Sarkozy má stále sympatie časti pravice, ktorá roky hľadá novú výraznú osobnosť vhodnú na prezidentského kandidáta. Nádej vkladali do Françoisa Fillona, ktorý sa však vyšachoval pred ostatnými prezidentskými voľbami sám, keď sa prevalilo fiktívne zamestnávanie manželky.

Sarkozy bol pravicovým politikom, ktorý pred prezidentskou funkciou nabral skúsenosti na poste ministra vnútra. Silový rezort, sebavedomé vystupovanie a prejav ho vyniesli do paláca. Sprísnil migračnú politiku a uskutočnil bolestivé ekonomické reformy počas hospodárskej krízy, čo mu spočítali voliči pri snahe o znovuzvolenie. Prišli však aj početné kauzy.

Napriek tomu sa ho bývalý straníci a podporovatelia naďalej zastávajú. Spomínajú na časy pred desiatimi rokmi, keď ovládali prezidentský palác. Úpadok strany len umocnil nástup Emmanuela Macrona, ktorý najviac pocítili práve Republikáni a Socialistická strana.

Hoci je rozsudok v nedohľadne, denník Le Monde pripomína, že aj prvostupňové odsúdenie kontroverzného exprezidenta je precedensom. Kým pre Sarkozyho je verdikt veľkou prekážkou v možnej kandidatúre, pre úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona je to dobrá správa. Prišiel o možného silného súpera a môže pokojne pokračovať v získavaní podpory pravicových voličov.

Rekordér v kauzách

Pri Sarkozym sa nedá nespomenúť zoznam 12 káuz, ktoré sa ho týkajú. Najväčšiu pozornosť má tá aktuálna (Azibert – Bismuth), jediná, v ktorej bol exprezident odsúdený (zatiaľ len prvostupňovým súdom). Už o dva týždne bude vypovedať vo veľkej afére Bygmalion súvisiacej s financovaním Sarkozyho druhej prezidentskej kampane v roku 2012. Sarkozyho strana podľa obžaloby využívala fiktívne faktúry, aby zakryla prekročenie maximálnych výdavkov na kampaň. V prípade dokázania viny mu hrozí rok väzenia.

Nemenej výbušné je vyšetrovanie financovania Sarkozyho volebnej kampane z roku 2007, na ktorom sa údajne podieľal líbyjský diktátor Muamar Kaddáfí. Stále nie je jasné, či vyšetrovanie povedie aj k súdnemu procesu. Vyššie spomínaná kauza Bettencourt zas súvisí s dedičkou firmy L’Oréal, ktorá podľa jej bývalého účtovníka neoficiálne finančne podporovala členov vlády počas mandátu Nicolasa Sarkozyho. A to sme v skratke opísali len tretinu káuz, ktoré ešte môžu mať súdnu dohru.