Francúzsko vypadni, chceme Rusko. Pučisti v Nigeri zaútočili na francúzsku ambasádu. Macron sľubuje rázne kroky
Demonštranti pochodovali mestom smerom k francúzskemu veľvyslanectvu, kde podľa nemenovaného svedka a videa z protestu podpálili dvere. Mnohí pritom počas protestu mávali ruskými vlajkami (a pálili tie francúzske), skandovali meno ruského prezidenta Vladimira Putina a rázne odsudzovali Francúzsko – niekdajšiu koloniálnu mocnosť. Demonštranti vykrikovali heslá ako „chceme, aby Francúzsko vypadlo“ alebo „chceme Rusko“. Nigerská armáda však napokon dav rozohnala.
Francúzsko v nedeľu odsúdilo nepokoje, ktoré vypukli v okolí jeho veľvyslanectva v Niamey, a vyzvalo miestne úrady, aby budovu veľvyslanectva chránili. Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zároveň varovala, že Paríž podnikne odvetné kroky, ak príde k útoku na francúzskych občanov.
„Ak niekto napadne francúzskych občanov, armádu, diplomatov a francúzske záujmy, uvidí, ako Francúzsko bude okamžite a neústupčivo reagovať,“ uviedla kancelária s tým, že Macron nebude tolerovať nijaký útok mierený proti Francúzsku alebo jeho záujmom.
Vedenie nigerského vojenského prevratu v nedeľu obvinilo regionálne zoskupenie ECOWAS z prípravy vojenskej intervencie v hlavnom meste krajiny, informuje agentúra AFP.
Nová vojenská junta pred krízovým samitom ECOWAS uviedla: „Cieľom tohto stretnutia je schváliť plán agresie proti Nigeru vo forme bezprostrednej vojenskej intervencie v Niamey v spolupráci s africkými krajinami, ktoré nie sú členmi regionálneho orgánu a niektorých západných krajín.“ Vyhlásenie prečítal v národnej televízii člen junty Amadou Abdramane.
Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma v stredu zadržala prezidentská stráž a oznámila, že preberá moc v krajine. Vodca stredajšieho prevratu a šéf prezidentskej ochranky generál Abdourahaman Tchiani sa následne v piatok vyhlásil za nového vodcu krajiny. Podľa dosiaľ nepotvrdených špekulácií sa na prevrate mohla podieľať aj Moskva, konkrétne žoldnieri z Vagnerovej skupiny, ktorí vo viacerých afrických krajinách, napríklad v Mali, už pôsobia.
Niger je chudobná púštna krajina, kde sa od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 uskutočnili štyri úspešné prevraty a viacero neúspešných pokusov o puč.
V nedeľu sa v hlavnom meste Nigérie Abuja stretávajú západoafrickí lídri, aby rokovali o situácii v nestabilnom regióne Sahel. Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) má 15 členov a zároveň by mohlo zvážiť uvalenie sankcií na juntu.
Bývalý koloniálny vládca Francúzsko a Európska únia už pozastavili bezpečnostnú spoluprácu a finančnú pomoc Nigeru.
Minulý rok sa lídri ECOWAS dohodli aj na vytvorení regionálnych ozbrojených zložiek, ktoré by zasiahli proti džihádistom a zabránili vojenským prevratom.
Podrobnosti o fungovaní takejto jednotky a jej financovaní sú stále nejasné, pričom sa očakáva, že ministri obrany ECOWAS prijmú rozhodnutia koncom tohto roka.
(tasr, red.)