Orosz: Predlžovanie núdzového stavu dáva priestor na zavedenie vládnej diktatúry

Ilustračná fotografia. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Núdzový stav zavedený v októbri na 45 dní sa v sobotu 14. novembra skončí, ale jeho skutočného konca sa tak skoro nedočkáme. Vláda ho totiž predĺžila o ďalších 45 dní, takže potrvá až do konca decembra. Proti takémuto predlžovaniu núdzového stavu sa ozvali viacerí právnici, ktorí upozorňujú na ohýbanie ústavy. Bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz si myslí, že spôsob, akým k predĺženiu núdzového stavu došlo, je znásilnením ústavného zákona.

Podľa ústavného zákona môže byť núdzový stav vyhlásený len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb. Vyhlásiť ho možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, ale najdlhšie na 90 dní.

Možnosti vyhlásenia núdzového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (č. 227/2002 Z. z.). V čase núdzového stavu môže štát v zmysle tohto zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. O opätovnom predlžovaní núdzového stavu však už norma nehovorí.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) uviedla, že keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, tak je za zmenu ústavného zákona takým spôsobom, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia prináša podľa šéfky rezortu justície novú situáciu, ktorú tvorcovia ústavy nepoznali a ani nemali ako poznať v čase, keď prijímali ústavný zákon, určujúci hranice núdzového stavu.

Znásilnenie ústavy

S názorom ministerky spravodlivosti súhlasí aj bývalý sudca Ústavného súdu SR a profesor na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach Ladislav Orosz, ktorý tiež tvrdí, že zmeny ústavného zákona sú nutné. „Podľa môjho názoru je to v každom prípade znásilnenie ústavného zákona a v podstate znásilnenie Ústavy,“ uviedol pre Štandard.

Orosz pripomína, že príslušný zákon neumožňuje inštitút predĺženia núdzového stavu. V prípade výnimočného stavu je takáto možnosť vyslovene upravená v ústavnom zákone, ale pri núdzovom stave už nie.

Profesor pripomína, že Ústavný zákon, ktorý núdzový stav upravuje, vznikol v roku 2002, keď nikto nemohol predpokladať situácie, aké môžu nastať v súvislosti s dnešnou pandémiou.

„Bolo úlohou vlády reagovať na tento stav už počas prvej vlny a sám som na to spolu s ďalšími ústavnými právnikmi upozorňoval, že je potrebné zmeniť tento ústavný zákon, aby bolo možné reagovať na novovzniknuté situácie, ale parlament to neurobil a dostali sme sa do situácie, že bolo objektívne potrebné núdzový stav predĺžiť, ale reálne na to ústavný zákon nevytvára priestor,“ uviedol Orosz pre Štandard.

Bariéra voči vládnej svojvôli

Maximálny limit 90 dní, počas ktorých môže trvať núdzový stav, nie je podľa Orosza samoúčelne určený. Profesor ústavného práva vysvetľuje, že musí existovať určitá bariéra, aby žiadna koalícia nemohla vládnuť počas celého volebného obdobia prostredníctvom vládnych opatrení a opatrení výkonnej moci.

„Treba si uvedomiť, že sú v tomto čase obmedzené základné práva a slobody. Obzvlášť politické práva, a preto nielen na Slovensku, ale aj všade inde vo svete, ak sa upravujú takéto výnimočné stavy, tak je stanovené určité maximálne obdobie, na ktoré môže byť tento stav zavedený. V podmienkach parlamentnej demokracie je dôležité, aby parlament vedel kontrolovať túto činnosť,“ uviedol Orosz.

Mechanizmus, ktorý by mal byť v ústavnom zákone, by podľa bývalého ústavného sudcu mal byť založený na tom, že po uplynutí 90 dní by bolo možné predĺžiť núdzový stav, ak je to naozaj nevyhnutné, ale len so súhlasom parlamentu.

„V opačnom prípade je to vládna diktatúra,“ povedal Orosz.

Parlament ako poistka

Podobného názoru je aj ústavný právnik Peter Kresák, ktorý tvrdí, že by predĺženie núdzového stavu podľa striktného výkladu zákona nemalo byť možné.

Novela ústavného zákona o týchto situáciách by bola podľa Kresáka „čistá cesta“, ale zabralo by to istý čas, ktorý vláda nemala.

Príklad, ako by sa dala novelizovať časť ústavného zákona o núdzovom stave, môžeme nájsť aj v Českej republike. U našich najbližších susedov majú v ústavnom zákone možnosť predĺženia núdzového stavu, ale musí ho schváliť aj parlament, ktorý má právo vyjadriť k veci a hlasovať o nej.

„Počas núdzového stavu je možné obmedziť základné práva a slobody občanov, ak je to nevyhnutné pre ochranu zdravia a bezpečnosti, ale tu je práve priestor na to, aby sa zaviedla vládna diktatúra. Preto to musí byť pod istými kontrolnými mechanizmami,“ varuje Orosz.

Profesor ústavného práva na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach dodáva, že od začiatku októbra je núdzový stav vyhlásený legálne a je odobrený aj ústavným súdom, ale po rozhodnutí vlády o jeho predĺžení by mal ústavný súd znova všetko skontrolovať, či je to v poriadku.

Kabinet Igora Matoviča vyhlásil núdzový stav od 1. októbra na 45 dní. V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vláda pristúpila k zavedeniu núdzového stavu už druhýkrát. Prvý raz to bolo pri prvej vlne na jar, keď trval od 16. marca až do 14. júna. Vtedy sa však týkal iba zdravotníctva, ale mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, stále trvá.

Ďalšie články od Tomáš Pilz
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.