Formalita či ďalší arzenál pre vojnu? Západní a ruskí pozorovatelia hodnotia návštevu Šojgua v KĽDR

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken cez víkend uviedol, že podľa domnienok USA sa návšteva uskutočnila za účelom zabezpečenia zbraní do zóny vojenského konfliktu na Ukrajine.

„Silne pochybujem, že je tam na dovolenke,“ povedal Blinken novinárom počas svojej návštevy Austrálie. „Vidíme, že Rusko zúfalo hľadá podporu, zbrane, kdekoľvek ich nájde, aby mohlo pokračovať v agresii proti Ukrajine,“ doplnil.

Dôležité stretnutie získalo veľké mediálne pokrytie a v odborných aj laických kruhoch sa stále vedú polemiky, čo presne znamenalo. Štandard prináša pozoruhodné pohľady z oboch hemisfér.

Veľa kriku pre nič?

Fjodor Tertitskij, vedúci výskumník na Univerzite Kookmin v Soule, tvrdí, že ani jeden z dvoch hlavných mediálnych odkazov o stretnutí presne neodráža súčasný stav vzťahov medzi Ruskom a Severnou Kóreou. A teda, že KĽDR a Rusko sú spojenci a že hlavným účelom mítingu bola vojna proti Ukrajine.

„Po prvé, na veľkú nevôľu Pchjongjangu Rusko v skutočnosti nie je spojencom Severnej Kórey, na rozdiel od Sovietskeho zväzu. Od podpísania súčasnej dohody o spolupráci medzi oboma krajinami v roku 2000 spočívala politika Moskvy voči Severnej Kórey najmä v podpore Pekingu: hlasovala za sankcie OSN dohodnuté s Čínou a vetovala tie, ktoré sa Číne nepáčili,“ tvrdí v texte uverejnenom na webe americkej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

Tertitskij tvrdí, napriek všetkému úsiliu režimu Kim Čong-una, diverzifikovať svoje obchodné vzťahy mimo Číny, ekonomické väzby medzi Ruskom a Severnou Kóreou prakticky neexistujú.

Presné vraj nie sú ani informácie o aktívnej podpore ruskej agresie proti Ukrajine zo strany Severokórejčanov. Všetky správy tohto druhu boli podľa experta zverejnené iba v severokórejských médiách, určených pre zahraničné publikum a o tejto otázke sa v KĽDR pred domácim obyvateľstvom mlčalo.

Reakcia na juhokórejskú podporu Ukrajiny?

Pchjongjang takisto obišiel naprázdno aj v roku 2014, keď globálne ojedinelým rozhodnutím uznal ruskú anexiu Krymu. Na oplátku sa totiž nedočkal žiadneho ekonomického stimulu.  

„Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že Severná Kórea skutočne dodáva Rusku muníciu, hoci je to celkom možné: napokon, severokórejský muničný priemysel je vysoko rozvinutý, delostrelectvo hrá kľúčovú úlohu vo vojenskej doktríne krajiny a ruská armáda potrebuje strely,“ napísal zas analytik o potencionálnych dodávkach výzbroje.

Podľa Tertitského nie je vylúčené ani to, že návšteva Šojgua bola iba reakciou na správanie Južnej Kórey, ktorá sa v ostatnom čase pustila do aktívnej podpory Kyjeva a ktorej prezident Jun Sok-jol minulý mesiac navštívil Kyjev, kde sa stretol s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Podľa autora je preto celkom možné, že návšteva Šojgu v Pchjongjangu sa ukáže ako obyčajná formalita, podobne ako samit severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina vo Vladivostoku v roku 2019.

„Zároveň nemožno úplne vylúčiť, že tentoraz to bude iné, pretože sa javí, že je v záujme oboch strán spolupracovať. Rusko potrebuje pre svoju vojnu delostrelecké granáty a Severná Kórea ich môže vyrobiť. Severná Kórea potrebuje humanitárnu pomoc, pretože jej izolácia počas pandémie vyústila do hladomoru a Rusko môže túto pomoc poskytnúť,“ uzatvára.

Významná úloha vo vojne?

Pokiaľ ide o názor z Ruska, svoju perspektívu priniesol napríklad Dmitrij Bavyrin v komentári uverejnenom na webe štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. Autor tvrdí, že návšteva Šojgua v Severnej Kórei „vystrašila“ USA. A to až z desiatich dôvodov. Najviac za zmienku stoja nižšie zmienené.

Jedným z dôvodov údajného amerického strachu má byť to, že potencionálne rezervy KĽDR sú značné – a môžu zohrať významnú úlohu pri konfrontácii na Ukrajine, ktorá nadobudla charakter opotrebovávacej vojny.

Bavyrin tiež tvrdí – na rozdiel od Tertitského – že minimálne v tomto konflikte je Severná Kórea jednoznačným spojencom Ruska a opiera sa o stanoviská vrcholných predstaviteľov režimu, vrátane sestry Kim Čong-una.

Pripomína tiež, že Pchjongjang vlani oficiálne uznal nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny, čo podľa neho vytvorilo právnu infraštruktúru pre budúcu vojenskú pomoc Rusku, ktoré tieto územia neskôr anektovalo.

„Charakteristickým znakom severokórejského vojensko-priemyselného komplexu sú sovietske korene, či už hovoríme o kalibroch alebo riadiacich systémoch. Otázku možno nastoliť napríklad o kvalite nábojov (napriek tomu, že nekvalitné výrobky pre armádne potreby v KĽDR sú trestané), ale v oveľa menšej miere o kompatibilite s ruskými zbraňami,“ pokračuje Bavyrin.

Ako ďalší dôvod uvádza analytik, že Spojené štáty nebudú môcť v prípade dodávok z KĽDR do Ruska siahnuť po sankciách, keďže severokórejská ekonomika so Západom vôbec nie je previazaná a tým pádom by sa sankcie minuli účinku.

Rovnako by vraj bolo neúspešné hypotetické použitie tvrdej sily, keďže zabránenie dohode medzi KĽDR a Ruskom vojenskými prostriedkami by sa v oboch prípadoch rovnalo útoku na jadrovú veľmoc.

Bavyrin aj Tertitskij sa však aj v niečom zhodnú. A to v presvedčení, že Rusko má KĽDR čo ponúknuť za prípadnú vojenskú pomoc v podobe rakiet a munície. Napríklad obilie, kovy či stroje.