Prihlásiť sa

Zamestnávatelia a ekonómovia: Green Deal je problém, ale peniaze z EÚ treba využiť. Ešteže máme jadro

Untitled_Artwork 125 Autor: Vlado Palša

Európskej únii reálne hrozí deindustrializácia so všetkými dôsledkami pre jej budúcu ekonomickú prosperitu. Plán obnovy je určený iba pre ľudí s vyššími príjmami. Musíme sa snažiť, aby jadrová energia bola v EÚ akceptovaná a podporovaná ako jedno zo zelených riešení. Aj to zaznelo v ankete Štandardu, v ktorej sme sa zamestnávateľov a podnikateľov pýtali na problematiku energetickej bezpečnosti a chudoby.

Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.

V dnešnej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:

Čelíme hrozbe energetickej bezpečnosti, z ktorej plynie aj hrozba energetickej chudoby. Ako má Slovensko čeliť týmto hrozbám?

Odpovedajú prezident analytik INESS Martin Vlachynský, RÚZ Miroslav Kiraľvarga, predseda SPPK Emil Macho, exprezident Českej republiky Václav Klaus, prezident APZD Alexej Beljajev, exministerka financií Brigita Schmögnerová, a predseda SOPK Peter Mihók.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Energia je produkt, tak ako autá, topánky, alebo zemiaky. Ak uvoľníme ruky podnikateľským nápadom a kapitálu, energia bude. Bohužiaľ, trh s energiami je výrazne ovplyvnený európskou politikou, ktorá sa tvári, že má ten jediný správny recept v podobe obnoviteľných zdrojov, len sa akosi ku nemu nevie dopracovať. Celé to ešte zhoršuje vytváranie ekonomickej ilúzie mnohými vládami (vrátane tej nedávnej slovenskej), že energie vlastne nezdraželi. Ceny sú pritom základným motivátorom k efektívnosti a motorom pri hľadaní nových riešení. Súčasný prístup garantovania lacných energií pre všetkých a v akokoľvek množstve je však ten najhorší možný. Štát by mal poctivo identifikovať nízkopríjmové domácností ohrozené vysokými cenami energií a adresne ich podporovať.

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

Nezmeníme skutočnosť, že ako krajina sme v prípade ropy a plynu závislí od dovozov a vzhľadom na vojnu na Ukrajine a našich historických dodávateľov, sme aj zraniteľnejší ako niektoré iné členské krajiny EÚ. Priaznivá nie je v tomto ohľade ani celková situácia v EÚ, keďže nám reálne hrozí deindustrializácia so všetkými dôsledkami pre budúcu ekonomickú prosperitu Európy. Potrebujeme si udržať konkurencieschopnosť ako na internom trhu, tak aj voči firmám z tretích krajín. Vláda preto musí presadzovať komplexnú štrukturálnu reformu trhu s plynom a elektrinou na úrovni EÚ s cieľom znížiť ceny energií, rovnako tak zabezpečiť podporu produkcie zelenej energie a jej dostupnosť pri zachovaní konkurencieschopných cien.

Kým sa tak nestane, je potrebné priemysel podporiť – či už znižovaním regulovanej zložky ceny, efektívnym regulačným rámcom, primeranými zásahmi na energetickom trhu v krízových situáciách s cieľom zachovania stability a odolnosti trhu a zabezpečenia kontinuity dodávok energií pre všetkých odberateľov, vrátane energeticky náročných podnikov alebo, ak si to vyžadujú okolnosti, kompenzáciami, ako to napr. malo byť v zmysle „Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku vojny na Ukrajine“. Cenová dostupnosť, bezpečnosť dodávok a čistá elektrina sú súčasťou jedného konceptu.

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Energetická bezpečnosť musí zostať jednou z kľúčových priorít každej vlády. Pozitívne vnímam presadzovanie jadrovej energie, ako bezpečného a ekologického zdroja, s priamym dopadom na našu sebestačnosť v oblasti elektrickej energie a súčasne posilnenie našej exportnej kapacity. Uvítal by som transparentnejší a predvídateľný model cenotvorby, umožňujúci dlhodobú udržateľnosť našej konkurenčnej schopnosti v medzinárodnom prostredí. Rizikom je presadzovanie určitých riešení v rámci Green Dealu bez adekvátneho posúdenia odborníkmi. Obdobne to platí tiež pri zavádzaní sankcií.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Téma energií sa stala v poslednom roku azda najdiskutovanejšou oblasťou. Cena energií výrazne ovplyvňovala podnikateľov, ich fungovanie a zamávala s cenami výsledných produktov. Je to určite téma, ktorá by sa mala riešiť aj na celoeurópskej úrovni. Kde inde, ak nie v tejto otázke, by sme mali cítiť istotu Únie a jej silu. Prioritou štátu však naďalej musí byť dostatok energií pre domácnosti a priemysel, ale aj ich primerané ceny. Tu určite bude potrebné hľadať čo najadresnejšiu pomoc či už pre hospodárstvo, alebo ľudí, ktorí to potrebujú najviac. Budeme sa však musieť pripraviť aj na postupné zdražovanie, ale aj šetrenie.

Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska

Energetická chudoba vyplýva zo zelenej ideológie, nie zo sankcií proti Rusku, to by mal každý vedieť. Zelená ideológia, v extrémnej verzii európskeho Green Dealu, chce energetickú chudobu, chce obmedzenie používania energie, chce nás vrátiť o desaťročia či stáročia späť. Technický pokrok mení ekonomické podmienky, ale je fatálne chybné meniť ekonomické podmienky pred zmenou technického pokroku. Možno, že ľudstvo niekedy vymyslí neenergetický svet (alebo skôr svet založený na úplne iných energetických zdrojoch), ale to sa nedá urobiť rozhodnutím extrémistických ideológov Európskej komisie. Útok na CO2 je od začiatku útokom ideologickým, chýba mu ekonomická logika. Krajiny strednej Európy nemali nikdy prijať Green Deal.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Výhodou Slovenska je, že 60 percent energie máme z jadra. Je bezemisná, preto musíme dozrieť na to, aby jadrová energia bola v EÚ akceptovaná a podporovaná, ako jedno zo zelených riešení. Navyše je relatívne lacná. V strednodobom horizonte potrebujeme nájsť spôsob, ako ju za výrobné náklady a primeranú maržu predať slovenským domácnostiam a firmám, aby sa nám prechodom cez burzu niekoľkonásobne nepredražovala. Európske zdroje, ktoré často nevieme vyčerpať na iné účely, by sa dali využívať na zatepľovanie, solárne panely, tepelné čerpadlá pre firmy aj domácnosti. Prispelo by to k zníženiu spotreby energií a zmierneniu energetickej chudoby.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Je potrebné prijať opatrenia na energetickú transformáciu. Ide o zvyšovanie energetickej efektívnosti, investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickú decentralizáciu či o rozvoj lokálnej energetiky. Plán obnovy (zvýšenie energetickej efektívnosti 30 tisíc rodinných domov) je určený iba pre ľudí s vyššími príjmami. Vznikajúci Sociálny klimatický fond by mal byť nasmerovaný na nižšie príjmové skupiny. Príspevok na bývanie by mal byť na úrovni, aby neumožňoval upadnúť do energetickej chudoby.


Peter Števkov