Matúš Vallo má možno rád Bratislavu, ale rozhodne nie Bratislavčanov

Ideologická vojna progresivizmu proti novodobému triednemu nepriateľovi – používateľovi automobilu – pokračuje s využitím zákazu jazdy v jednom z pruhov frekventovanej cesty vedľa nábrežia Dunaja, ktoré zahŕňa Rázusovo nábrežie, Vajanského nábrežie a časť Dostojevského radu.

Kilometrový lievik vraj má zásadným spôsobom zlepšiť život novej privilegovanej triedy – cyklistov. Tým vraj nestačí nábrežie a potrebujú celý jazdný pruh, aby sa cítili dobre a bezpečne a mohli jazdiť popri pruhu, kde budú stáť autá v nevyhnutnej zápche.

Pretože presne to sa stane. Zrušenie pruhu vytvorí lievik a ten vytvorí zápchu.

Pán primátor sa zjavne inšpiroval Prahou, kde progresívci pod značkou Pirátska strana vyhrali voľby a tiež niektoré ulice znehodnotili tým, že zrušili jazdný pruh a premaľovali ho na cyklistický.

Zámerne nehovorím, že na nich uprednostnili cyklistov, pretože tých tam nejako niet.

Krok primátora hodnotím ako ďalšie vyznačovanie si teritória spôsobom – tu si to označíme, toto je naše. Tu veje dúhová zástava, tu je zas načerveno vymaľovaná cyklotrasa, tu obmedzím osobnú automobilovú dopravu, tu zruším parkovacie miesta a radšej necháme celé námestie označené oranžovými bodkami, než by tam aspoň dočasne parkovali miestni.

Progresívna hra s verejným priestorom je čoraz trápnejšia.

Skutočnosť je prozaická. Matúš Vallo zlyháva v tom, pre čo ho volili jeho vlastní voliči. Nasľuboval cyklotrasy a keďže ulice sa nafúknuť nedajú, niekto musí prísť skrátka.

Keďže progresívni voliči zo Starého Mesta môžu chodiť všade peši, poškodení sú tí, čo chodia do práce autom a žijú najmä mimo Bratislavy. Dohoda s Bratislavčanmi znie, že pre nich je verejná MHD.

Druhou motiváciou je čo najväčšie znepríjemnenie života motoristom, samozrejme z ideologických dôvodov. Celomestská parkovacia politika z nich urobila cudzincov vo vlastnom meste. Ani to zjavne nestačí. Mali by sa zbaviť svojich áut a presadnúť. A keď to neurobia dobrovoľne, trošku ich treba prinútiť. Napríklad vytváraním umelých zápch.

Motívy sú len dobrotivé a ešte lepšie, ako opísané zo Slnečného štátu. Stačí počúvať mestského poslanca Adama Berku, človek nevdojak zistí, že Vallo vlastne ani veľmi nemôže konať inak: „Predstavujem si všetkých tých ľudí žijúcich v Slnečniciach a všetkých nových petržalských štvrtiach ako dochádzajú do mesta na bicykli a vychádza mi z toho, že výluka IAD (individuálnej automobilovej dopravy) z Mosta SNP by mestu prospela. Predstavujem si to ako kontinuálny park tiahnuci sa naprieč mestom od Račianskeho mýta cez Hodžovo námestie, Staromestskú, po Moste SNP, cez Panónsku až do Rusoviec. Bolo by to krásne.“

A v týchto troch vetách pána poslanca Berku je vlastne všetko, čo potrebujete o súčasnej vláde na magistráte vedieť.

Na záver len toľko, že Matúš Vallo má možno naozaj rád Bratislavu, aj keď je to dosť autoritatívna forma lásky, ale rozhodne nemá rád všetkých Bratislavčanov.