Novinárka Monika Tódová po tatranskom pobyte so sudkyňou Pamelou Záleskou prvýkrát prehovorila. Novinársku prácu si podľa svojich slov vykonáva maximálne eticky a sudkyňa je pre ňu morálny vzor. Niektorí známi slovenskí publicisti tvrdia, že ide o predvolebnú kampaň a snahu odstaviť kritických novinárov. Iní zas pripúšťajú, že redakcie majú nedostatočne nastavené etické štandardy a Tódová by mala v Denníku N skončiť.
Tódová po pár dňoch od publikovania záberov z tatranskej chaty, na ktorých je so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou, prelomila mlčanie. Denník N publikoval v utorok večer jej komentár.
Novinárka približuje, že čitateľom nechce hovoriť všetko o svojom súkromí. V minulosti preto napríklad nezverejnila, že sa s bývalým manželom rozvádzajú. S vedením redakcie však v prípade Záleskej prijala potrebné kroky. „Pamelu Záleskú som spoznala pri práci, robili sme spolu aj rozhovor. Keď sme sa neskôr začali priateliť, oznámila som to šéfredaktorovi a prijali sme v redakcii potrebné opatrenia. O sudkyni Záleskej už dlhšie nepíšem a nepublikujem ani spravodajstvo z jej súdnej siene (ani o vyfabrikovanej kauze inzulín). Pokiaľ ide o pojednávania, chodím už len na súd, ktorý sa týka vraždy Jána Kuciaka,“ píše Tódová.
Zo spravodajstva vraj prešla na publicistiku, robí podcasty, diskusie a píše Newsfilter. „V ňom hodnotím aj prácu Špecializovaného trestného súdu, ale nie Pamely Záleskej. Obe máme povolanie, ktoré je vo verejnom záujme, a k práci vždy pristupujeme maximálne eticky. V jej prípadoch som procesne nijako nefigurovala, nebola som obvinená ani poškodená,“ dodáva s dôvetkom, že Záleská je pre ňu eticky a morálne veľký vzor.
Na verejnosti ju vraj mohli so Záleskou stretnúť viackrát a nebolo treba zakrádať sa do garáže. „Neodovzdávali sme si v nej úplatky ani tajné informácie… Neskrývame sa a nerobíme nič zlé. Od Pamely Záleskej som nemala nikdy žiadnu tajnú informáciu. Robila som investigatívnu novinárku skoro dvadsať rokov aj bez toho, aby som sa priatelila s touto sudkyňou,“ bráni sa Tódová.
Sudkyňu vraj v tejto veci už v minulosti predvolali na Súdnu radu, aby vysvetlila, aký má s novinárkou vzťah. „Možno by chceli vedieť viac. Myslím si však, že obe máme právo na súkromie,“ uzatvára.
Chmelár hovorí o najväčšej novinárskej kauze
Uplynulé dni sa k téme vyjadrili viacerí publicisti. „Je to najväčšia novinárska aféra od čias kauzy ,Skupinka‘ (do ktorej bol, mimochodom, tiež zapletený súčasný redaktor Denníka N Martin Šimečka). Mlčanie médií hlavného prúdu jej dôsledky iba zhoršuje,“ píše napríklad Eduard Chmelár.
Záleská podľa neho na minulom vypočúvaní Súdnej rady nedostatočne vysvetlila svoj vzťah s Tódovou. Novinári by sa preto podľa neho mali „dištancovať od takýchto neetických a protiprávnych manierov svojej kolegyne“. Úzke prepojenie oboch označuje za „neprípustné“ pre dôveryhodnú žurnalistiku.
„Ak musel novinár Peter Tóth po odhalení, že bol agentom a dokonca námestníkom riaditeľa SIS, odísť z redakcie denníka Sme, redaktorka Monika Tódová by mala za porušenie pravidiel novinárskej etiky a možno aj zákona dostať hodinovú výpoveď. Inak sa všeobecná nedôvera v spoločnosti bude iba prehlbovať,“ dodáva Chmelár.
Soltész: Žurnalistika sa má čisto nielen robiť, ale aj vyzerať
Arpád Soltész zase konštatuje, že novinári píšuci o organizovanom zločine nezískajú kľúčové informácie na tlačovkách či žiadosťami podľa informačného zákona. „Celkom bežne sa stretávajú nielen s policajnými operatívcami, siskármi, vyšetrovateľmi alebo prokurátormi, ale aj so zločincami a ich advokátmi. To všetko, vrátane mafiánov, sú ľudia.“
Je preto vraj prirodzené, že si s nimi novinári vytvárajú vzťahy. „Zostať nezaujatým pozorovateľom by bolo extrémne náročné, aj keby to bolo len o ľudskom vzťahu. Lenže nie je. Novinár bezpodmienečne potrebuje prístup k informáciám, ktoré mu jeho zdroje poskytujú, nemôže si dovoliť o ne prísť. Je otázkou času, kedy nad niečím prižmúri oko, niečo zamlčí, na niečo pozabudne a niečo iné zvýrazní, aby svoje zdroje neohrozil alebo nenaštval,“ konštatuje.
Problémom podľa neho je, že na Slovensku nefunguje redakčný proces. „Každý z nás sa dostáva do etických konfliktov, je to prirodzené a nie ja na tom nič zlé. Nesprávne je až v etickom konflikte konať a zamlčať ho. Je prácou editorov a šéfredaktora, aby svojich ľudí ustrážili a ochránili pred ich vlastnými chybami v úsudku ovplyvnenom vzťahmi mimo redakcie. Toto má žurnalistika spoločné so spravodlivosťou – nie je dôležité len to, ako čisto sa robí, ale či aj čisto vyzerá. Tá naša tak rozhodne nevyzerá. Dôvodom je nízka citlivosť na etické konflikty, nielen v redakciách, ale naprieč celou spoločnosťou. Novinári nie sú žiadni superhrdinovia, sú to normálni členovia tejto spoločnosti, ani lepší, ani horší. Médiá sú zrkadlom spoločnosti nielen tým, čo píšu, ale aj tým ako to píšu a ako k písaniu pristupujú,“ hodnotí.
Etické pravidlá redakcie majú byť podľa neho nastavené tak vysoko, aby ani hypoteticky nemohol vzniknúť čo i len klamlivý dojem, že novinár konal v konflikte záujmov. Novinár pritom vraj nemusí pre vytvorený vzťah s nejaký zdrojom odchádzať z brandže. Stačí, aby mediálne nepokrýval prípady, v ktorých figuruje jeho zdroj. To podľa neho Tódová spravila, ale Denník N to nedostatočne komunikoval verejnosti.
Konkrétny prípad novinárky a sudkyne vo svojej podstate považuje za „úplnú hlúposť“, ktorá sa zneužíva vo volebnej kampani.
Fico a Balogová
Predseda Smeru Robert Fico sa ku kauze vyjadril v pondelok na sociálnej sieti, pričom obe ženy označil za „lesby“. „V posteli sa dá vybaviť všeličo, aj dobré informácie zo spisu na zverejnenie v Denníku N, aj dostatočné mediálne krytie na absolútne neprimeraný trest,“ tvrdí Fico. Zopakoval, že ich v minulosti prichytil na spoločnom PCR testovaní, keď sa obe ženy vrátili zo spoločnej dovolenky.
Tódová je podľa neho novinársky vždy k dispozícii ľuďom ako špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, obhajuje exprezidenta Andreja Kisku, ktorý čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Zároveň vraj zverejňuje informácie zo spisov, ktoré by nemala mať a kritizuje sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodnú v prospech nominantov opozície. Záleská je podľa neho pod ochranou ministerstva spravodlivosti, ktoré v minulosti viedla Mária Kolíková (SaS) a v súčasnosti Jana Dubovcová a jej prešľapy zámerne prehliada aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
Vzťah oboch žien označil za „mediálno-justičnú“ mafiu, ktorá sa snaží prispieť k politickému zadaniu expremiéra Igora Matoviča z roku 2020 – zlikvidovať a pozatvárať opozíciu.
S takýmto výkladom nesúhlasí šéfredaktorka Denníka Sme Beata Balogová. Politikov zo Smeru – Roberta Fica a Ľuboša Blahu – označila za „otravných a nebezpečných trollov“, ktorí sa snažia umlčať kritických novinárov.
„Robia z novinárov terče. Ak by na Slovensku nebolo kritických novinárov, aj Moniky Tódovej, je možné, že Fico by sa nemusel snažiť o víťazstvo vo voľbách, lebo by už mal istoty podobné tým Orbánovým,“ hodnotí šéfredaktorka Sme.
Publicista Michal Havran v komentári pod Balogovej statusom reagoval, že je „významne rozdielne“ stretávať sa so sudkyňou a stretávať sa s „Bödörom a agronacistom Bombicom“.
(est, ste)