Jedným z efektov týchto zločinov bolo to, že niektoré politické špičky začali apelovať na odmietanie kolektívnej viny voči Ukrajincom a upokojovať ostré nálady, ktoré sa voči nim v Česku zdvihli.
Ten najpovolanejší z nich, minister vnútra Vít Rakušan, v nedeľu na tlačovej konferencii uviedol, že miera kriminality, za ktorou stoja cudzí občania, v štáte prakticky nevzrástla. Nervozitu síce chápe, no zdôraznil, že ide o individuálne činy.
Kritici mu pripomenuli dvojaký meter, on tvrdí, že to nie je to isté
V nadväznosti na jeho slová mu však začali kritici pripomínať, že on sám s uplatňovaním princípu kolektívnej viny problém nemá, pokiaľ ide o občanov Ruska, ktoré v súčasnosti vedie proti Ukrajine vojnu.
Komentátor denníka Mladá fronta Dnes Petr Kolář sa vyjadril nasledovne: „Hovorí o tom, že teraz nesmieme uplatňovať kolektívnu vinu. Každý mu ale pripomenie vyhostenie ruskej tenistky, ktorá sa pritom vymedzovala proti Putinovi a jeho vojne.“ Meno tenistky toho času kompetentní neuviedli.
„...ak niečo také tvrdíme, musí to tak byť vždy a vo všetkých prípadoch. Je absolútne absurdné uplatňovať kolektívnu vinu na opernú speváčku, ktorá žije v Rakúsku a má tu vystupovať, pretože má ruský pas,“ povedal v podobnom duchu komentátor Thomas Kulidakis. Kulidakis hovoril o svetoznámej umelkyni Anne Netrebko.
Rakušan v utorok v odozve na výčitky o svojom pokrytectve na sociálnej sieti skonštatoval, že obviňovanie štátu a jednotlivcov nie je to isté. „Rozmohol sa nám tu taký nešvár: že vraj nemáme odsudzovať kolektívnu vinu voči Ukrajincom, keď ju sami uplatňujeme voči Rusom. Takže opäť: pokiaľ sa zločinu dopustí človek, je potrestaný človek. Ak sa zločinu dopustí štát, je potrestaný štát. Vrátane vlastných občanov, inak to nejde,“ napísal na svoju obranu.
Aj pod úroveň Husáka
Ani toto dodatočné vysvetľovanie sa nedočkalo všeobecného pochopenia. Vadim Petrov, ktorý je okrem iného členom českej Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie pripomenul, že aj v tých najextrémnejších situáciách v minulosti bol vždy potrestaný iba konkrétny človek.
„Na princípe individuálnej viny bol postavený Norimberský proces. Nie na princípe viny kolektívnej. Za vojnové zločiny nebolo potrestané Nemecko, ale zločinci, ktorí páchali vojnové zločiny. Neboli odsudzovaní všetci príslušníci nemeckého národa,“ napísal.
„Na princípe kolektívnej viny boli prenasledovaní Židia len preto, že boli Židia. Aj etnická čistka, teda vysídlenie nemeckého obyvateľstva z Československa po roku 1945, bolo uplatnenie kolektívnej viny. Tak jednoduché je to. Aj keď to Vitek Rakúšan nechápe,“ pokračoval.
„Prosím vás, povedzte mi, že to je fake. Že to nenapísal? Že nie? Toto už je aj pod úroveň Gustáva Husáka. A je vcelku jedno, koľko hlášok z filmov na to obhajovanie svojho donebevolajúceho pokrytectva použije,“ okomentoval situáciu Daniel Vávra, český biznismen a spoluzakladateľ Spoločnosti pre obranu slobody prejavu.
V Európe sa takmer išlo na hranu
Hoci na odmietnutí princípu kolektívnej viny do veľkej miery stojí moderná európska identita, spolu s agresiou Ruska proti Ukrajine prišlo v niektorých sférach k jeho rehabilitácií. Reč je napríklad o spomenutom športe či umení.
Vrcholom zrejme bola problematika plošného zákazu vydávania schengenských víz ruským občanom smerujúcim do Európy, ktorá sa v Európskej únii objavila na stole približne rok dozadu.
Najhlasnejšie sa za prijatie tohto sporného opatrenia vyslovili predovšetkým dva severské štáty, Estónsko a Fínsko. Proti však toho času bolo napríklad Nemecko. K jeho schváleniu napokon neprišlo.
