Prečo musí Hamran skončiť a ako to súvisí s právom na odpor

Kto sa trochu rozumie trestnému právu, v posledných rokoch musí čoraz viac krútiť hlavou nad tým, ako na Slovensku prebiehajú niektoré, zväčša politicky exponované trestné konania, ako sa v rámci nich neustále opakujú tie isté nezákonnosti, ktoré majú často zásadný vplyv na dôveryhodnosť kľúčových dôkazov.

Zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní, ktorí takto postupujú, sa pritom skrývajú za frázy o potrebe očistenia právneho štátu, o rozviazaných rukách a boji proti korupcii. 

Iste, všetko sú to veľmi dôležité veci, ale rovnako dôležité, možno ešte dôležitejšie je aj to, aby tieto skutky boli preukázané zákonným spôsobom a spôsobom, ktorý je dostatočne dôveryhodný aj pre nezainteresovaného pozorovateľa (nezainteresovaného z toho hľadiska, že nenadŕža žiadnym politickým stranám ani prúdom). A to je v politicky exponovaných trestných konaniach na Slovensku v posledných rokoch najväčší problém. Často sa totiž vykonávajú spôsobom, ktorý sa doslova vysmieva profesionálnemu nestrannému výkonu.

Vrcholom boli podozrenia z manipulácií trestných konaní skupinou tzv. čurillovcov, ktoré vyplývali okrem iného priamo z nahrávok rozhovorov vyšetrovateľov NAKA, kde okrem iného sa spomína úvaha o podpálení auta vyšetrovateľke inšpekcie, ktorá mala tieto podozrenia preverovať. Tieto nahrávky a prepisy z nich sa dostali do verejného priestoru.

Keď sa obávame kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností policajného štátu, hrozba fabrikácie dôkazov, manipulovania s trestnými konaniami je takým závažným prejavom nástupu policajného štátu, že týmto podozreniam (opäť pripomínam, vyplývajúcim z nahrávok, ktoré sme všetci mohli počuť) mala byť venovaná maximálna priorita. Nemali by byť zľahčované ani politikmi, ani vrcholnými predstaviteľmi Policajného zboru či Úradu špeciálnej prokuratúry. A, samozrejme, obvinení vyšetrovatelia mali byť až do uzavretia prípadu postavení mimo službu. 

Ale to sa nestalo. A dnes sa stal pravý opak.

Od prezidenta Policajného zboru SR Štefana Hamrana sme sa dozvedeli, že nie títo obvinení vyšetrovatelia NAKA manipulovali trestné konania (žeby sa nám tie nahrávky len prisnili?), ale že naopak, proti nim bolo trestné konanie manipulované a že boli neprávom obviňovaní z manipulácií trestného konania. A že preto teraz obvinili tých, ktorí predtým obvinili z manipulácie vyšetrovateľov NAKA. 

Nuž, povedzme, že som mdlého rozumu, a preto by som bol schopný, napriek tomu, že som vnímal obsah nahrávok svedčiacich proti tzv. čurillovcom, túto historku pánovi Hamranovi zhltnúť. V tom prípade by som povedal tak ako vždy, v poriadku, nech sa to podrobne vyšetrí a rozhodne zákonným spôsobom. Nech sa vyšetrí činnosť tých, ktorých vyšetrovali tzv. čurillovci z NAKA, zároveň nech sa vyšetrí činnosť čurillovcov. A zároveň nech sa vyšetrí činnosť tých, ktorí vyšetrovali čurillovcov…

Lenže na to, aby takéto vyšetrovanie v súčasnej dobe dokázalo vyvolať presvedčenie aspoň značnej časti či už odbornej alebo laickej verejnosti o jeho objektivite, musel by policajný zbor fungovať pod vedením prezidenta, ktorý aspoň trochu pôsobí, že je nad vecou, že nie je osobne zainteresovaný do prípadov, názorovo zaujatý.

Skrátka, že nie je človek, ktorý koná s tým, že má výsledok vnútorne sám pre seba daný dopredu. A takýmto človekom Štefan Hamran jednoznačne nie je, čo opäť dokázal na štvrtkovej tlačovej konferencii, pretože na nej pôsobil maximálne predpojato.

V prvom rade na začiatku uviedol, že sa nebude vyjadrovať k tlačovým konferenciám politických strán k danej veci, aby zároveň v tej istej vete pokračoval hodnotením týchto tlačoviek/tlačovky (uviedol niečo v tom zmysle, že len šírili strach, emócie a vyhrážanie policajtom).

V druhom rade podstatnú časť tlačovej konferencie venoval problematike aplikácie § 363 Trestného poriadku a svojej svojvoľnej a mierne insitnej interpretácii rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade tohto ustanovenia s Ústavou SR. Kritizoval prácu Generálneho prokurátora SR. V poriadku, ako občan má na to právo, ale ako policajnému prezidentovi toto absolútne nepatrí do kompetencii.

A na spomínanej tlačovke asi nevystupoval ako uvedomelý občan, však?

Po tretie, keď sa vyjadroval k bezpečnostnej rade, uviedol, že riaditeľa SIS považoval za bezpečnostné riziko, čo sa mu aj potvrdilo. Teda v štádiu vznesenia obvinenia sám pre seba vlastne už aj vyhotovil rozsudok. Už chýba len exekúcia, ako v sudcovi Dreddovi (komiks o vyšetrovacích sudcoch v budúcnosti, ktorí sami všetko zistia, dokážu, odsúdia a vykonajú rozsudok).

Po štvrté, samotné odôvodnenie vznesenia obvinenia proti osobám, ktoré vyšetrovali tzv. čurillovcov, obsahuje viaceré všeobecné a bizarné dôvody. Citujem len dva, z powerpointu predmetnej Hamranovej tlačovky: „Vytvorenie dojmu, že zákonne vedené trestné stíhanie systémovo zlyháva; navodenie dojmu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede svedkov,“ koniec citácie.

Teda poviem vám, trestnému právu sa profesionálne venujem devätnásť rokov, ale až dodnes som netušil, že trestným môže byť „navodenie dojmu“ (ak nejde o trestný čin podvodu, ale to je iný problém)… Asi by som mal vrátiť diplom… Alebo by ho mal vrátiť Hamran?

Alebo je to len jednoducho odkaz, že kto bude spochybňovať prácu polície, nech sa pripraví na tvrdú odvetu? A ak je to tak, potom ide naozaj o nástup policajného štátu. Alebo sme tú hranicu prekročili už vtedy, keď Hamran „odvolal“ ministra vnútra Šimka?

Apropos, ako by to asi včera vyzeralo, keby bol ministrom Ivan Šimko? Mal by to Štefan Hamran také jednoduché? To sa už zjavne nedozvieme, ale isté je, že na tlačovej konferencii Štefan Hamran niekoľkonásobne dokázal, že nie je nezaujatým profesionálom. A v kontexte s odstránením Ivana Šimka z pozície ministra prehĺbil u mnohých ľudí vrátane mňa presvedčenie, že koncentruje vo svojich rukách moc, s ktorou narába svojvoľne.

A preto aj ak by nové obvinenia antičurillovskej skupiny boli opodstatnené, pod vedením polície Štefanom Hamranom budú pôsobiť nedôveryhodne, podobne ako množstvo z ďalšej práce polície (nezaslúžene pre policajný zbor ako celok).

Preto ak chcú premiér Odór a prezidentka Čaputová naozaj zabrániť vyhrocovaniu celospoločenského konfliktu, musia nevyhnutne a čo najskôr Štefana Hamrana z pozície policajného prezidenta odvolať. V polícii je dosť skúsených odborníkov „nad vecou“, ktorí ho dokážu bez problémov nahradiť a vrátiť polícii nevyhnutný status nestranného strážcu práva a poriadku.

A to aj v záujme toho, aby nám celospoločenský konflikt neprerástol do násilností. Robert Fico totiž včera na tlačovej konferencii trochu nešťastne hovoril o možnosti využitia ústavného práva na odpor.

Čo to je právo na odpor, vyjadruje čl. 32 Ústavy SR nasledovne: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“ 

Ide o ustanovenie, ktoré, veľmi dúfam, nikdy nebude musieť byť na Slovensku použité. Prakticky umožňuje v prípade pokusov o nastolenie totality právo na akýkoľvek odpor vrátane ozbrojeného násilného odporu, teda prakticky kontrarevolúcie, ktorá by mohla prerásť až do občianskej vojny. A to si snáď nepraje nikto. 

V tomto prípade zatiaľ nemôžeme hovoriť o situácii využitia práva na odpor, pretože to si vyžaduje nemožnosť použitia zákonných prostriedkov, a tak ďaleko ešte nie sme. Robert Fico hovoril o štátnom prevrate, čo sú zjavne prisilné slová, ale na druhej strane hodnotenie týchto udalostí ako pokus o ďalší krok k nastoleniu policajného štátu, čo by bol štátny prevrat, už takým prisilným nie je.

A v kontexte s hrozbou nejakého skratu bežných ľudí vybičovaných emóciami a snáď aj zlou životnou situáciou, je nevyhnutné upokojiť spoločnosť a zbaviť ju pocitu, že tu v skutočnosti vládne Hamranova polícia a nie ústavné orgány na to určené.

Preto premiér Odór a prezidentka Čaputová nemajú na výber a v súčasnej situácii musia Hamrana čo najskôr odvolať. Každé iné riešenie je z ich strany zbytočným hazardovaním so životom ľudí na Slovensku.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.