TRENČÍN – Podľa doteraz zverejnených informácií mal 43-ročný muž bodnúť brata do tváre. Vyšetrovateľ voči nemu vzniesol obvinenie za pokus zločinu ublíženie na zdraví. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
Incident sa mal odohrať v Trenčíne v byte mladšieho, 38-ročného brata počas návštevy. Predchádzala mu slovná hádka a prítomnosť alkoholu. Starší brat bodol značnou silou mladšieho ocieľkou na brúsenie nožov do oblasti tváre, konkrétne do miesta pri koreni nosa a do bezprostrednej blízkosti pravého oka, čím spôsobil svojmu bratovi zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie v nemocnici.
Po útoku odišiel páchateľ z bytu preč. Muža v zmysle zákona obmedzili na osobnej slobode a umiestnili ho v cele policajného zaistenia.
Vyšetrovateľ podal podnet na jeho väzobné trestné stíhanie a o jeho ďalšom osude bude rozhodovať súd. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.
ŽILINA – Narodila sa uprostred druhej svetovej vojny a lekár jej pri narodení prorokoval blízku smrť. Prežila a vyrástla z nej silná žena, ktorú čakali nemalé životné skúšky spojené s minulým režimom. Toto je príbeh Žilinčanky Nadi Köhlerovej.
Narodila sa 2. septembra roku 1944 dcére židovského riaditeľa textilnej továrne Viere a otcovi Štefanovi pochádzajúceho z chudobných pomerov.
Matka sa pre svoju vieru musela skrývať
„Aj keď mamička nebola nijako veriaca, na začiatku vojny konvertovala ku katolíkom a neskôr otec požiadal prezidenta o výnimku, aby mamička nemusela do transportu. Stálo to vraj dosť peňazí, ale nakoniec aj to prestalo platiť a zmiešaným manželstvom bol ohrozený aj otec. Snáď sa vraj vzhľadom na to na oko rozviedli, to už neviem presne,“ približuje pamätníčka Naďa dramatické okolnosti, ktoré predchádzali jej narodeniu pre magazín Paměť národa.
V roku 1942 Viera spolu so svojou mamičkou dostali rozkaz dostaviť sa na zhromaždisko, odkiaľ mali byť deportované nevedno kam. Štefan Šaradin sa však rozhodol svoju milovanú ženu zachrániť. Pracoval vtedy v žilinskej továrni na zápalky, kde ako riaditeľ pôsobil tzv. hospodársky dôležitý pán Wittenberg. Ten na otcovu prosbu dovolil, že môže schovávať svoju ženu v pivnici továrne.
Po viac ako roku skrývania v pivnici Viera otehotnela. Hrozili zdravotné komplikácie, a ak by sa pôrod aj podaril, čo s malým novorodencom? Skrýša mohla byť ľahko vyzradená a dôsledky katastrofálne.
„Našťastie prišiel zmätok spojený s vypuknutím Slovenského národného povstania. Mamička v tom čase dostala pôrodné bolesti a otec ju odviezol do pôrodnice. V tých chaotických dňoch nikto neriešil, či je mamička Židovka, a pod dohľadom lekára ma porodila. Bola som vraj ale taká slabučká, že doktor mi prorokoval skorý koniec. Mamička sa zariekla, že urobí všetko pre to, aby som žila.“
Do pivnice už sa s novonarodenou dcérou nevrátila. Útočisko našli v horách v Turci u vzdialenej príbuznej, ktorá matku s dcérou schovala vo svojom dome. Keď museli utiecť aj odtiaľ, dožili koniec vojny v pivničnom byte v Žiline.
O svojom pôvode nevedela až do dospelosti
Po vojne sa Viera dozvedela, že babičku deportovali do koncentračného tábora, ktorý neprežila. Naďa o rodinnej histórii vtedy nevedela nič.
„Nebola som vychovávaná ako Židovka a vôbec som nevedela, že ňou som. Boli sme krstení katolíci, ale ja som celý život ateistka. Inak som bola v škole obľúbená a dobre som sa učila. Aj keď bolo Slovensko veľmi antisemitické, ja som to nijako nepociťovala, pretože nikto nič nevedel až do dospelosti, keď ma začala zaujímať rodinná história,“ hovorí pamätníčka.
Strýko dostal trest smrti
Otec po vojne vstúpil do komunistickej strany, pretože idealisticky veril, že strana zmení sociálne pomery v spoločnosti k lepšiemu. V tom čase na Slovensku vznikali nové úrady, vrátane Štátnej bezpečnosti. Nadin strýko Juraj Glaser, ktorý počas vojny bojoval s partizánmi a ktorému chýbalo vzdelanie, sa nechal v dobrej viere u ŠtB zamestnať. Jeho priamym nadriadeným bol Osvald Závodský. Toho komunisti obvinili, podobne ako v Čechách Rudolfa Slánského, z údajnej protistraníckej činnosti. Závodského vedenie Štátnej bezpečnosti vraj nepracovalo podľa inštrukcií straníckeho vedenia a krylo rôzne definovaných nepriateľov. Na základe vykonštruovaného procesu ho komunisti v roku 1954 popravili. Nadin strýko Juraj Glaser dostal trest smrti tiež, potom verdikt znížili na doživotie. V Leopoldove a ďalších lágroch nakoniec pretrpel 13 rokov.
Snáď vďaka tomu, že otec bol v KSČ a uväznený strýko nosil iné priezvisko, nemala Naďa problém dostať sa na vysokú školu. V rokoch 1961 až 1966 v Bratislave študovala farmáciu. V tom čase sa tiež zoznámila so svojim osudovým mužom Ivanom Köhlerom, bohémskym študentom hudobných vied, ktorý miloval jazz a fotografovanie viac ako školu. „Keď som sa s ním zoznámila, už bol zo školy vyhodený, takže ju ani nedoštudoval,“ spomína Naďa na muža, ktorý jej učaroval svojou charizmou a talentom. Na ďalších viac ako dvadsať rokov sa stala jeho životnou oporou.
Udalosti augusta 1968
V roku 1966 dostala Naďa umiestnenku do lekárne v Českej Lípe a Ivan tam dostal prácu v múzeu. Narodil sa im syn Richard a tu ich zastihla invázia vojsk Varšavskej zmluvy. „Bývali sme na námestí v Českej Lípe, boli štyri hodiny ráno a na dvere búchal kamarát so slovami: Vstávajte, je vojna, sú tu Rusi a vy spíte. Vyšli sme dole na námestie, ktoré už bolo plné tankov. Môj manžel s jedným kolegom z múzea sadli na motorku a odišli do Prahy fotiť okupáciu,“ opisuje Naďa dramatické okamihy.
Ivan Köhler sa zapojil do amatérskej fotografickej skupiny, ktorá spolupracovala s fotografmi z Mníchova, kam v roku 1969 dostali Köhlerovci pozvanie. Naďa si v Mníchove našla brigádu v odbore, Ivana sa pokúšal zamestnať vo svojej galérii mníchovský priateľ, ale po nejakej dobe ho prepustil. „Manžel bol bohém celým telom. Bol veľmi družný a najradšej bavil ľudí. Nemal zmysel pre zodpovednosť a disciplínu. Kamarát by vraj asi skrachoval, keby ho tam ešte chvíľu nechal,“ charakterizuje Naďa svojho vtedajšieho manžela, ktorého slobodomyseľná povaha vo vtedajšom režime zapríčinila mnoho problémov.
Naďa v Mníchove zostala tri mesiace, Ivan sa rozhodol zostať dlhšie. Písal sa rok 1969 a v Československu vyšlo rozhodnutie opäť nepriedušne uzavrieť hranice. Občania, ktorí sa zdržiavali mimo územia republiky, sa mali pod hrozbou postihu vrátiť do 9. októbra 1969.
„Môj manžel sa o to ale vôbec nezaujímal. Bola mu ľahostajná politika aj kto je prezident. On chcel len žiť, chcel byť voľný a užívať si život. Takže si nevšimol nariadenie nejakého Husáka, že sa má vrátiť. Zháňala som sa po ňom, aby nebol problém. Ale problém bol.“
Naďa v roku 1984. Foto: Paměť národa
ŠtB prekážal ich životný štýl
Akonáhle sa Ivan tri týždne po termíne vrátil do republiky, zabavili mu pas a ako občan podozrivý z pokusu o emigráciu sa ocitol pod štátnym dozorom. „ŠtB nám urobila domovú prehliadku a myslím, že mu vtedy zabrali aj negatívy z augustovej okupácie 1968,“ opisuje Naďa situáciu.
Ivanov neskorý návrat do Československa tak odštartoval dvadsaťročné prenasledovanie, ktoré na svojich pleciach niesla predovšetkým pamätníčka Naďa Köhlerová. Jej manžel, od tej chvíle považovaný za antisocialistický živel, si nebral servítky pred ústa. Nedokázal sa zmieriť s tým, že mu režim znemožňuje žiť slobodne. Zároveň ale nerobil nič, za čo by ho mohli zavrieť, pretože do ilegálnych ani politických akcií sa nezapájal.
„To ho nezaujímalo. Dráždil skrátka len svojím spôsobom života. Mal zamestnanie v múzeu, ale kontakt s mníchovskými fotografmi, záľuba v džeze či fotografovanie bolo prejavom slobodného zmýšľania. Manžel bol na očiach pre svoju výstrednosť.“
V roku 1970 sa Naďa rozhodla vrátiť na Slovensko. V Českej Lípe pociťovala veľkú psychickú záťaž, pretože manžel necítil zodpovednosť za rodinu ani po finančnej stránke a dúfala, že na Slovensku ju podporí manželova matka. To sa však nestalo.
„Išla som nakoniec tam, kam nikto nechcel – do malého mestečka Rajec. Dostala som miesto vedúcej lekárne, hoci som nebola v strane. To len svedčí o tom, že Rajcu sa naozaj každý snažil vyhnúť. Dôležité bolo tiež, že sme tam dostali bývanie. Na prízemí bola lekáreň, na poschodí nádherný priestranný byt. Na pôjde si manžel urobil ateliér.“
V pätách im boli tajní a situácia tam bola ešte horšia. „Prišli okamžite. Zasahovali do súkromného života tým, že pozorovali, ako žijeme, a videli, že manžel neprispieva na domácnosť, že máme konflikty, videli, že som obľúbená a mám okolo seba kamarátov, ktorí mi napríklad aj dvorili,“ opisuje. Všetky tieto slabé miesta ŠtB používali na to, aby mohli mužom manipulovať. „Napríklad zavolali manželovi do práce, že niekoho doma mám, hoci išlo len o kamaráta. Manžel sa vrátil a nastal medzi nami konflikt. A to sa im hodilo. Čakali, že to vzdám a že od neho utečiem.
Keby od manžela odišla, zničili by ho
Naďa to síce s manželom nemala ľahké a rodinu s tromi deťmi de facto živila sama, ale pred ŠtB ho stále kryla. „Manžela pozývali na výsluchy, ale bol drzý a logicky veľmi neuvažoval, žil si vo svojej umeleckej dimenzii, čím ich hrozne rozčuľoval. Nemali však pádny dôvod, aby ho zavreli. Radšej sa rozprávali so mnou, pretože to malo nejakú logiku. Chodili za mnou často, väčšinou do lekárne. Chceli odo mňa, aby som presvedčila manžela na podpísanie spolupráce s ŠtB. Že mu dajú pas a vyšlú ho na zahraničné cesty. Samozrejme sme to odmietli. Tak za mnou chodili a snažili sa ma presvedčiť, aby som od manžela odišla, pretože sa nestará o rodinu. Keby som od neho odišla, mali by to s ním jednoduchšie a zničili by ho. Kryla som ho.“
Čo si džezová sekcia mohla dovoliť na Slovensku, to by v Čechách neprešlo
Naďa oceňovala umelecké kvality manželovej fotografickej práce a snažila sa ho podporovať finančne aj morálne. Mohla si užívať jazzové koncerty a festivaly v Žiline, ktoré Ivan Köhler organizoval, aj návštevy priateľov v dome v Rajci, ktorý sa stal akýmsi neoficiálnym umeleckým centrom. Čisto pragmaticky sa usilovala o zachovanie rodiny aj z obáv o svoje deti, ktoré by mali veľké problémy, ak by sa ich otec stal politickým väzňom.
„Zaujímavé bolo, že manžel spolupracoval s českou Jazzovou sekciou a umožňoval významným českým jazzmanom, ako bol Jiří Stivín, Jana Koubková, Eva Olmerová a ďalším, vystupovať v Žiline.“ Jazzová sekcia nevzbudzovala na Slovensku toľko nežiaducej pozornosti ako v Čechách. Naďa napríklad spomína, že Česi priniesli na festival zo Západu materiály o umení. „Nikto z ŠtB si to ani nevšimol. Chalani hovorili, že toto keby vybalili v Prahe, hneď by ich zobrali. ŠtB sa totiž na Slovensku sústredila hlavne na opozičnú cirkev.“
V roku 1975 bola tretíkrát tehotná, keď ich dom navštívil o generáciu starší slovenský spisovateľ Dominik Tatarka, ktorý od roku 1970 nesmel publikovať. „Ja som bola nešťastná, že som tehotná, pretože som netušila, ako to všetko zvládnem. Cítila som sa unavená, na všetko sama, manžel mi nepomáhal. Dominik Tatarka bol ale taký milý a láskavý, že ma nejako upokojil. Nakoniec som dcéru pomenovala po ňom,“ rozpráva Naďa Köhlerová, ktorá si dodnes nemôže odpustiť, že už sa so spisovateľom nikdy nestretla.
„Keď sa dozvedel, že mám Dominiku, napísal mi veľmi krásny, dlhý a dojemný list. Vtedy bol v úplnom zatratení, úplne sám, navyše chorý a bolo pre neho povzbudením, že niekomu stál za to, aby po ňom pomenoval svoje dieťa.“
Naďa mu chcela odpísať a stretnúť sa s ním, ale dostala vážne varovanie, aby to nerobila, pretože Tatarka je, rovnako ako jej manžel, pod stálym dohľadom ŠtB, všetka jeho korešpondencia je lustrovaná, na dome má kamery a stretnutie sa im vypomstí. Až po jeho smrti Naďa objavila, že vo svojej knihe Sám proti noci vydanej roku 1984 v Mníchove venoval niekoľko listov jej dcére Dominike. Mimochodom, bol prvým z niekoľkých málo Slovákov, ktorí podpísali Chartu 77.
Naďa Köhlerová vychovala tri deti, po revolúcii 1989 sa rozviedla a usadila sa v Prahe.
Predseda Smeru-SSD Robert Fico a predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) podporia mimoriadnu schôdzu parlamentu k zásahu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá poslancov čaká v pondelok (21. 8.). Zhodli sa na tom v diskusnej relácii TA3 V politike. Žiadajú tiež prezidentku Zuzanu Čaputovú a premiéra Ľudovíta Ódora, aby situáciu riešili.
"Téma by mohla byť veľmi slušne rozpracovaná na pôde NR SR, veľmi záleží od toho, ako sa postavia poslanci k iniciatíve," uviedol Fico.
Obaja tiež žiadajú Ódora, aby okamžite pristúpil k odvolaniu policajného prezidenta Štefana Hamrana. Naznačili manipuláciu vyšetrovaní. Fico hovoril o snahe pozatvárať opozíciu, Kollár o boji proti Sme rodina.
Fico spomenul aj hrozbu manipulácie výsledkov parlamentných volieb pri sčítavaní hlasov. Avizoval, že Smer-SD má pripravený systém kontroly výsledkov. Obdobne sa vyjadril aj Kollár.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že pricestoval na návštevu Holandska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Lietadlo so Zelenským pristálo na vojenskom letisku v Eindhovene okolo poludnia, povedal hovorca holandskej vlády. Táto návšteva prichádza po tom, ako Spojené štáty schválili dodanie stíhačiek F-16 z Dánska a Holandska na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident napísal, že do Holandska pricestoval so svojou manželkou Olenou. Priblížil, že s holandským premiérom Markom Rutteom bude rokovať najmä o stíhačkách F-16.
Ide o druhú Zelenského návštevu Holandska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Podľa agentúry Reuters je predmetná návšteva súčasťou pokračujúceho úsilia Kyjeva o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
VYSOKÉ TATRY – V Tatranskom národnom parku (TANAP) ešte nevedia definovať počet vlastníkov, ktorí by chceli predať svoje pozemky v rámci výkupu. Ten bude realizovať štát. Riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko pre agentúru SITA vysvetlil, že zatiaľ disponujú len čiastkovými informáciami, ktoré ešte nie sú definitívne. Výzva totiž bude ukončená na konci augusta. V priebehu septembra začnú s vyhodnocovaním ponúk, ktoré potrvá do konca októbra.
Podľa Majka informácie o počte národnému parku posunie ministerstvo ako výstup z aplikácie, prostredníctvom ktorej sa záujemcovia o odpredaj môžu hlásiť. „Rokovali sme už s viacerými aj súkromnými vlastníkmi, aj so zástupcami tých pozemkov, kde sú vlastníkmi mestá. Oslovili sme nespočetné množstvo vlastníkov aj písomne, aby sa každý dobrovoľne rozhodol, či si chce pozemok ponechať alebo ho ponúkne na odpredaj,“ opísal.
Práve vlastníctvo pozemkov zo strany štátu umožňuje podľa rezortu životného prostredia správam národných parkov efektívnejšie spravovať najvzácnejšiu slovenskú prírodu. „Vďaka vlastníctvu a dohodám s majiteľmi máme už dnes v Tatranskom národnom parku 54 percent územia v najprísnejšom režime ochrany. Vieme podporovať mäkký turizmus, vychádzať v ústrety návštevníkom a zároveň plniť svoju základnú funkciu, a to chrániť tú najcennejšiu prírodu,“ uviedol riaditeľ najstaršieho národného parku na Slovensku. Zároveň pripomenul, že princíp aktuálneho výkupu je postavený na dobrovoľnosti vlastníka ponúknuť svoj pozemok na výkup.
Zámerom výkupu pozemkov v národnom parku a starostlivosti o ne je zachovať ich vzácnosť a biodiverzitu. „Keď som súkromný vlastník nejakého pozemku, pozerám sa naň aj z pohľadu ekonomických výnosov. Ako keď máte pole, zasadíte zemiaky a očakávate aj nejakú úrodu. To je logický pohľad súkromného vlastníka na pozemok, ktorý chce z neho čerpať aj nejaké benefity,“ poznamenal Majko. Pri pozemkoch, ktoré prejdú do vlastníctva štátu, však správa podľa jeho slov vie garantovať, že jediným benefitom bude biodiverzita, zachovanie prírodných procesov a všetkého vzácneho, čo sa v danom území nachádza. „Určite nebude prioritou manažovanie, obhospodarovanie alebo nejaké komerčné využitie,“ dodal. Zámerom je podľa jeho slov naplniť ciele a vízie ozajstného národného parku, v rámci ktorých ekonomika nie je na prvom mieste.
Pripraviť ponuku pozemku na výkup štátom má verejnosti pomôcť aj aplikácia ponukavykupupozemkov.sk. Kontakty na koordinátorov výkupu sa nachádzajú na oficiálnych stránkach každej správy národného parku. Celkovo je na výkup od súkromných vlastníkov určených 68 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Rozhodovať bude komisia zložená z predstaviteľov ministerstva životného prostredia a Útvaru hodnoty za peniaze.
BAJEROVCE – Časť úseku cesty III. triedy medzi obcami Bajerovce, okres Sabinov a Šambron v okrese Stará Ľubovňa v lete zrekonštruovali. Informovala o Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja s tým, že práce si vyžiadali takmer pol milióna eur.
Dôvodom rekonštrukcie približne kilometrového úseku cesty bol jej nevyhovujúci stavebno-technický stav, ktorý už dlhšie obdobie trápil účastníkov cestnej premávky. „V rámci stavebných prác sme realizovali frézovanie vozovky, recykláciu podkladu za studena, osadenie trativodu a drenážnych šácht a zriadenie obrusnej asfaltovej vrstvy, vrátane spojovacieho postreku," uvádzajú prešovskí cestári. Okrem toho sa spevnili krajnice a uložili priekopové tvárnice, súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia piatich priepustov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu prisľúbil tvrdú odvetu za ruský raketový útok na centrum severoukrajinského mesta Černihiv, pri ktorom v sobotu zahynulo sedem ľudí a vyše sto ďalších bolo zranených.
"Som si istý, že naši vojaci odpovedia Rusku za tento teroristický útok. Reagovať (budú) hmatateľne," povedal Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v nedeľu v skorých ranných hodinách na záver návštevy Švédska.
Agentúra AP podotkla, že šlo o Zelenského prvú zahraničnú cestu od účasti na júlovom summite NATO v Litve.
Medzi obeťami útoku v Černihive uviedol Zelenskyj aj šesťročné dievčatko Sofiu a potvrdil, že medzi zranenými je 15 detí.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v nedeľu informoval, že celkový počet zranených stúpol na 148.
Ukrajinské médiá uviedli, že ruská armáda zasiahla centrum Černihova balistickou raketou. Okrem univerzity dostalo zásah aj činoherné divadlo, kde sa konala výstava výrobcov dronov.
"Je mi jasné, že ich cieľom bolo vojenské podujatie, ktoré sa konalo v budove činoherného divadla," povedal úradujúci primátor Černihiva Olexandr Lomako o výstave dronov usporiadanej v divadle. Dodal zároveň, že "Rusi, ktorí tieto rakety odpálili, a tí, ktorí im dali príkaz zasiahnuť mesto uprostred bieleho dňa, si boli vedomí, že obeťami budú väčšinou civilisti."
V rozhovore pre britskú stanicu BBC Lomako označil sobotňajší útok za teroristický čin a za vojnový zločin spáchaný na civilistoch.
Černihivská radnica vyhlásila v meste trojdňový smútok na pamiatku obetí sobotňajšieho útoku.
Ruská lunárna sonda Luna-25 stroskotala na povrchu Mesiaca, oznámila v nedeľu ruská vesmírna agentúra Roskosmos. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, DPA a Reuters.
Roskosmos uviedol, že so sondou stratil spojenie v sobotu krátko po tom, ako sa na jej palube vyskytli problémy počas presunu na predpripravenú obežnú dráhu. "Prístroj sa dostal na nepredvídateľnú obežnú dráhu a prestal existovať v dôsledku kolízie s povrchom Mesiaca," dodal. Prvá lunárna misia Moskvy za uplynulých 47 rokov tak zlyhala, konštatuje Reuters.
Sondu Luna-25 vážiacu približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá odštartovala v piatok (11. augusta) z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Modul mal pristáť na južnom póle Mesiaca v pondelok (21. augusta), pripomína AP.
Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. Moskva sa touto misiou snažila nadviazať na svoj dávny vesmírny program, ktorý bol v čase Sovietskeho zväzu priekopníckym.
Slovensku sa darí napĺňať predpoklad, že boj s vysokou infláciou zvládne aj bez recesie. Ekonomika aj v druhom štvrťroku pokračovala v miernom raste na úrovni 1,5 percenta, inflácia pritom postupne klesá na jednociferné hodnoty. Poukázal na to analytik investičnej platformy Portu Marek Malina na základe údajov zverejnených tento týždeň Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
"Napriek rastúcim úrokovým sadzbám, kvôli ktorým Slovákom rastú splátky na hypotékach a klesajú ceny bývania, slovenské hospodárstvo nezasiahla recesia. Naďalej však tempo ekonomického rastu zostáva pomalé," zhodnotil Malina s tým, že celoročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mohol dosiahnuť 1,8 percenta. Podporiť by ho mali nevyčerpané eurofondy, firemné investície a stavebníctvo. V budúcom roku by mohol rast slovenskej ekonomiky zrýchliť na 3 percentá.
V druhom štvrťroku rástla aj celková zamestnanosť, keď sa medziročne zvýšila o 0,1 percenta. "Práve rastúca zamestnanosť, resp. klesajúca nezamestnanosť bráni rýchlejšiemu spomaľovaniu inflácie, pretože tlačí na rast nominálnych miezd. Na druhej strane sa ale zvyšuje odolnosť ekonomiky," zdôraznil analytik. V ďalších štvrťrokoch by mal podľa neho rast nominálnych miezd predbehnúť mieru inflácie a po dlhšej dobe tak bude rásť aj kúpyschopnosť ľudí.
Pripomenul, že inflácia na Slovensku klesla v júli na 9,7 percenta a po 16 mesiacoch tak dosiahla jednocifernú hodnotu. Spomalila pritom už piaty mesiac v rade. Na druhej strane, naďalej je najvyššia v eurozóne a jedna z najvyšších v Európskej únii (EÚ).
Pozitívny vývoj v oblasti cien by mal podľa analytika pokračovať aj naďalej. "Inflácia by za celý rok mohla dosiahnuť hodnoty okolo 11 percent a v závere roka by mohla klesnúť k 7 percentám. V ďalšom roku sa počíta s ďalším zvoľňovaním zdražovania a v roku 2025 by sa mohlo Slovensko priblížiť k inflačnému cieľu 2 percentá," predpokladá Malina. Výraznejšiemu spomaleniu rastu cien bráni podľa neho nízka nezamestnanosť a silný nominálny rast platov, ale aj pretrvávajúca vysoká jadrová inflácia.
Vojna v bezpečnostných zložkách štátu sa musí skončiť. Vyhlásil to líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini s tým, že jeho strana urobí v bezpečnostných zložkách poriadok. Dôležité podľa neho je, aby štát riešil problémy ľudí.
"Pokračovať v súčasných policajných kovbojkách, ale aj začať po voľbách organizovať z pomsty svoje vlastné, je cesta do pekla. Jeden aj druhý spôsob ešte viac rozdelí slovenský národ," upozornil Pellegrini.
Zdôraznil, že nová vláda sa musí zaoberať skutočnými problémami ľudí, a nie tým, kto koho zavrie. Ozrejmil, že to neznamená, že sa nezákonnosti nemajú vyšetrovať. Poukázal však na aktuálnu situáciu, keď sa podľa neho policajné zásahy končia fiaskom a verejnosť prestáva veriť v inštitúcie štátu.
SLOVENSKO – August je pre školákov ako nedeľa v týždni. September sa blíži a deti čoskoro zasadnú do školských lavíc. Kým sa tak stane, možno si niektorí rodičia lámu hlavu nad tým, aká školská taška je najlepšia. Na otázku, ako správne vybrať tašku do školy, odpovedá lekárka Ortopedickej kliniky LF UK a Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Blažena Brozmanová.
Školská taška môže pre dieťa či tínedžera znamenať oveľa viac, akoby si človek myslel. Možno si pamätáte na vašu prvú školskú aktovku. Pre prváčikov je to akýsi symbol toho, že zo škôlkara sa stáva už veľký školák. U starších detí ide najmä o praktickosť, u dievčat často o módny kúsok.
Na trhu existuje množstvo rôznych tašiek, ruksakov, kabeliek, ktoré neskôr vídame na chrbte či ramene detí. Najväčším problémom, aj podľa doktorky, sú práve tašky cez jedno rameno, ktoré bývajú zdrojom chybného držania tela, čím môže dochádzať ku skolióze.
Pravidelná kontrola toho, čo vaše dieťa nosí v taške, je kľúčová. „V každom prípade by naplnená školská aktovka nemala presiahnuť 10 percent hmotnosti dieťaťa," povedala lekárka.
„Optimálna je školská taška vyrobená z ľahkého materiálu, ale zároveň dobre vystužená, aby pevne priliehala na chrbát, lebo je zlé, ak taška na chrbte odstáva a dieťa ju má v predklone nadhodenú na zohnutom chrbte," dodala. Zároveň je vhodné, aby taška bola pomocou popruhov fixovaná okolo tela.
Alternatívou k taškám na jedno rameno môže byť pre menšie deti taška na kolieskach. Lekárka upozorňuje, že pri ťahaní by dieťa malo striedať ruky. Pri výbere tašky zohráva dôležitú úlohu aj to, po akom teréne kráča dieťa, akú dlhú trasu prejde alebo či ho vozia do školy. Toto všetko by mali rodičia zohľadniť pri nákupe tašky.
