Slovenské záujmy v EÚ? Skôr sme svedkami presadzovania európskych záujmov na Slovensku

ANKETA EÚ mala byť pôvodne otvoreným priestorom pre tok kapitálu, tovarov a ľudí. Nie priestorom na presadzovanie záujmov. Bohužiaľ, tomu tak už dlho nie je a Green Deal je toho príkladom. V poslednom období sme boli svedkami skôr presadzovania európskych záujmov na Slovensku. Potrebujeme to otočiť a viac popracovať na presadzovaní záujmov Slovenska v EÚ, tvrdia zamestnávatelia a ekonómovia.

Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.

V dnešnej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:

Ako má Slovensko zabezpečiť konkurencieschopnosť svojej ekonomiky a presadzovanie svojich ekonomických záujmov v rámci EU. Aká je vaša pozícia k politikám Green Dealu?

Odpovedajú prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga, predseda SPPK Emil Macho, exprezident Českej republiky Václav Klaus, prezident APZD Alexej Beljajev, exministerka financií Brigita Schmögnerová, analytik INESS Martin Vlachynský a predseda SOPK Peter Mihók.

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

Jedine konkurencieschopné podniky dokážu prosperovať, vytvárať pracovné miesta, odvádzať dane. V tomto smere považujeme za kľúčové predovšetkým znížiť regulačné zaťaženie podnikov, zabezpečiť dodávky energií za konkurenčné ceny a tiež systémovo vyriešiť pomoc veľkým podnikom v súvislosti s energetickou krízou, pretože tá, žiaľ, stále nie je dostatočná. Pokiaľ naša krajina nezvládne svoju úlohu v rámci nastoľovania adresných a efektívnych národných politík, len ťažko budeme schopní plniť ambiciózne ciele EÚ. Tlak na dekarbonizáciu priemyslu porastie, bude potrebné vynaložiť obrovskú sumu priamych investícií do nových technológií. Je nutné vytvoriť rovnaké pravidlá a podmienky ako v ostatných krajinách EÚ, inak bude slovenský priemysel ťahať za kratší povraz a zvyšku Európy nebude schopný konkurovať.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

EÚ mala byť pôvodne otvoreným priestorom pre tok kapitálu, tovarov a ľudí. Nie priestorom na „presadzovanie záujmov“. Bohužiaľ, tomu tak už dlho nie je a Green Deal je toho príkladom. Mám s ním viacero problémov. Jeho ciele boli politicky určené, mediálnym tlakom viackrát zvýšené, ich prínos pre klímu je bez spolupráce so zvyškom planéty minimálny a náklady budú obrovské a pre Európu samopoškodzujúce. Za podporu elektriny zo Slnka sme už zaplatili za 10 rokov 2 mld. eur, rovnaké množstvo elektriny vyrobí jeden reaktor za rok. Zelené politiky postupne kaskádujú až do absurdných rozmerov zasahujúcich do života jednotlivca. Povinné papierové slamky v džúsoch znejú ako scénka z Monthy Python.

Som zástancom skôr decentralizovaného prístupu – stanovme (realistické) emisné ciele, no nechajme jednotlivé krajiny, nech sa ku nim dopracujú po svojom. Takisto by mala prebiehať diskusia o znížení emisií vs adaptácii na zmeny. Dôležitým negatívom Green dealu je, že dáva vládam do ruky obrovskú moc rozhodovať o budúcnosti konkrétnych odvetví, dokonca konkrétnych podnikov. Z tohto pohľadu by uhlíková daň bola určite lepším riešením.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Pri presadzovaní nesmierne smelých európskych zelených cieľov musíme ľuďom jednoducho vysvetľovať, čo ich čaká. Ekologizácia so sebou nesie znižovanie produkcie v Európe, a teda zdražovanie, ale aj potrebu viac komodít dovážať z tretích krajín. Chce to určite racionálne myslenie a diplomatické dohody naprieč celým svetom. Nemôžeme sa v Európskej únii obetovať. Rušíme vo vyspelých členských krajinách chovy, zatiaľ čo niekde v Amerike budeme naďalej chovať dobytok v státisícových stádach. S určitými obmedzeniami sa budeme musieť stotožniť aj my poľnohospodári, ale určite je potrebné ubrať nohu z plynu.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

V poslednom období sme boli svedkami skôr presadzovania európskych záujmov na Slovensku. Potrebujeme to otočiť a viac popracovať na presadzovaní záujmov Slovenska v EÚ. Zároveň by sme mali vnímať legislatívu EÚ ako súčasť národnej legislatívy a nie ako nejakú zahraničnú politiku, ktorá sa nás netýka. Navrhujeme štátu, aby zriadil špecializovaný orgán na komunikáciu medzi SR a EÚ. Čo sa týka zelených cieľov, tie sú dané. Dôležité je, aby cesta k nim bola zrealizovateľná a mať svoje rácio. Ak sú ciele tak ambiciózne, že ich dnes nevieme technologicky dosiahnuť a musíme sa spoľahnúť na budúci vývoj, môže sa stať, že ich nedosiahneme, pokiaľ vývoj nepokročí.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Slovensko musí skončiť so starým modelom rozvoja, ktorý sme tu mali od začiatku 90. rokov. Bol založený na nízkej mzde, na lákaní zahraničných investorov vysokými investičnými stimulmi, zameraním na nižšiu pridanú hodnotu (Slovensko ako montážna dielňa), na nízkej úrovni inovačného rozvoja, na nízkej úrovni diverzifikácie hospodárstva, na vysokej energetickej náročnosti a známy nedostatočnou ochranou životného prostredia a klímy. Nie všetky politiky pod hlavičkou Green Deal a konkrétnejšie Fit for 55 sú nastavené najlepším spôsobom a je možné, že časom sa zreálnia, resp. doplnia. Ale v princípe je ich potrebné podporiť a realizovať.

Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska

Slovensko a Česko sa musia snažiť o konkurencieschopnosť svojich ekonomík, ale aj to trochu preháňam. Nič ako konkurencieschopnosť svetadielu neexistuje. Rovnako tak však nejde o konkurencieschopnosť štátov, s výnimkou prípadu zle nastaveného menového kurzu. Vždy ide o konkurencieschopnosť jednotlivých firiem. Tie sú, samozrejme, zásadne ovplyvnené racionalitou či neracionalitou fungovania štátov. (Slovensko však menový kurz nemá. Kurz ním používanej meny je nastavený nie podľa Slovenska. To je nemalý problém.)

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska v rámci Európskej únie je veľkým mankom nielen našej ekonomickej diplomacie, ale celej vládnej politiky. Reálne vnímame tento problém v spojitosti s absenciou strategickej vízie slovenskej ekonomiky. Bez tohto základu nie je možné nastaviť aktivity, ktoré by nás posúvali dopredu. Preto väčšinou iba následne reagujeme na najvážnejšie výzvy bez uvedomenia si možných dlhodobých dopadov. Politika Green Dealu, aj keď s jej viacerými postulátmi treba súhlasiť, však vďaka svojej kampaňovitosti a necitlivému presadzovaniu na úkor ekonomiky, bude mať negatívny dopad na konkurenčnú schopnosť európskej ekonomiky. Rizikom, ktoré narastá, je mechanizmus rozhodovacích procesov v rámci Európskej únie. Prevláda politizácia na úkor integrácie.