Plus 7 dní sa pýta, či bude Vladimír Palko kandidovať na prezidenta

Rozhovor s Vladimírom Palkom vyšiel najskôr v tlačenom vydaní, v uplynulých dňoch ho v dlhšej podobe publikoval portál týždenníka Plus 7 dní v dvoch častiach.

„Vraví sa, že by ste sa na budúci rok mohli uchádzať o kreslo prezidenta,“ pýta sa Palka Lívia Černická. „Niet dymu bez ohňa, nejaké zrnko pravdy na tom je. Píšem pre denník Štandard a v poslednom čase sa mi stávalo, že ma čitatelia začali vyzývať, aby som kandidoval za prezidenta. Ne­urobil som však žiadne zásadné rozhodnutie,“ odpovedá jej Vladimír Palko.

Na podotázku, doplní: „Ani som to neodmietol, to je pravda.“ Na otázku, či ho neláka návrat do politiky, povie: „Politika to je taká pani, ktorá sa vás nepýta, či budete alebo nebudete v politike. Keď chce, tak vás vsaje, a ak chce, tak vás vypľuje. To nezávisí odo mňa.“

Palko tiež hovorí, že sa „zmenila skladba politiky po personálnej stránke, pribúdajú exotickí ľudia.“ Tento problém opisuje ako príchod politikov, ktorí „rozmaznávajú voličov (…) a sú schopní sľúbiť čokoľvek. Politický priestor sa často zahlcuje nezmyslami, niekedy nechutnosťami a politici sa čoraz viac snažia voličov určitým spôsobom zabávať. Je to taký špecifický úpadkový typ marketingu. Nejde o serióznu politiku. Ide o upútanie voliča, získanie hlasov. A vládnutie, to už nejako bude. Veľa sa o tom dopredu nepremýšľa.“

Keď sa redaktorka týždenníka Vladimíra Palka spýtala, či pod tým myslí nejaké vízie a vizionárstvo, ten to odmietol:  „Viete, možno ani nejaké veľké vízie potrebné nie sú. Nám chýbajú v politike také veci, ktoré sú ešte nevyhnutnejšie ako nejaké vizionárstvo.“ A dodal: „Niekedy taká základná schopnosť zvýšiť dôstojnosť našej krajiny. Prežívam teraz dosť emotívne časy okolo vojny. A vidím, že politici – nielen slovenskí, ale aj európski, v podstate nie sú schopní pomenovať veci pravdivo. Máme tu situáciu, keď je problematické, ak chcete pomenovať korene tejto vojny. Kto sa na to odváži, tak je obviňovaný, že je proruský, prokremeľský a tak ďalej. Politici nie sú schopní hovoriť slobodne niečo iné ako hovoria súčasné mocenské centrá v našom priestore, to znamená Washington, Brusel,“ hovorí.

Práve s odkazom na vojnu na Ukrajine sformuluje Vladimír Palko v závere rozhovoru zásadnú požiadavku smerom k budúcemu prezidentovi:

„Pred dvadsiatimi rokmi, keď bolo Slovensko vtiahnuté do iného konfliktu, som si všimol taký paradox. Do Iraku sme išli aj my, neskôr sa ukázalo, že dôvody, pre ktoré sa tam išlo, boli nezmyselné. Ale bolo to ďaleko. Netrápilo nás to. Teraz je konflikt bližšie, trošku nás to znepokojuje, ale berieme to, akoby sa nič nedialo. No ten konflikt stále eskaluje. Pred rokom nebolo mysliteľné, aby na Ukrajinu išli americké stíhačky alebo kazetová munícia. A teraz sa to deje. Rusi rozmiestnili jadrové zbrane v Bielorusku a vyšla správa, že aj Poliaci si pýtajú jadrové zbrane. Preto sa pýtam, kde sa to skončí? Moje presvedčenie je, že ak by hrozilo, že sa staneme účastníkmi otvorenej vojny, tak sa tu musia nájsť politici, ktorí povedia otvorene: Nie. Musia sa nájsť politici, ktorí ochránia Slovensko, lebo v takom prípade treba konať jednoznačne,“ povedal na záver.

Lívia Černická sa spýtala: „Mala by slovenská hlava štátu vôbec takú silu, aby si ju niekto vypočul?“ Palko jej odpovedal: „Je nevyhnutné, aby toto začali slovenskí politici hovoriť. Keď to dokáže povedať Viktor Orbán a chorvátsky prezident, bulharský prezident, tak prečo nie aj slovenský?

Súčasná prezidentka Čaputová tento prístup nepestuje, novinárka sa preto spýta, či „je to slabosť osoby prezidenta alebo neskúsenosť, nevzdelanosť?“  Palko: „To sa týka samej slovenskej politiky. Politik je určený na zápas a niekedy treba zápasiť s presilou. A niekedy treba aj padnúť. Ale veď nás nevešajú! Nanajvýš to niekoho vyhodí mimo politickej scény.“

Rozhovor sa týkal aj jeho hodnotenia situácie v policajnom zbore, zvlášť kriticky zhodnotil správanie polície, ktorá sa podľa neho „stala politickým hráčom“. Palko sa vyjadril aj o stíhaní Roberta Fica, prístupe k paragrafu 363 a kritike generálnej prokuratúry, respektíve k správaniu politikov ako Roman Mikulec a Ivan Šimko a ich zodpovednosti za stav policajného zboru.

Celý rozhovor si možno prečítať tu a tu. (fed)