Zúčastnil sa bojov, napokon sa ocitol vo väzení

29. augusta prevzal v Žiline veliteľstvo posádky. Z vojakov posádky, mobilizovaných záložníkov a početných dobrovoľníkov zostavil dva plne bojaschopné pešie prápory, ktoré ihneď postavil do obrany na prístupových cestách do Žiliny. Obranným bojom v Strečnianskej tiesňave zabránil rýchlemu postupu okupačných vojsk do centra povstania, umožnil dokončiť mobilizáciu povstaleckej armády a jej rozmiestnenie na operačných smeroch obrany povstaleckého územia.

Ako veliteľ obranného úseku „Strečno” sa následne osobne zúčastnil aj bojov o Dubnú Skalu, Vrútky, Kráľoviansku tiesňavu a Martin. 10. septembra 1944 bol ustanovený za veliteľa delostrelectva V. a po ústupe skupiny z Turca 24. septembra I. taktickej skupiny.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraLegendárna speváčka ľudových piesní má už len jeden sen

V bojoch o prístupy k Banskej Bystrici súčasne zastával funkcie veliteľa delostreleckého obranného úseku I. taktickej skupiny „Jaseň“ a veliteľa delostreleckého oddielu Lieska. V priebehu bojov o Dolnú a Hornú Štubňu, Čremošné a tiesňavu Malý Šturec dozeral aj na výcvikovú a opevňovaciu činnosť v banskobystrickom priestore.

Tajil svoju totožnosť

Po potlačení Povstania bojoval od konca októbra v priestore Starých Hôr ako partizán. V polovici novembra bol zajatý a prevezený do Banskej Bystrice, kde sa mu až do úteku darilo tajiť vlastnú totožnosť. V dôsledku silných omrzlín a problémov so žalúdočným vredom bol nútený vyhľadať zdravotné ošetrenie a po zaobstaraní si falošných dokladov bol 13. decembra 1944 pod menom Jozef Kováč prijatý do bratislavskej Štátnej nemocnice. Od februára 1945 sa skrýval u vzdialených príbuzných na Orave. Medzitým ho Vojenský súd 23. februára 1945 v neprítomnosti odsúdil na trest smrti obesením.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaRusko: Ukrajinský dron neďaleko Petrohradu zničil ruský nadzvukový bombardér

Do čs. armády bol prijatý 10. apríla 1945, pridelený bol k štábnej batérii del. 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a neskôr sa ako veliteľ delostrelectva zboru aktívne zúčastnil oslobodzovania Československa.

Ani po vojne nebol mier

Po oslobodení menovali Dobrovodského za veliteľa 11. ťažkej delostreleckej brigády dislokovanej v Žiline a potom v Košiciach. Pri oslavách 1. výročia SNP v Žiline v auguste 1945 mu udelili čestné občianstvo mesta. V roku 1947 prešiel na 2. oddelenie Hlavného štábu čs. armády v Prahe a odtiaľ ho vyslali do Bukurešti, kde až do februára 1949 zastával funkciu vojenského a leteckého pridelenca na Veľvyslanectve ČSR v Rumunsku. Vtedy ho odtiaľ odvolali a určili za zástupcu veliteľa delostreleckého učilišťa v Olomouci.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťO zázračných účinkoch byliniek sa dozviete v Liptovskom múzeu

Následne sa stal obeťou nezákonných perzekúcií, keď bol v novembri 1950 odsúdený za údajnú vojenskú zradu a špionáž na 18 rokov väzenia. Postupne bol väznený v Mladej Boleslavi, Jihlave, na Mírove, v Olomouci, Leopoldove a Ilave.

„Vďaka Bohu, že prežil komunistické žaláre, pretože mu hrozili tri tresty smrti. Mame hovorili, že nemá nádej a bude popravený. A mama, keď prišiel rozsudok, že dostal len 18 rokov, si kľakla pred svätý obraz a ďakovala Bohu, že žije. On bol veľmi správny človek. Celý život. Ani to väzenie ho nezlomilo. Bol optimista, veselý a správny človek. To nehovorím len teraz, keď už je toľký čas mŕtvy. Ale celý život som to vedela a cítila. Ľudia ho mali veľmi radi a som vďačná, že som mala takéhoto otca,“ zaspomínala si dcéra Jozefa Dobrovodského pre TASR pri odhalení pamätnej tabule v Žiline k 70. výročiu SNP.

Prepustený bol v apríli 1955, oslobodený v plnom rozsahu bol v roku 1964, vojensky a občiansky rehabilitovaný dva roky nato.

Po prepustení z väzenia pracoval v smaltovni v bratislavskej Káblovke, potom v pekárňach, ako šofér a v kameňolome. Diaľkovo medzitým absolvoval stavebnú priemyslovku.

Zomrel 5. 8. 1986 v Bratislave a v decembri 1991 ho prezident ČSFR menoval do hodnosti generálmajor in memoriam.

Pri príležitosti 79. výročia SNP pozýva mesto Žilina na pietny akt, ktorý sa uskutoční v piatok 25. augusta o 10:00 v Sade SNP pri pamätnej doske venovanej genmjr. Jozefovi Dobrovodskému.