Zúčastnil sa bojov, napokon sa ocitol vo väzení

DOLNÝ KUBÍN – Veliteľ, partizán, bojovník proti fašizmu, obeť minulorežimových perzekúcií a napokon aj generálmajor in memoriam – aj to bol Jozef Dobrovodský. Žilinská posádka pod jeho vedením sa 29. augusta 1944 ako prvá na Slovensku postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám.

4-a0902469cffd6847e14bcfea7bb3843ca4ec69fb Jeho ozbrojená posádka sa ako prvá počas SNP postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Jozef Dobrovodský sa narodil 25. februára 1909 v Dolnom Kubíne, kde aj absolvoval ľudovú školu. Pokračoval v Levoči na reálnom gymnáziu a po vojenskej službe absolvoval v Bratislave Školu dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe a Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po štúdiách zastával viaceré štábne funkcie.

Slovenská armáda

14. marca 1939, v deň vzniku Slovenského štátu, ho prijali do slovenskej armády. Počas maďarsko-slovenského ozbrojeného konfliktu sa zúčastnil bojov s maďarskými vojskami na východnom Slovensku ako veliteľ kombinovanej batérie. Mesiac po vzniku Slovenského štátu bol ako prednosta spravodajského oddelenia pridelený do Trenčína na Vyššie Vojenské veliteľstvo 1 a v máji 1939 na veliteľstvo 1. divízie.

Podľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) sa už v tomto období zapojil do ilegálnej vojenskej odbojovej organizácie „Viktoire”. Následne vykonával rutinnú posádkovú službu.

Bojov proti ZSSR sa zúčastnil od konca júna do konca augusta 1941 a od februára do mája v roku 1942.

Neposlušný veliteľ?

Po návrate domov zastával viaceré veliteľské funkcie na domácej pôde a zapájal sa do protifašistických akcií a príprav povstania. Už vtedy sa radil medzi vyšších dôstojníkov, ktorí na profašistický vývoj na Slovensku hľadeli s veľkou averziou. Svoje postoje prejavoval okrem iného i odmietaním ďalšej účasti na vojne proti ZSSR. Koncom roka 1943 bol za trest preložený do skupiny dôstojníkov Pracovného zboru a ustanovený za veliteľa viacerých pracovných práporov, kde organizoval odboj a prípravu ozbrojeného vystúpenia.

Major Dobrovodský na snímke z roku 1943. Zdroj: Archív Múzea SNP

V polovici augusta 1944 bol poverený ilegálnym Vojenským ústredím s jasnou úlohou: prevziať velenie príprav povstania v žilinskej posádke a súčasne koordinovať prípravy v posádkach Martin a Ružomberok.

SNP

„Ak sa dá o niekom povedať, že bol hrdinom SNP, tak to bol nepochybne plukovník Jožko Dobrovodský. S ním sme urobili prvé rozhodnutie k SNP 29. augusta 1944 ráno o 7:30, keď som mu odovzdal správu, že nemecké okupačné jednotky prekročili slovenské hranice. Teda o 12 hodín skôr, kým sa hlavné veliteľstvo pozemného vojska v B. Bystrici dostalo do rúk povstaleckých dôstojníkov a o 26 hodín skôr ako sa prvé oficiálne vyhlásenie k vojsku a slovenskému národu nieslo na vlnách banskobystrického rozhlasu. Nástup bol taký prekvapujúci, že sme nemohli čakať na heslo z Banskej Bystrice,“ povedal pre Žilinský večerník jeden z členov ilegálneho Oblastného výboru pre severozápadné Slovensko.

29. augusta prevzal v Žiline veliteľstvo posádky. Z vojakov posádky, mobilizovaných záložníkov a početných dobrovoľníkov zostavil dva plne bojaschopné pešie prápory, ktoré ihneď postavil do obrany na prístupových cestách do Žiliny. Obranným bojom v Strečnianskej tiesňave zabránil rýchlemu postupu okupačných vojsk do centra povstania, umožnil dokončiť mobilizáciu povstaleckej armády a jej rozmiestnenie na operačných smeroch obrany povstaleckého územia.

Ako veliteľ obranného úseku „Strečno” sa následne osobne zúčastnil aj bojov o Dubnú Skalu, Vrútky, Kráľoviansku tiesňavu a Martin. 10. septembra 1944 bol ustanovený za veliteľa delostrelectva V. a po ústupe skupiny z Turca 24. septembra I. taktickej skupiny.

V bojoch o prístupy k Banskej Bystrici súčasne zastával funkcie veliteľa delostreleckého obranného úseku I. taktickej skupiny „Jaseň“ a veliteľa delostreleckého oddielu Lieska. V priebehu bojov o Dolnú a Hornú Štubňu, Čremošné a tiesňavu Malý Šturec dozeral aj na výcvikovú a opevňovaciu činnosť v banskobystrickom priestore.

Tajil svoju totožnosť

Po potlačení Povstania bojoval od konca októbra v priestore Starých Hôr ako partizán. V polovici novembra bol zajatý a prevezený do Banskej Bystrice, kde sa mu až do úteku darilo tajiť vlastnú totožnosť. V dôsledku silných omrzlín a problémov so žalúdočným vredom bol nútený vyhľadať zdravotné ošetrenie a po zaobstaraní si falošných dokladov bol 13. decembra 1944 pod menom Jozef Kováč prijatý do bratislavskej Štátnej nemocnice. Od februára 1945 sa skrýval u vzdialených príbuzných na Orave. Medzitým ho Vojenský súd 23. februára 1945 v neprítomnosti odsúdil na trest smrti obesením.

Do čs. armády bol prijatý 10. apríla 1945, pridelený bol k štábnej batérii del. 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a neskôr sa ako veliteľ delostrelectva zboru aktívne zúčastnil oslobodzovania Československa.

Ani po vojne nebol mier

Po oslobodení menovali Dobrovodského za veliteľa 11. ťažkej delostreleckej brigády dislokovanej v Žiline a potom v Košiciach. Pri oslavách 1. výročia SNP v Žiline v auguste 1945 mu udelili čestné občianstvo mesta. V roku 1947 prešiel na 2. oddelenie Hlavného štábu čs. armády v Prahe a odtiaľ ho vyslali do Bukurešti, kde až do februára 1949 zastával funkciu vojenského a leteckého pridelenca na Veľvyslanectve ČSR v Rumunsku. Vtedy ho odtiaľ odvolali a určili za zástupcu veliteľa delostreleckého učilišťa v Olomouci.

Následne sa stal obeťou nezákonných perzekúcií, keď bol v novembri 1950 odsúdený za údajnú vojenskú zradu a špionáž na 18 rokov väzenia. Postupne bol väznený v Mladej Boleslavi, Jihlave, na Mírove, v Olomouci, Leopoldove a Ilave.

„Vďaka Bohu, že prežil komunistické žaláre, pretože mu hrozili tri tresty smrti. Mame hovorili, že nemá nádej a bude popravený. A mama, keď prišiel rozsudok, že dostal len 18 rokov, si kľakla pred svätý obraz a ďakovala Bohu, že žije. On bol veľmi správny človek. Celý život. Ani to väzenie ho nezlomilo. Bol optimista, veselý a správny človek. To nehovorím len teraz, keď už je toľký čas mŕtvy. Ale celý život som to vedela a cítila. Ľudia ho mali veľmi radi a som vďačná, že som mala takéhoto otca,“ zaspomínala si dcéra Jozefa Dobrovodského pre TASR pri odhalení pamätnej tabule v Žiline k 70. výročiu SNP.

Prepustený bol v apríli 1955, oslobodený v plnom rozsahu bol v roku 1964, vojensky a občiansky rehabilitovaný dva roky nato.

Po prepustení z väzenia pracoval v smaltovni v bratislavskej Káblovke, potom v pekárňach, ako šofér a v kameňolome. Diaľkovo medzitým absolvoval stavebnú priemyslovku.

Zomrel 5. 8. 1986 v Bratislave a v decembri 1991 ho prezident ČSFR menoval do hodnosti generálmajor in memoriam.

Pri príležitosti 79. výročia SNP pozýva mesto Žilina na pietny akt, ktorý sa uskutoční v piatok 25. augusta o 10:00 v Sade SNP pri pamätnej doske venovanej genmjr. Jozefovi Dobrovodskému.

Infoplagát k podujatiu. Zdroj: Mesto Žilina/Facebook

Uzavretie zmieru medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra rozhodne nebolo také nevyhnutné, ako to tvrdí minister Matúš Šutaj Eštok. Viac v článku.
Prejsť na článok
Päťpercentná DPH na základné potraviny má podľa premiéra Roberta Fica kompenzovať dosahy konsolidačných opatrení, ktoré pocíti každý. Budeme si ich skutočne od budúceho roka kupovať lacnejšie?
Prejsť na článok