Zúčastnil sa bojov, napokon sa ocitol vo väzení

DOLNÝ KUBÍN – Veliteľ, partizán, bojovník proti fašizmu, obeť minulorežimových perzekúcií a napokon aj generálmajor in memoriam – aj to bol Jozef Dobrovodský. Žilinská posádka pod jeho vedením sa 29. augusta 1944 ako prvá na Slovensku postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám.

4-a0902469cffd6847e14bcfea7bb3843ca4ec69fb Jeho ozbrojená posádka sa ako prvá počas SNP postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Jozef Dobrovodský sa narodil 25. februára 1909 v Dolnom Kubíne, kde aj absolvoval ľudovú školu. Pokračoval v Levoči na reálnom gymnáziu a po vojenskej službe absolvoval v Bratislave Školu dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe a Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po štúdiách zastával viaceré štábne funkcie.

Slovenská armáda

14. marca 1939, v deň vzniku Slovenského štátu, ho prijali do slovenskej armády. Počas maďarsko-slovenského ozbrojeného konfliktu sa zúčastnil bojov s maďarskými vojskami na východnom Slovensku ako veliteľ kombinovanej batérie. Mesiac po vzniku Slovenského štátu bol ako prednosta spravodajského oddelenia pridelený do Trenčína na Vyššie Vojenské veliteľstvo 1 a v máji 1939 na veliteľstvo 1. divízie.

Podľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) sa už v tomto období zapojil do ilegálnej vojenskej odbojovej organizácie „Viktoire”. Následne vykonával rutinnú posádkovú službu.

Bojov proti ZSSR sa zúčastnil od konca júna do konca augusta 1941 a od februára do mája v roku 1942.

Neposlušný veliteľ?

Po návrate domov zastával viaceré veliteľské funkcie na domácej pôde a zapájal sa do protifašistických akcií a príprav povstania. Už vtedy sa radil medzi vyšších dôstojníkov, ktorí na profašistický vývoj na Slovensku hľadeli s veľkou averziou. Svoje postoje prejavoval okrem iného i odmietaním ďalšej účasti na vojne proti ZSSR. Koncom roka 1943 bol za trest preložený do skupiny dôstojníkov Pracovného zboru a ustanovený za veliteľa viacerých pracovných práporov, kde organizoval odboj a prípravu ozbrojeného vystúpenia.

Major Dobrovodský na snímke z roku 1943. Zdroj: Archív Múzea SNP

V polovici augusta 1944 bol poverený ilegálnym Vojenským ústredím s jasnou úlohou: prevziať velenie príprav povstania v žilinskej posádke a súčasne koordinovať prípravy v posádkach Martin a Ružomberok.

SNP

„Ak sa dá o niekom povedať, že bol hrdinom SNP, tak to bol nepochybne plukovník Jožko Dobrovodský. S ním sme urobili prvé rozhodnutie k SNP 29. augusta 1944 ráno o 7:30, keď som mu odovzdal správu, že nemecké okupačné jednotky prekročili slovenské hranice. Teda o 12 hodín skôr, kým sa hlavné veliteľstvo pozemného vojska v B. Bystrici dostalo do rúk povstaleckých dôstojníkov a o 26 hodín skôr ako sa prvé oficiálne vyhlásenie k vojsku a slovenskému národu nieslo na vlnách banskobystrického rozhlasu. Nástup bol taký prekvapujúci, že sme nemohli čakať na heslo z Banskej Bystrice,“ povedal pre Žilinský večerník jeden z členov ilegálneho Oblastného výboru pre severozápadné Slovensko.

29. augusta prevzal v Žiline veliteľstvo posádky. Z vojakov posádky, mobilizovaných záložníkov a početných dobrovoľníkov zostavil dva plne bojaschopné pešie prápory, ktoré ihneď postavil do obrany na prístupových cestách do Žiliny. Obranným bojom v Strečnianskej tiesňave zabránil rýchlemu postupu okupačných vojsk do centra povstania, umožnil dokončiť mobilizáciu povstaleckej armády a jej rozmiestnenie na operačných smeroch obrany povstaleckého územia.

Ako veliteľ obranného úseku „Strečno” sa následne osobne zúčastnil aj bojov o Dubnú Skalu, Vrútky, Kráľoviansku tiesňavu a Martin. 10. septembra 1944 bol ustanovený za veliteľa delostrelectva V. a po ústupe skupiny z Turca 24. septembra I. taktickej skupiny.

V bojoch o prístupy k Banskej Bystrici súčasne zastával funkcie veliteľa delostreleckého obranného úseku I. taktickej skupiny „Jaseň“ a veliteľa delostreleckého oddielu Lieska. V priebehu bojov o Dolnú a Hornú Štubňu, Čremošné a tiesňavu Malý Šturec dozeral aj na výcvikovú a opevňovaciu činnosť v banskobystrickom priestore.

Tajil svoju totožnosť

Po potlačení Povstania bojoval od konca októbra v priestore Starých Hôr ako partizán. V polovici novembra bol zajatý a prevezený do Banskej Bystrice, kde sa mu až do úteku darilo tajiť vlastnú totožnosť. V dôsledku silných omrzlín a problémov so žalúdočným vredom bol nútený vyhľadať zdravotné ošetrenie a po zaobstaraní si falošných dokladov bol 13. decembra 1944 pod menom Jozef Kováč prijatý do bratislavskej Štátnej nemocnice. Od februára 1945 sa skrýval u vzdialených príbuzných na Orave. Medzitým ho Vojenský súd 23. februára 1945 v neprítomnosti odsúdil na trest smrti obesením.

Do čs. armády bol prijatý 10. apríla 1945, pridelený bol k štábnej batérii del. 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a neskôr sa ako veliteľ delostrelectva zboru aktívne zúčastnil oslobodzovania Československa.

Ani po vojne nebol mier

Po oslobodení menovali Dobrovodského za veliteľa 11. ťažkej delostreleckej brigády dislokovanej v Žiline a potom v Košiciach. Pri oslavách 1. výročia SNP v Žiline v auguste 1945 mu udelili čestné občianstvo mesta. V roku 1947 prešiel na 2. oddelenie Hlavného štábu čs. armády v Prahe a odtiaľ ho vyslali do Bukurešti, kde až do februára 1949 zastával funkciu vojenského a leteckého pridelenca na Veľvyslanectve ČSR v Rumunsku. Vtedy ho odtiaľ odvolali a určili za zástupcu veliteľa delostreleckého učilišťa v Olomouci.

Následne sa stal obeťou nezákonných perzekúcií, keď bol v novembri 1950 odsúdený za údajnú vojenskú zradu a špionáž na 18 rokov väzenia. Postupne bol väznený v Mladej Boleslavi, Jihlave, na Mírove, v Olomouci, Leopoldove a Ilave.

„Vďaka Bohu, že prežil komunistické žaláre, pretože mu hrozili tri tresty smrti. Mame hovorili, že nemá nádej a bude popravený. A mama, keď prišiel rozsudok, že dostal len 18 rokov, si kľakla pred svätý obraz a ďakovala Bohu, že žije. On bol veľmi správny človek. Celý život. Ani to väzenie ho nezlomilo. Bol optimista, veselý a správny človek. To nehovorím len teraz, keď už je toľký čas mŕtvy. Ale celý život som to vedela a cítila. Ľudia ho mali veľmi radi a som vďačná, že som mala takéhoto otca,“ zaspomínala si dcéra Jozefa Dobrovodského pre TASR pri odhalení pamätnej tabule v Žiline k 70. výročiu SNP.

Prepustený bol v apríli 1955, oslobodený v plnom rozsahu bol v roku 1964, vojensky a občiansky rehabilitovaný dva roky nato.

Po prepustení z väzenia pracoval v smaltovni v bratislavskej Káblovke, potom v pekárňach, ako šofér a v kameňolome. Diaľkovo medzitým absolvoval stavebnú priemyslovku.

Zomrel 5. 8. 1986 v Bratislave a v decembri 1991 ho prezident ČSFR menoval do hodnosti generálmajor in memoriam.

Pri príležitosti 79. výročia SNP pozýva mesto Žilina na pietny akt, ktorý sa uskutoční v piatok 25. augusta o 10:00 v Sade SNP pri pamätnej doske venovanej genmjr. Jozefovi Dobrovodskému.

Infoplagát k podujatiu. Zdroj: Mesto Žilina/Facebook