O najväčšom ázijskom tigrovi sa zväčša píše v kontexte iných svetových problémov, v súvislosti s ekonomickou vojnou s USA, sporom o Taiwan či v rámci otázky rusko-čínskych vzťahov a ich hospodárskeho prepojenia. Samotnej krajine draka sa venuje o niečo menšia pozornosť. Práve čínska ekonomika by mala byť v ďalších rokoch ťahúňom svetového hospodárskeho rastu. No popandemické uvoľnenie neprinieslo očakávaný „boom“ v spotrebe domácností a na stole je hŕba ďalších problémov. Ázijský tiger môže skončiť v pasci, do ktorej pred dekádami spadlo Japonsko.
Čínske hospodárstvo v druhom kvartáli tohto roka vzrástlo medziročne o 6,3 percenta. V porovnaní so zvyškom sveta to vyzerá ako vynikajúci výkon. Číslo sa javí ešte lepšie v porovnaní s údajmi prvého kvartálu, keď od januára do marca rástla tamojšia produkcia medziročne o 4,5 percenta. Prognózy zároveň ešte stále hovoria o tom, že tamojšie hospodárstvo by v tomto roku malo výrazne rásť a to zhruba o päť percent.
A aj napriek tomu sa vo viacerých zahraničných médiách hovorí o neúspechu a skrytej hrozbe akejsi dlhodobej stagnácie. Čiže scenári, ktorým si prešlo v 90. rokoch minulého storočia Japonsko, kde HDP počas celej dekády rástol v priemere o jedno percento ročne. To bolo jednak výrazne pod úrovňou expanzie v iných krajinách OECD a zároveň išlo o veľký pokles oproti 4-percentnému tempu rastu, ktoré japonská ekonomika zaknihovala v priebehu 80. rokov.