Feministky robia ženy slabšie, než sú, tvrdí nemecká filozofka

Nežijeme síce v patriarcháte, ale stále reprodukujeme niektoré patriarchálne myšlienkové štruktúry. Vraj sa to jasne ukázalo aj v diskusiách okolo hnutia MeToo. Muži boli postavení do úlohy výlučných aktérov, zatiaľ čo ženy boli stvárňované ako tie pasívne. To sú tézy Svenji Flosspöhlerovej, ktorá vyzýva ženy, aby prestali podporovať mužskú moc tým, že zo seba robia obete.

profimedia-0630101564 Svenja Flasspöhlerová. Foto: Profimedia.sk

Táto nemecká filozofka a feministka už niekoľkokrát ovládla nemeckú diskusiu. Raz práve v prípade hnutia MeToo, druhýkrát keď v programe Hart aber fair sama proti presile ďalších štyroch hostí odmietla povinnosť očkovať sa proti covidu. Zatiaľ čo jej imunológovia, lekári aj moderátor vysvetľovali, že svojimi rečami ohrozuje spoločnosť, ona trvala na tom, že nemožno kriminalizovať tých, ktorí využívajú svoje ústavne chránené právo na sebaurčenie. Program, v ktorom jednu pozíciu systematicky zosmiešňovali, teraz platí za odstrašujúci prípad, ako by debata v demokratickej spoločnosti nemala vyzerať.

Nemecký filozof Peter Sloterdijk hovorí o dobe druhej cenzúry, ktorá nevychádza primárne zo štátnych inštitúcií, ale zdola, zo sociálneho tlaku na konformizmus. S tým vy však nesúhlasíte.

Ja by som s pojmom cenzúry zaobchádzala opatrne. Veď po programe Hart aber fair sa mi začali pozvánky vŕšiť. Nikdy som nemala toľko príležitostí zdieľať s verejnosťou svoje názory.

Okrem kritiky ste sa asi dočkali aj veľkej podpory…

Jednoznačne.

Takže niet sa čoho báť?

Takto by som to nepovedala. Čo mi prišlo zaujímavé, je, že kritika štátu sa zrazu chápe ako krajne pravicová záležitosť… Z čisto intelektuálneho hľadiska je to zaujímavý posun. Tradične sa kritika štátu i vedy považovala za ľavicovú záležitosť. Vezmite si napríklad príklad Michela Foucaulta a jeho biopolitiky. Dnes je človek, ktorý kritizuje štát a vedu, hneď stúpencom krajnej pravice a konšpiračný teoretik. A jasné, toho sa ľudia boja. Dôsledkom je, že sa vlastne stalo nemožným kritizovať niektoré fenomény a myslieť pritom z ľavicových pozícií. Myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo je ľavica v hlbokej kríze. Niektoré pozície, a ja by som povedala celkom potrebné, už ako ľavičiar nemôžete zastávať. Ale napriek tomu nechcem hovoriť ani o cancel culture, ani o cenzúre, a to preto, že chcem apelovať na jednotlivcov, na ich odvahu. Kto volá príliš ľahko „cancel culture“, je súčasťou tejto nie úplne dôstojnej hry a jednoducho by sa mal o seba menej báť.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.