Nemá kto učiť. Riaditelia si niekedy mohli vyberať, teraz prijímajú aj menej kvalitných pedagógov

Vlani bolo na portáli Edujobs.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia, zverejnených rekordných 5 639 pracovných ponúk na pedagogické pozície do slovenských škôl. O vyše tisíc inzerátov prekonal dovtedajšie maximum.

„Tento rok ich je zatiaľ 4 171. Medziročne sme aktuálne na približne rovnakých číslach ako vlani,“ uvádza pre Štandard hovorkyňa portálu Profesia Ľubica Melcerová.

Najväčší problém s kvalifikovaným pedagogickým personálom je v Bratislavskom kraji. Práve ten tvorí viac ako polovicu učiteľských pracovných ponúk na webe Edujobs.sk.

Na druhej priečke sa podľa štatistík najväčšieho slovenského online pracovného portálu Profesia nachádza Trnavský kraj, ktorý spolu s Bratislavským tvorí z hľadiska pracovných ponúk jedenásť percent. „Krajom s tretím najväčším počtom inzerátov pre učiteľov a učiteľky je Nitriansky kraj, ide o 7,5 percenta zo všetkých ponúk,“ približuje Melcerová.

Podľa údajov Profesie je aktuálne najväčší dopyt po vyučujúcich matematiky a slovenského jazyka. Tretí najžiadanejší sú angličtinári.

Máme dve záplaty: penzistov a externistov

Podľa riaditeľov škôl chýbajú mladí absolventi.

„Prvú tretinu môjho riaditeľovania sme si mohli z učiteľov vyberať. Teraz sme radi, keď nejakí sú. Povolanie učiteľ nie je atraktívne. V posledných rokoch je problém zohnať aj menej kvalitných,“ hovorí o tridsiatich štyroch rokoch vo funkcii riaditeľa Norbert Kyndl z Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave.

Vlani 20. augusta podľa jeho slov ešte nemali učiteľa na anglický jazyk. „Na poslednú chvíľu sme zháňali a zobrali každého, kto bol ochotný len prísť a, samozrejme, mal pedagogické vzdelanie,“ opisuje kritickú minuloročnú situáciu Kyndl. Na gymnáziu aktuálne absentujú učitelia fyziky, matematiky a informatiky.

Zábezpekou kvalifikovaných vyučujúcich sú podľa riaditeľa dôchodcovia alebo externisti. „Nie je to ideálny stav, ale musíme to mať pokryté, pretože sme povinní odučiť všetky vyučovacie hodiny odborne,“ vysvetľuje Kyndl.

Štefan Rácz, ktorý nastúpil v auguste tohto roka po tridsiatich piatich rokoch riaditeľovania na Základnej škole Pankúchova 4 v Bratislave do penzie, hovorí o nedostatku učiteľov ako o dlhodobom probléme. „Učitelia sa často striedajú. Naozaj, za školský rok sa vymenilo do pätnásť ľudí. Školstvo je prestupná stanica, pretože aj tí, ktorí prídu, neskôr hľadajú lepšie pracovné ohodnotenie,“ dodáva.

Na Pankúchovej v Bratislave chýbajú štyria pedagógovia: vyučujúci slovenčiny, telesnej výchovy a dvaja učitelia prvého stupňa. „Raz sme boli v situácii, keď chémiu učil úplný neodborník, ale ten pán mal aspoň veľmi dobrý prístup k deťom,“ priznáva Rácz.

To, že chýbajú aprobácie, je podľa neho problémom už roky. „Vždy sme to nejako vykryli. Viete, my sa s učiteľmi dohodneme, že nastúpia, a potom to odrieknu. Aj vyučujúca, ktorá mala tento školský rok nastúpiť na prvý stupeň, to odriekla,“ objasňuje Rácz.

Naopak, v Trnave hlásia plný stav. Do učiteľského zboru na Základnej škole s materskou školou Spartakovská podľa slov riaditeľky Adriany Kráľovičovej nikoho nehľadajú ani nepotrebujú. „U nás je plný stav vzhľadom na asistentov, takže to máme v poriadku. Našli sme aj vychovávateľku,“ opisuje septembrovú situáciu Kráľovičová.

O zamestnancov nemá núdzu ani riaditeľka Jana Murínová. Dôvodom je však pravdepodobne to, že nehovoríme o západnom Slovensku, ale o oravskej Základnej škole s materskou školou v Mútnom. „Nie, nemáme problémy. Zatiaľ chodia aj žiadosti, takže je z čoho vyberať. Robili sme pohovory, pretože sa uvoľnili miesta, ale našla som kvalifikovaných učiteľov. Záujem o povolanie učiteľa u nás majú, neviem, ako je to inde. Možno je väčší problém niekde v Bratislave,“ opisuje personálnu situáciu pre Štandard Murínová.

Nízke platy aj zlé pracovné podmienky

To, že mladí absolventi pedagogických odborov nemajú záujem o prácu v školstve, nie je žiadna novinka. Podľa Slovenskej komory učiteľov aj samotných riaditeľov škôl za to môžu predovšetkým zlé pracovné podmienky aj nízke finančné ohodnotenie.

Nepomohlo ani zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe.

„Kľúčová je, samozrejme, mzda, potom pracovné podmienky. A keďže učitelia nie sú medvede, nie sme ani len okrajovou témou predvolebných kampaní, v programoch strán nenachádzame záväzky, ale nekonkrétne sľuby,“ vyjadruje svoje rozhorčenie Puterková so slovami, že počas plnenia mandátov sa v žiadnej vláde doteraz nenašla politická zhoda na systémovom riešení postavenia učiteľa v spoločnosti. 

To, že je situácia veľmi zlá, potvrdzuje aj riaditeľ bratislavského gymnázia Norbert Kyndl. „Hlavne v Bratislave, kde majú študovaní učitelia možnosť zamestnať sa v iných firmách s oveľa lepším ohodnotením aj pracovnými podmienkami. Ako učitelia živoríme. Poviem vám na rovinu, päťdesiat percent učiteľov zostáva v systéme len preto, že ich financuje buď manžel, manželka, rodičia, alebo majú ďalšie úväzky,“ hovorí so sklamaním Kyndl.

Vylepšovanie učiteľskej situácie aktuálnym zvýšením platu alebo príplatkami je podľa neho zanedbateľné oproti tomu, aké vysoké sú životné náklady. „Niekedy sme mali všetkých učiteľov Bratislavčanov. Dnes k nám učitelia cestujú, bývajú v podnájme,“ upozorňuje a zdôrazňuje, že perspektíva takejto životnej situácie je desivá.

„Mladí dnes ani nejdú študovať fyziku, lebo je to ťažké. Informatici študovať idú, ale vo firme im, samozrejme, zaplatia dvoj- až štvornásobne. Aj angličtinári majú uplatnenie kdekoľvek inde za ďaleko lepšie pracovné podmienky,“ vysvetľuje Kyndl, prečo sa čoraz menej mladých ľudí zaujíma o povolanie učiteľa.

Podľa SKU môžeme očakávať pokračovanie trendu znižovania kvality učiteľského stavu práve z dôvodu pretrvávajúceho nezáujmu o učiteľskú profesiu. Do škôl ide podľa informácií pracovať zhruba polovica absolventov.

„V žiadaných odboroch je zázrak, keď riaditeľ zoženie absolventa. Ale aj tí absolventi, ktorí vstúpili do profesijného života, si po pár rokoch uvedomili, že je obrovský nepomer medzi množstvom času stráveným prípravou na výkon práce a jej cenou na výplatnej páske,“ hovorí Puterková z komory učiteľov s tým, že túto priepasť nedokážu prekonať napriek tomu, že ich práca v škole baví a napĺňa.

Končím, úplne by som vyhorel, píše učiteľ

So súhlasom SKU zverejňujeme komunikáciu jedného z mladých pedagógov, ktorú im adresoval.

„Dobrý večer, neviem, či pre vás bude táto informácia užitočná, avšak videl som reportáže z iných rokov, kde ste sa vyjadrovali k odchodu učiteľov. Tento rok sa k nim pridávam aj ja. Po šiestich rokoch praxe už nevládzem. Pre zmenu pravidiel o päťročnej praxi k atestáciám som doteraz nezískal ani jednu a pre pracovnú vyťaženosť som tento rok na atestáciu ani nepomyslel. Ak by som ostal ešte rok, zrejme by som úplne vyhorel a ani zvýšenie mzdy od septembra bez toho, aby bolo systémové riešenie postavenia učiteľov do budúcna, ma tam neudrží. Okrem mňa končia aj ďalšie dve spolužiačky z výšky. Ak mám správne informácie, tak sme poslední z ročníka v kombinácii. Ostatní buď ani nezačali, alebo podali výpovede. Všetko dobré,“ napísal pre SKU o svojich skúsenostiach v školstve mladý pedagóg.