Odhalenia z vyšetrovania priniesol Spiegel spolu s nemeckou verejnoprávnou stanicou ZDF. Médiá zostavili tím vyše dvadsiatich novinárov, ktorých pátranie postupne zaviedlo po celom svete: do Moldavska, USA, Švédska, Česka, Francúzska a napokon aj na Ukrajinu.
Časť novinárov si navyše spomenutú jachtu prenajala po tom, ako ju kriminalisti uvoľnili a pokúsila sa priamo pomocou nej zrekonštruovať najpravdepodobnejší priebeh a okolnosti operácie.
Hoci v prostredí zainteresovaných ľudí (z ktorých mnohí pre médiá hovorili pod podmienkou zachovania anonymity) existujú nezodpovedané otázky - napríklad o spôsobe detonácie či menách konkrétnych účastníkov - o správnosti nasledovného príbehu ako takého vraj existujú iba malé pochybnosti.
Čo sa dialo v Nemecku, Dánsku a Poľsku
Pokiaľ ide o samotný priebeh plavby, komando zložené z potápačov a špecialistov na výbušniny podľa súčasných zistení vyrazilo pred rokom 6. septembra nepozorovane zo severonemeckého mesta Warnemünde.
Posádka sa zhruba po 60 námorných míľach (asi 110 kilometrov) zastavila vo Wieku, malom prístave na severnom pobreží nemeckého ostrova Rujana. Podľa médií sa práve tu loď dá nepozorovane naložiť lepšie ako vo Warnemünde.
„Veliteľ prístavu prelistoval svoj zápisník a našiel dva záznamy, ktoré sa mohli týkať nafty zakúpenej tímom sabotérov: jeden za 665,03 eura a jeden za 1 309,43 eura datované na 22. a 23. september. Spomína si však, že okrem naplnenia nádrže lode ho požiadali aj o naplnenie niekoľkých kanistrov. Jeden z mužov zaplatil pohonné látky v hotovosti, pričom z vrecka vytiahol pozoruhodné množstvo eurobankoviek veľkých nominálnych hodnôt – sprepitné však nenechal,“ rekapituluje Spiegel.
Loď následne podľa vyšetrovania na krátky čas zmizla a zhruba o desať dní sa objavila na dánskom ostrove Christiansø, čo je najbližší prístav k miestu detonácie. Čo presne sa na mieste dialo, nie je zrejmé. „V decembri nás dánska polícia požiadala o zdieľanie všetkých údajov o prístavoch,“ od 16. do 18. septembra 2022, povedal šéf miestnej administratívy Søren Andersen.
Presne týždeň pred výbuchmi Andromeda zakotvila v poľskom Kołobrzegu, letovisku pri Baltskom mori. „Poľsko vždy patrilo k najtvrdším odporcom projektu Nord Stream 2 a v priebehu niekoľkých rokov hlasno žiadalo, aby bol projekt zastavený. Varšava dlho považovala závislosť Nemecka od energie z Moskvy za existenčnú hrozbu. Dalo by sa povedať, že Poľsko malo veľký záujem na tom, aby sa táto hrozba pre jeho bezpečnosť raz a navždy odstránila priamo pri jeho pobreží,“ špekuluje Spiegel.
Možné zapojenie Poľska do útoku skúmali aj nemeckí vyšetrovatelia, ktorí v máji tohto roka odcestovali k našim severným susedom na stretnutie na úrovni prokuratúr. Jednou z otázok, ktoré sa na tomto stretnutí riešili, bolo, či sabotéri počas pobytu v Kołobrzegu dostali podporu, či už materiálnu alebo personálnu.
Zodpovedný štátny zástupca v Gdansku z oddelenia pre organizovaný zločin a korupciu takýto scenár rázne odmietol „Neexistuje absolútne žiadny dôkaz o účasti poľského občana na výbuchu plynovodov Nord Stream,“ povedal. „Vyšetrovanie zistilo, že počas pobytu v poľskom prístave neboli na jachtu naložené žiadne predmety.“ V skutočnosti vraj, ako poznamenáva, „posádku jachty skontrolovali úradníci poľskej hraničnej kontroly,“ pretože vyvolala podozrenie.
Falošný pas a fiktívna spoločnosť
Loď si sabotážna skupina prenajala na falošný pas. Číslo pasu patrilo vyradenému rumunskému cestovnému dokladu moldavského občana Ştefana Marcua a fotografia pravdepodobne zobrazovala muža identifikovaného ako Valeri K., ktorý pochádza z ukrajinského mesta Dnipro a slúži v 93. mechanizovanej brigáde ukrajinskej armády.
Poplatok za prenájom plavidla zrejme zaplatila varšavská cestovná kancelária s názvom Feeria Lwowa, pravdepodobne fiktívna spoločnosť bez webovej stránky, kancelárie a telefónneho čísla. Podľa poľského obchodného registra stojí na čele pofidernej firmy 54-ročná žena menom Natalia A., ktorá žije v Kyjeve a novinárom pri pokuse o rozhovor okamžite položila telefón. „O niekoľko dní neskôr zavolal ukrajinský ,policajt' a vyhrážal sa reportérovi obvinením z ,prenasledovania', pričom uviedol dosť chabé odôvodnenie," dodáva Spiegel.
Priebeh explózií
Pokiaľ ide o samotné výbuchy, k prvému prišlo 26. septembra o 2:03 hodine ráno. Explózia na plynovode Nord Stream 2 bola taká silná, že ju zachytili švédske seizmografy vzdialené niekoľko stoviek kilometrov ďaleko. „Bolo to presné štiepenie, pravdepodobne spôsobené relatívne malým množstvom perfektne umiestneného špecializovaného výbušného materiálu: oktogénu,“ píše Spiegel. Ide o tú istú výbušninu, z ktorej forenzní experti neskôr našli stopy na palube Andromedy.
O 17 hodín neskôr, o 19:04 hodine, prišla ďalšia tlaková vlna, tentoraz 75 kilometrov severne. V tomto prípade však došlo k viacerým výbuchom a silnejšej explózii. Nad vodou bolo počuť tlmený výbuch niekoľko kilometrov ďaleko. Tentoraz boli zničené obe potrubia plynovodu Nord Stream 1, presnejšie 200-metrový úsek potrubia A a 290-metrový segment potrubia B.
Na informácie platí prísne embargo
Výsledky doterajšieho vyšetrovania nemeckých úradníkov sú prísne dôverné. Na príkaz nemeckého kancelára sa nesmie nič zverejniť. „Ide o jedno z najdôležitejších vyšetrovaní v povojnovej histórii Nemecka. Mohlo by mať kolosálne politické dôsledky,“ povedal pre Spiegel vysokopostavený bezpečnostný predstaviteľ.
Vyšetrovatelia a členovia oddelenia ST 24, ktorí sú v rámci Spolkového kriminálneho úradu zodpovední za kauzu Nord Stream, majú zakázané diskutovať o prípade s kolegami, ktorí nie sú súčasťou vyšetrovania. Vyšetrovatelia sú dokonca povinní zdokumentovať, kedy a s kým hovorili o ktorom aspekte prípadu, čo je požiadavka, ktorá je veľmi nezvyčajná aj pre BKA.
Oficiálne sa zatiaľ politici a Spolková prokuratúra s akýmikoľvek definitívnymi závermi nepredbiehajú. V súčasnosti nie je možné povedať, že „toto bolo kontrolované Ukrajinou ako štátom“, povedal federálny prokurátor Lars Otte. „Pokiaľ ide o to, vyšetrovanie prebieha, veľká časť je stále v utajení,“ dodal.
Spiegel však tvrdí, že v zákulisí možno získať jasnejšie vyjadrenia. Vyšetrovatelia zo Spolkového kriminálneho úradu, Spolkovej polície a Úradu federálnej prokuratúry totiž už takmer nepochybujú o tom, že za explóziu bolo zodpovedné ukrajinské komando.
Pokiaľ ide o motív činu, podľa medzinárodných bezpečnostných kruhov bolo cieľom pripraviť Moskvu o dôležitý zdroj príjmov na financovanie vojny proti Ukrajine a zároveň zbaviť ruského prezidenta Vladimira Putina „raz a navždy jeho najdôležitejšieho nástroja na vydieranie nemeckej vlády“.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) verí, že voči sabotérom plynovodu budú vznesené obvinenia. „Dúfam, že generálny prokurátor nájde dostatok stôp na obvinenie páchateľov. Takéto zločiny musíme postaviť pred súd,“ povedala Faeserová pre denník Spiegel.
Spiegel však predpokladá, že vinníci sa pravdepodobne nikdy nebudú musieť zodpovedať za svoje činy, minimálne nie v Nemecku. Aj keby sa ich totiž podarilo identifikovať, je veľmi nepravdepodobné, že by ich príslušné ukrajinské orgány vydali.
