Za Alojzom Rakúsom, pokojným kresťanským intelektuálom

Sú také chvíle, keď to zabolí. Alojz Rakús zomrel.

Mal som tú česť poznať ho 33 rokov, od roku 1990, keď sa zakladalo KDH. Na zasadnutí niektorého orgánu KDH po prvých slobodných voľbách v zasadačke  v sídle KDH na Žabotovej ulici som ho videl prvýkrát. Vedelo sa už, že bude ministrom zdravotníctva.

Rakús bol pokojný kresťanský intelektuál, nespomínam si, že by som ho niekedy videl rozčúleného, k bolestivým politickým otázkam sa vyjadroval sústredene a vždy s prívetivým, ľahkým úsmevom na tvári. Nie náhodou sa stal lekárom, psychiatrom.

Bol intelektuálom par excellence. Bolo to vidieť nielen na jeho osobnej knižnici s viac ako desaťtisíc zväzkami, ktorú roky dopĺňal tak, že raz za týždeň navštívil známe bratislavské kníhkupectvo a odchádzal z neho s niekoľkými novými knihami. Videl som to však aj vtedy, keď som sledoval jeho myseľ. V minulosti som sa občas od neho učil. Tam, kde som ja smeroval len intuitívne, on dokázal poskytnúť racionálne argumenty, fakty a skúsenosť.

Jeho politickou metódou však bola aj otvorenosť, s akou diskutoval roky so svojimi liberálnejšími priateľmi. Bol tým v bratislavských intelektuálnych kruhoch známy.  

Patril k pilierom kresťanskej konzervatívnej politiky v posledných dekádach.  V politike KDH pôsobil v čase rozvinutej liberálnej antropologickej revolúcie, ktorú niektorí konzervatívci podcenili a iní s ňou zase  uzatvárali chybné kompromisy. O Rakúsovi som raz napísal, že táto revolúcia v ňom našla zdatného znalca a nekompromisného protivníka.

Rakús a Evangelium vitae

S jeho menom je spojený prvý slovenský pokus skoncovať s legálnym potratom.   Keď sa stal v roku 1990 ministrom zdravotníctva, umožnil lekárom a zdravotníkom možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, ak nechceli byť účastní na vykonávaní potratu. Potom dal pripraviť zákon o ochrane života.

Presadenie jeho zákona v parlamente spomaľovala diskusia, či je katolícky poslanec povinný hlasovať iba za úplný zákaz potratu alebo či môže hlasovať aj za zákon, ktorý zakazuje potrat iba za niektorých okolností. V parlamente totiž nebola väčšina náchylná na úplný zákaz. Zároveň medzi kresťanskými poslancami, ale aj katolíckymi biskupmi nevládol jednotný názor, že v takom prípade treba hlasovať aspoň za čiastočný zákaz.

Na jar 1992 navštívil Bratislavu Joseph Ratzinger, neskorší pápež, a vyjadril názor, že v prípade nemožnosti dosiahnuť úplný zákaz poslanci môžu a majú hlasovať i za čiastočný zákaz.

Čarnogurského vláda Rakúsov zákon schválila, ale parlament sa ním už pred voľbami nestihol zaoberať.

Diskusia o Rakúsovom zákone však zrejme ovplyvnila neskoršiu encykliku pápeža Jána Pavla II. Evangelium vitae z roku 1995, ktorej znenie ovplyvnil kardinál Ratzinger, a ktorá potvrdila Ratzingerove bratislavské slová.     

Spor o smerovanie KDH

Bližšie sme sa s Alojzom spoznali až v polovici 90. rokov, keď v KDH prebehol spor, ktorý mal rozhodnúť o liberálnejšom alebo konzervatívnejšom smerovaní KDH. Alojz Rakús stál jasne na strane konzervatívneho smerovania, teda patril do Čarnogurského krídla. V roku 1998 sa vrátil do politiky a bol zvolený za poslanca NR SR za SDK. Patril k oným deviatim poslancom zo šestnástich zvolených z kvóty pre KDH, ktorí sa v roku 1999 vrátili z SDK do KDH, čím zachránili ďalšiu existenciu KDH ako samostatnej parlamentnej strany.

Keď sa po roku 1998 začala formovať nátlaková LGBT loby, Alojz Rakús sa stal z jej strany predmetom urážok a útokov, lebo zastával verejne učenie katolíckej cirkvi. Urážkam čelil  s vyrovnaným pokojom a príliš si ich nevšímal.

Keď sme o niekoľko rokov neskôr, v roku 2008, s Františkom Mikloškom, Rudom Bauerom a Pavlom Minárikom odišli z KDH a založili  stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), Alojz Rakús dal jasne najavo, na čej strane stojí. Podporil nás a angažoval sa v KDS.

Vždy mu budem vďačný

Alojz Rakús ovplyvnil viackrát v mojom živote moje politické rozhodovanie. Jeho osobná podpora bola pre mňa v ťažkých chvíľach vždy povzbudením a  signálom, že som vari nezablúdil. Budem mu za to vždy vďačný.

Dlhé roky pred smrťou trpel Alojz Rakús ťažšími zdravotnými problémami. Do verejného života sa už nezapájal. Ako je napísané v Knihe Kazateľ: „Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť“.

S Alojzom Rakúsom odchádza človek vysokej intelektuálnej kvality a kresťanskej integrity, akých nie je veľa.

Nezabudneme na neho. Nech odpočíva v pokoji.