Za Alojzom Rakúsom, pokojným kresťanským intelektuálom

Mal som tú česť poznať ho 33 rokov, od roku 1990, keď sa zakladalo KDH. Na zasadnutí niektorého orgánu KDH po prvých slobodných voľbách v zasadačke  v sídle KDH na Žabotovej ulici som ho videl prvýkrát. Vedelo sa už, že bude ministrom zdravotníctva.

Rakús bol pokojný kresťanský intelektuál, nespomínam si, že by som ho niekedy videl rozčúleného, k bolestivým politickým otázkam sa vyjadroval sústredene a vždy s prívetivým, ľahkým úsmevom na tvári. Nie náhodou sa stal lekárom, psychiatrom.

Bol intelektuálom par excellence. Bolo to vidieť nielen na jeho osobnej knižnici s viac ako desaťtisíc zväzkami, ktorú roky dopĺňal tak, že raz za týždeň navštívil známe bratislavské kníhkupectvo a odchádzal z neho s niekoľkými novými knihami. Videl som to však aj vtedy, keď som sledoval jeho myseľ. V minulosti som sa občas od neho učil. Tam, kde som ja smeroval len intuitívne, on dokázal poskytnúť racionálne argumenty, fakty a skúsenosť.

Jeho politickou metódou však bola aj otvorenosť, s akou diskutoval roky so svojimi liberálnejšími priateľmi. Bol tým v bratislavských intelektuálnych kruhoch známy.