Za Alojzom Rakúsom, pokojným kresťanským intelektuálom

Mal som tú česť poznať ho 33 rokov, od roku 1990, keď sa zakladalo KDH. Na zasadnutí niektorého orgánu KDH po prvých slobodných voľbách v zasadačke  v sídle KDH na Žabotovej ulici som ho videl prvýkrát. Vedelo sa už, že bude ministrom zdravotníctva.

Rakús bol pokojný kresťanský intelektuál, nespomínam si, že by som ho niekedy videl rozčúleného, k bolestivým politickým otázkam sa vyjadroval sústredene a vždy s prívetivým, ľahkým úsmevom na tvári. Nie náhodou sa stal lekárom, psychiatrom.

Bol intelektuálom par excellence. Bolo to vidieť nielen na jeho osobnej knižnici s viac ako desaťtisíc zväzkami, ktorú roky dopĺňal tak, že raz za týždeň navštívil známe bratislavské kníhkupectvo a odchádzal z neho s niekoľkými novými knihami. Videl som to však aj vtedy, keď som sledoval jeho myseľ. V minulosti som sa občas od neho učil. Tam, kde som ja smeroval len intuitívne, on dokázal poskytnúť racionálne argumenty, fakty a skúsenosť.

Jeho politickou metódou však bola aj otvorenosť, s akou diskutoval roky so svojimi liberálnejšími priateľmi. Bol tým v bratislavských intelektuálnych kruhoch známy.  

Patril k pilierom kresťanskej konzervatívnej politiky v posledných dekádach.  V politike KDH pôsobil v čase rozvinutej liberálnej antropologickej revolúcie, ktorú niektorí konzervatívci podcenili a iní s ňou zase  uzatvárali chybné kompromisy. O Rakúsovi som raz napísal, že táto revolúcia v ňom našla zdatného znalca a nekompromisného protivníka.

Rakús a Evangelium vitae

S jeho menom je spojený prvý slovenský pokus skoncovať s legálnym potratom.   Keď sa stal v roku 1990 ministrom zdravotníctva, umožnil lekárom a zdravotníkom možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, ak nechceli byť účastní na vykonávaní potratu. Potom dal pripraviť zákon o ochrane života.

Presadenie jeho zákona v parlamente spomaľovala diskusia, či je katolícky poslanec povinný hlasovať iba za úplný zákaz potratu alebo či môže hlasovať aj za zákon, ktorý zakazuje potrat iba za niektorých okolností. V parlamente totiž nebola väčšina náchylná na úplný zákaz. Zároveň medzi kresťanskými poslancami, ale aj katolíckymi biskupmi nevládol jednotný názor, že v takom prípade treba hlasovať aspoň za čiastočný zákaz.

Na jar 1992 navštívil Bratislavu Joseph Ratzinger, neskorší pápež, a vyjadril názor, že v prípade nemožnosti dosiahnuť úplný zákaz poslanci môžu a majú hlasovať i za čiastočný zákaz.

Čarnogurského vláda Rakúsov zákon schválila, ale parlament sa ním už pred voľbami nestihol zaoberať.

Diskusia o Rakúsovom zákone však zrejme ovplyvnila neskoršiu encykliku pápeža Jána Pavla II. Evangelium vitae z roku 1995, ktorej znenie ovplyvnil kardinál Ratzinger, a ktorá potvrdila Ratzingerove bratislavské slová.     

Spor o smerovanie KDH

Bližšie sme sa s Alojzom spoznali až v polovici 90. rokov, keď v KDH prebehol spor, ktorý mal rozhodnúť o liberálnejšom alebo konzervatívnejšom smerovaní KDH. Alojz Rakús stál jasne na strane konzervatívneho smerovania, teda patril do Čarnogurského krídla. V roku 1998 sa vrátil do politiky a bol zvolený za poslanca NR SR za SDK. Patril k oným deviatim poslancom zo šestnástich zvolených z kvóty pre KDH, ktorí sa v roku 1999 vrátili z SDK do KDH, čím zachránili ďalšiu existenciu KDH ako samostatnej parlamentnej strany.

Keď sa po roku 1998 začala formovať nátlaková LGBT loby, Alojz Rakús sa stal z jej strany predmetom urážok a útokov, lebo zastával verejne učenie katolíckej cirkvi. Urážkam čelil  s vyrovnaným pokojom a príliš si ich nevšímal.

Keď sme o niekoľko rokov neskôr, v roku 2008, s Františkom Mikloškom, Rudom Bauerom a Pavlom Minárikom odišli z KDH a založili  stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), Alojz Rakús dal jasne najavo, na čej strane stojí. Podporil nás a angažoval sa v KDS.

Vždy mu budem vďačný

Alojz Rakús ovplyvnil viackrát v mojom živote moje politické rozhodovanie. Jeho osobná podpora bola pre mňa v ťažkých chvíľach vždy povzbudením a  signálom, že som vari nezablúdil. Budem mu za to vždy vďačný.

Dlhé roky pred smrťou trpel Alojz Rakús ťažšími zdravotnými problémami. Do verejného života sa už nezapájal. Ako je napísané v Knihe Kazateľ: „Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť“.

S Alojzom Rakúsom odchádza človek vysokej intelektuálnej kvality a kresťanskej integrity, akých nie je veľa.

Nezabudneme na neho. Nech odpočíva v pokoji.