Zamestnávatelia: Európa predražuje vlastnú výrobu a dodáva lacné výrobky z tretích krajín. Zabúdame, čo je zdrojom bohatstva

Európa postupne zabúda, čo je zdrojom jej bohatstva. Nie je to vidieť len na nekonečnom prívale zelených, sociálnych a neviem akých politík či vytváraní nových a nových stratégií, plánov a päťročníc, ale aj na prístupe k všetkému novému. Možno by sa mali dotácie úplne zrušiť a rozdali by sme si to na otvorenom trhu. Na Slovensku totiž nevyrábame o nič horšie ako Španieli či Holanďania, hovoria zamestnávatelia a ekonómovia.

Štandard uzatvára sériu ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.

V poslednej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:

Akú podobu slobodného/regulovaného trhu v blízkej budúcnosti považujete za žiadúcu, akú vnímate ako ohrozenie pre naše záujmy a podnikanie na Slovensku?

Odpovedajú prezident analytik INESS Martin Vlachynský, RÚZ Miroslav Kiraľvarga, predseda SPPK Emil Macho, prezident APZD Alexej Beljajev, exministerka financií Brigita Schmögnerová, a predseda SOPK Peter Mihók.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

V EÚ významne komplikujeme a predražujeme výrobu. Emisné povolenky, ktoré dnes predražujú elektrinu, sa o dva roky aplikujú aj na dopravu. Zavádzame politiky typu ESG, pri ktorých firmy musia investovať veľké peniaze do uhlíkovej udržateľnosti. Problémom je aj goldplating, my na Slovensku EÚ pravidlá zväčša, pre istotu, aspoň dvojnásobne sťažíme. Na trh sa nám potom dostávajú lacné výrobky z tretích krajín, kde výroba nie je takto zaťažená. Z dlhodobého pohľadu to môže spôsobiť zatváranie európskych výrob. EÚ to chce čiastočne riešiť novým uhlíkovým clom na hranici. Je však otázne, ako sa uchytí v praxi a či pomôže zabezpečiť vyrovnanie cenových hladín.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Európa postupne zabúda, čo je zdrojom jej bohatstva. Nie je to vidieť len na nekonečnom prívale zelených, sociálnych a neviem akých politík, či vytváraní nových a nových stratégií, plánov a päťročníc, ale aj na prístupe k všetkému novému. Technologické firmy, zdieľaná ekonomika, umelá inteligencia – pre Európu to vždy predstavuje strašnú hrozbu, ktorú treba rýchlo zregulovať, pokutovať a ideálne rovno vypudiť. Prevláda filozofia, že akýkoľvek problém a výzvu musí automaticky adresovať politik. Ale aby som len nenariekal. Technológie otvárajú neustále nový priestor, umožňujú hľadať pre podnikanie nové cestičky, uľahčujú zápas s reguláciami. No obávam sa, že v porovnaní s Áziou a USA nám uteká ekonomický vlak.

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

V prvom rade považujeme za dôležité hovoriť o spoločnom trhu Európskej únie. Tento žiaľ stále nefunguje dokonale, podniky čelia mnohým prekážkam zo strany ďalších členských štátov, čo má za následok pokles výkonnosti ekonomiky. S tým súvisí aj ochrana spoločného trhu pred dovozmi z tretích krajín, ktoré sú mnohokrát realizované za dampingové ceny, prípadne sa ponúkajú tovary či služby, na ktoré sa nevzťahuje žiadna regulácia či dodatočný náklad v oblasti životného prostredia. Požadujeme teda tzv. level playing field. Pokiaľ ide o Slovensko – trhové hospodárstvo máme ukotvené v našej ústave. Keďže štát v pokusoch o reguláciu trhu opakovane zlyhal, osobne preferujem čo najmenej regulácie.
Súčasťou toho by však mali byť jasné a férové pravidlá hry.

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Vzhľadom na charakter, štruktúru a otvorenosť slovenskej ekonomiky považujem za najvhodnejší kombinovaný model – slobodný trh s primeranými zásahmi štátu, ktoré by mali mať len podporný charakter v ohrozených odvetviach ekonomiky. Som proti zásahom, ktoré sťažujú rozvoj podnikania, vedú k neoprávnenému protekcionizmu a majú negatívny dosah na rastový potenciál krajiny. Zvýšená miera regulácie býva úspešná iba krátkodobo a pri osobitnej situácii (napr. pandémia), avšak drvivá väčšina prelomových inovácií vzniká a bude vznikať bez politických zásahov.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Musíme objektívne povedať, že poľnohospodárstvo je možno až preregulované. Európska dotačná politika mimoriadne kriví trh. Členské štáty však dotujú chlebové odvetvie aj rôznymi skrytými štátnymi dotáciami. Odvetvie je taktiež mimoriadne citlivé na klimatické zmeny, a keď príde neúrodný rok, môže nastať katastrofa. Preto sa opäť hľadajú dodatočné zdroje. Aj preto sú financie zo štátneho rozpočtu rozhodujúce, pretože značne formujú konkurencieschopnosť štátu. Stále hovorím, že možno by sa mali dotácie úplne zrušiť a rozdali by sme si to na otvorenom trhu. My totiž nevyrábame o nič horšie ako Španieli či Holanďania.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Snaha znižovať reguláciu podľa SaS: ak sa prijme jedno nové regulačné opatrenie, jedno-dve staré regulačné opatrenia treba zrušiť, je charakteristickou politikou advokátov voľného trhu. Cieľom regulácie je však eliminovať zlyhania trhu. Bez „dobrej“ regulácie by trh riadne nefungoval. Rizikom je priveľa regulácie, ako i primálo regulácie. Posudzovať treba každé regulačné opatrenie. Prevažná časť regulačných opatrení je dnes transpozíciou tých na európskej úrovni. V princípe tam, kde by ich oslabovanie ohrozovalo napr. zdravie, ochranu životného prostredia, ale i ochranu zamestnanca alebo finančnú stabilitu, by Slovensko malo byť proti.