V piatok vstúpilo bez fanfár do platnosti európske nariadenie DSA, teda zákon o digitálnych službách. DSA sa zatiaľ týka rozsiahlych online platforiem typu Facebook, Twitter a vyhľadávačov ako Google. Rozsiahly znamená, že platforma na území Európskej únie získa aspoň 45 miliónov používateľov mesačne, teda že nejako pokryje aspoň desať percent únijného trhu.Ak odhliadneme od ochrany pred personalizovanou, na konkrétneho používateľa šitou reklamou a od ďalších chvályhodných myšlienok, podstatou DSA sú zrejme pokuty, ktoré budú velikáni od Googlu po Facebook platiť, pokiaľ na svojich sieťach nebudú účinne a rýchlo mazať „dezinformácie“ či „nenávistné prejavy“. Pokuta môže byť až do výšky šiestich percent globálneho, dokonca nie zisku, ale obratu. Pre taký Twitter (X), ktorý nezarábal ani pred prevzatím Elonom Muskom, je to potenciálny armagedon.
Každej členskej krajine vzniká povinnosť zaviesť inštanciu digitálneho koordinátora, ten v ďalšom ťahu vyberie „dôveryhodných“ oznamovateľov akéhosi udaniahodného obsahu na sieťach. Táto druhá fáza zatiaľ nenastala. No už teraz môže Európska komisia sama tlačiť na onlinových gigantov, aby mazali takzvaný nezákonný obsah, nielen ten skutočne nezákonný, ako sú výzvy na vraždu či násilie, ale aj obsah, ktorý predstavuje „systémové riziko“. A tým je obsah dopadajúci na duševnú pohodu osôb, na telesnú pohodu, na verejnú bezpečnosť či verejné zdravie, na občiansky diskurz.
V najbližšom období budeme môcť sledovať, čo sa bude diať medzi Európskou komisiou a X (Twitterom), konkrétne medzi komisárom pre vnútorný trh Thierrym Bretonom a Elonom Muskom. Američan chce tento rok v máji svoju firmu zo vznikajúceho úradného dohľadu nad slobodou prejavu vyňať, potom zrejme pod ťarchou možných pokút sľúbil, že DSA bude aj on dodržiavať. Publiku však sľúbil aj to, že všetky vládne žiadosti o vymazanie, blokáciu alebo upozadenie nejakého účtu zverejnia.
Sila Európskej komisie je s ohľadom na rozsiahly 450-miliónový trh veľká aj voči americkým gigantom, dokonca zrejme aj pokiaľ ide o obsah, ktorý na týchto platformách bude uverejnený v nečlenskej krajine EÚ. Asi by si to s Komisiou mohol rozdať len americký prezident, pokiaľ teda budúci rok nejakým zázrakom nedôjde k výraznému posunu nového Európskeho parlamentu.
Sloboda – aspoň na internete – bude bok po boku klimatickej politike dôležitým poľom. Aj pre nás môže v tejto súvislosti priniesť obrat k lepšiemu víťazstvo Donalda Trumpa vo voľbách budúci rok. Dovtedy, odporúča rakúsky autor David Boos, bude predsa len lepšie nespoliehať sa na náš osobný algoritmus, že nám vyberie správy, ktoré potrebujeme poznať, a príspevky, ktoré potrebujeme čítať. Máme k nim chodiť takpovediac organicky sami.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.