Žijeme v prevrátenej demokracii. Západnú spoločnosť treba oslobodiť od tyranie rastovej ekonomiky a zelenú pravdu od bludov
Súčasná demokracia je v istom zmysle inverzná: posilňuje právo každého z nás patriť k nejakej chránenej menšine, oslabuje právo pre rozvoj demokracie najpodstatnejšie – byť z času na čas súčasťou väčšiny, ktorá má dostatočnú legitímnosť na to, aby mohla meniť zákony a kolektívne ciele, tvrdí najznámejší český filozof súčasnosti Václav Bělohradský. Dodáva, že ak teda meriame mieru demokracie počtom chránených menšín, ku ktorým smieme patriť, sú napríklad USA a štáty EÚ veľmi demokratické štáty. Ale ak ju meriame možnosťou vytvoriť väčšinu a zmeniť vývoj spoločnosti, sú tak USA, ako aj EÚ veľmi nedemokratické.Vstúpili sme v období pre nás kľúčovom do éry recesie, alebo aspoň hospodárskej stagnácie. Týka sa to Česka aj Nemecka. Niektorí odborníci odhadujú, že to bude dlhodobý jav. Vás to neznepokojuje?Nie, stagnáciu beriem ako šancu. Varujem už dlho pred „závisláctvom“ priemyselných štátov od rastu, verím v skoré oslobodenie západných spoločností od tyranie rastovej ekonomiky. Otročenie rastu HDP vnímam ako pokus uniknúť otázke spravodlivého delenia sa o miesto na našej domovskej planéte: kým celý koláč rastie, rastú aj časti, ktoré nám patria, a ich rast odsúva otázku spravodlivej deľby koláča na nejaké vzdialené potom.
Václav Bělohradský. Foto: Profimedia.sk
Václav Bělohradský. Foto: Profimedia.sk
Kult rastu funguje ako inhibítor dopytu po spravodlivosti. Keby sa rast koláča zastavil, museli by sme hľadať legitímne princípy delenia sa oň – a to je zdroj kolektívnej úzkosti a neistoty. V súhrne povedzme, že deficit legitímnych princípov delenia sa o koláč, ktorý spoločne pečieme, je kompenzovaný ideológiou jeho rastu. Tyrania rastu je tak dôsledkom deficitu legitímnosti, ktorý charakterizuje západnú modernosť po smrti Boha, aby sme použili klasickú formuláciu.
Čo je na vynútenom delení zisku legitímne?
Slovo vynútené znie vo vašej formulácii nepriateľsky voči ľudskej slobode, ako v povrchnej interpretácii slávnej maximy Barucha Spinozu: Sloboda je poznaná nutnosť. Hlbší zmysel Spinozovho výroku je však v tom, že len slobodný človek sa môže rozhodnúť správne, že zlé rozhodnutie je vždy plodom nejakého predsudku alebo zaslepujúcej emócii. K slobode patrí aj ono ťažké, vážne konštatovanie Es muss sein, musí to byť! zo 4. vety Beethovenovho sláčikového kvarteta, opus 135, ktorého existenciálna rezonancia v príbehoch jednotlivcov je jedným z motívov v Kunderovom románe Neznesiteľná ľahkosť bytia.
Vedecký pojem planetárnej hranice vymedzuje limity ľudskej činnosti, ktorých prekročenie by ohrozilo prírodné systémy nevyhnutné na prežitie ľudstva. Týkajú sa napríklad zmien klímy, úbytku stratosférického ozónu, okysľovania oceánov, biochemických tokov, využitia sladkej vody, zmeny vo využití krajiny či straty biodiverzity. Len človek zotročený spoločnosťou konzumného pohľadu sa nevie rozhodnúť pre toto planetárne Musí to byť! Definujme si legitímnosť ako všeobecne zdieľané princípy delenia sa o pozemské statky, vrátane vzťahov k iným pozemským bytostiam.