Dá sa porodiť bezpečne aj počas korony?

Katastrofických pôrodných príbehov o tom, ako veľmi korona zasiahla do našich životov a ako sa kvôli bezpečnostným opatreniam porušujú ľudské práva žien a detí, už bolo dosť. Netvrdím, že nie sú pravdivé, ale keďže som prežila opačnú skúsenosť, rozhodla som sa napísať môj osobný zážitok pôrodu počas tohto obdobia. 

Googlenie

Môj príbeh sa začína tým, ako si po nociach googlim aspoň útržky informácií o tom, aké je to teraz. Snažím sa dozvedieť, ako sa zmenil v týchto dňoch bežný postup v našich pôrodniciach. Dozvedám sa odstrašujúce fakty, dezinformácie či skutočne smutné príbehy zranených ženských materských sŕdc. Akoby na mňa všetky výpovede jednohlasne volali: „Korona ma okradla o ten najkrajší moment v živote!“

Priznávam, bola to pre mňa v tej chvíli príliš silná káva. Ja, už čoskoro šťastná treťorodička odhodlaná bojovať s každou okakanou plienkou a každým extrémisticky pravicovým či ľavicovým mamičkovským svetonázorom, tá, ktorá si v slovenských pôrodniciach prežila už svoje, čelila novej výzve – porodiť v čase korony. 

Nepokoj a odhodlanie

Ale pekne od začiatku. Vypla som mobil a snažila sa upratať si všetky tie výpovede matiek v hlave i v srdci. Tú noc som nespala. Porovnávala som reálne skúsenosti z mamičkovských fór s rôznymi čerstvými štatistikami, štúdiami zákonov či správ o aktuálnom dianí v nemocniciach. Všetko ma to presviedčalo o tom, aké hrozné teraz musí byť matkou na čakačke – rodičkou. 

Všade navôkol sa umieralo. A keďže komerčné médiá už istý čas nesledujem, hovorili mi o tom najmä kondolenčné správy v statusoch mojich známych aj to, že sa profilové fotky mojich priateľov odrazu príliš rýchlo menili na fotografie dohárajúcich sviečok. 

Pravdu? Desilo ma to. Ale potom som v sebe nabrala odhodlanie a vyhlásila, že môj tretí pôrod bude nezabudnuteľne krásny, aj napriek korone! 

Rozlúčka pred pôrodom

Prišiel deň „dé“. Vyzbrojená sadou rúšok, respirátorov, troma „deckami“ dezinfekčného spreja, rozlúčila som sa s mojimi dvoma deckami a vydala som sa na cestu za šťastím. Lúčila som sa s nimi, akoby som išla na popravu. Dokonca i s mojimi blízkymi som sa lúčila, akoby mi malo vážne ísť o život. Smejete sa? Nech! 

Po kamoške som zanechala srdcervúci odkaz pre môjho manžela, ktorý mu má odovzdať, keby náhodou… 

Takto naštartovaná som sa vhodila do náručia nášho vraj rozpadávajúceho sa zdravotníckeho systému. No dobre, priznávam, rodiť som išla na súkromnú kliniku, ale nie preto že korona, ani preto, že „trapka má moc lóve“ (v preklade: mamička má peniaze nazvyš), ale preto, lebo oba moje predchádzajúce pôrody i napriek snahe porodiť prirodzene skončili rezom. Nie, nemyslím tým žĺtkový rez, ale ten cisársky, čo sa odborne nazýva sekcia. No a keďže v našich štátnych pôrodniciach „trafené bio matere” ako ja, čo to idú i do tretice skúšať prirodzenou cestou, nevítajú práve s otvorenou náručou, rozhodla som sa takto.

„Maminka, už ideš? Už ti začali tie atrakcie?“ 

Posledné slová mojej dcérky zneli v mojej zmätenej hlave a rozosmievali ma pomedzi moje skutočné bolestivé kontrakcie v aute. 

Dali sme si do nosa

„Meškajú výsledky PCR testov! Nevezmú ma!“

To bol prvý reálny boj, ktorý sme ja aj manžel vďaka ochotným zdravotníkom z nášho okolia s ľahkosťou ustáli. S čerstvými výsledkami v ten deň už druhého testu, ľudovo takzvane – dáme si do nosa – tentoraz Ag, sme sa rútili vpred do slávnej Bratislavy. Prvýkrát v živote som bola šťastná, že sme obaja tak správne negatívni, hoci sme vďaka môjmu tehotenstvu boli vlastne rodičovsky pozitívni. V pôrodnici ma milo privítali otázkou, prečo nemám PCR, keďže u nich je zvykom, že budúce rodičky absolvujú PCR každých 7 dní s blížiacim sa termínom pôrodu. Vysvetlili sme situáciu a preukázali sa výsledkami Ag testu i oznámením o realizovanom PCR teste. O pár hodín nato mi prišla správa o negativite aj z laboratória. Všetko bolo ok. 

Mala som zazmluvnenú pôrodníčku, ktorej som úplne dôverovala. Doktorku, ktorú si nesmierne vážim najmä preto, že mi po prvom traumatickom pôrode (v nemenovanej štátnej nemocnici) pomohla priviesť na svet nielen môjho synčeka, moje druhé dieťatko, ale tým uzdravujúcim zážitkom som sa spolu s ním narodila aj ja – optimistická a radostná časť mňa samej. Hoci aj môj druhý pôrod skončil sekciou, vedela som, že sme spoločne spravili všetko preto, aby sa uskutočnil môj sen porodiť prirodzene.

Pôrod

Na operačnej sále mi respirátor na tvári nahradila kyslíková maska. Ako veselo uviedla jedna zo zdravotníčok: „Táto maska dokonca pleť kyslíkom skrášli a omladí.“ 

Niekde medzi nebom, zemou a mnou sa to jednoducho zaseklo a bábätko aj v treťom prípade prišlo na svet sekciou. Nezúfala som si, lebo i napriek náročnejšiemu priebehu všetko dopadlo úžasne. 

Prežila som to! 

Žiadny smrad dezinfekcie, žiadne ponuré tváre a smútok naokolo. Naopak! Od prvého momentu na pooperačnej izbe sa všetci ku mne správali nesmierne priateľsky a milo. Áno, dezinfikovalo sa tu vo veľkom! Ale bezpachovo a s úsmevom. Sem tam som začula jemne si pospevujúcu pani upratovačku, ktorá, keď opúšťala moju vyupratovanú izbu, vždy povzbudivo dodala: 

„Prajem vám ešte krásny deň!“ 

Veru, keď vás po operácii bolí celý človek, aj tieto jednoduché slová dokážu váš deň urobiť skutočne krásnym. Podobne to bolo so všetkými zdravotníkmi, až som cítila hrdosť na to, že na Slovensku máme takéto miesto. 

• 

• 

Bezpečie

Nik netušil nič o tom, že ako autorka prispievam do tohto denníka, ani nič o mojich literárnych úspechoch či neúspechoch. Bola som tam teda len ja, obyčajná maminka, ktorá sa aj napriek korone tam vonku cítila u nich so svojím voňavým novorodeniatkom neobyčajne bezpečne.

Skutočnosť, že zamestnanci i pacienti sú tu denne testovaní a hygiena tohto zariadenia sa dodržiava na maximum, všetci bez výhrad nosia respirátor a dodržiavajú opatrenia, akoby vo mne utvrdzovala presvedčenie, že som si vybrala správne. Podotýkam, nie sme rodina, ktorá je finančne za vodou, to ani zďaleka, ale keď už zaplatíte za súkromnú zdravotnú starostlivosť, chcete si byť istí, že vaše úspory išli na správny cieľ.

Bonding, prítomnosť otecka počas pôrodu, nerušené chvíle so svojím novorodencom na izbe aj počas korony sú reálne! Poznám mnoho mamičiek, ktoré ani nevedia o tom, že existujú pôrodnice, v ktorých je možné priloženie dieťatka i napriek nevyhnutnej sekcii. Samozrejme, ak to dovoľuje zdravotný stav oboch, mamičky i dieťatka. 

Verím tomu, že okrem mojej skúsenosti sa nájdu mamičky s dobrou skúsenosťou aj počas pôrodu v štátnej nemocnici i napriek korone, že vďaka niekoľkým žiarivým zdravotníckym hrdinom pôrod na Slovensku nemusí byť traumou. Je veľmi dôležité rozumieť, prečo sú bezpečnostné a hygienické nariadenia v daných zariadeniach tak veľmi nevyhnutné a akceptovať to. 

Venovanie a odkaz

Na záver by som tento článok rada venovala všetkým ustráchaným už „čoskororodičkám“ (akou som bola aj ja), ale špeciálne aj jednému oteckovi. Jednému z tých, ktorý sa v decembri minulého roka sťažoval, že na svoj vtedy ešte zdarma realizovaný PCR test musí stáť pred klinikou vonku. Zúfal si a hovoril okolostojacim mamičkám, že v takej zime tam musí čakať a nedostane k tomu od zdravotníckeho personálu ani šálku horúcej kávy! Takíto občas sme. My, ľudia dvadsiateho prvého (korona)storočia.

Ale nech! 

Nech sme deň po dni premieňaní! Nech máme viac nádeje než trápenia! Viac radosti vo svojom srdci než starostí na svojich perách. A nech v nás všetkých s príchodom jari opäť ožije nádej. Nádej, že bude lepšie. 

Drahá mamička, budúca rodička: „Neboj sa, len ver!“