Ukrajina prehráva boj s korupciou. Zodpovednosť má Zelenskyj, myslia si Ukrajinci

Korupcia v odvodových centrách, predražené nákupy potravín alebo naposledy, podozrivo nacenené vybavenie pre vojakov. Na Ukrajine vybuchuje jeden korupčný škandál za druhým. Ten posledný už ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov zažehliť nezvládol a sám sa uchýlil k rezignácii. Napriek tomu, že súčasné škandály nie sú priamo spojené s osobou Volodymyra Zelenského, 77 percent Ukrajincov sa domnieva, že prezident je za ne „priamo zodpovedný“.

Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy Meets with Republican Congressional Delegation Volodymyr Zelenskyj a Oleksij Reznikov. Foto: Profimedia

Korupcia je na Ukrajine chúlostivá téma, obzvlášť v takto napätej dobe prebiehajúcej vojny. Ukrajina sa totiž snaží o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) aj Európskej únie. A navyše, jej obrana je závislá na dôvere západných štátov, respektíve na západných tankoch, delách a munícii. Inak povedané, rozsiahla korupcia jej nerobí dobré meno vo svete.

Aj preto sa najskôr prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami rozhodol ku dlho očakávanému kroku, a síce „vyčistiť“ vedenie ministerstva obrany. Hoci sa minister Reznikov o formálnu rezignáciu postaral v pondelok sám, jeho koniec na čele obrany nebol v skutočnosti vôbec prekvapivý. Niekoľkokrát sa o ňom hovorilo už skôr, v súvislosti s početnými korupčnými kauzami týkajúcimi sa armády. Naposledy v súvislosti s podozrením na korupciu v kauze, na ktorú upozornili novinári ukrajinského webu ZN.ua.

Objavili totiž podozrivé machinácie so zákazkou na stovky tisíc búnd a nohavíc za zhruba 700 miliónov korún od tureckej firmy, ktorú vlastní ukrajinský podnikateľ. Problém je v tom, že cestou z Turecka sa pôvodne maskáčové bundy z neznámych dôvodov účtovne premenovali na nepriedušné zimné a cena vzrástla z 29 dolárov za kus na 86 dolárov, pričom rozdiel v cene mal ísť na účet predávajúcej firmy.

Nešlo ale o prvú podobnú kauzu. Ministerstvom obrany už v januári otriasol korupčný škandál okolo predraženej stravy pre vojakov. Ceny mali byť vtedy nadsadené dvakrát až trikrát. Rovnaký príbeh sa týkal aj nákupu vojenských heliem. Západné médiá si pochopiteľne všimli aj korupčnú aféru v odvodových centrách, kvôli ktorej nechal Zelenskyj nedávno vyhodiť všetkých šéfov oblastných odvodových centier a prokuratúra začala celkom 112 trestných konaní.

„Bolo mi cťou slúžiť Ukrajincom a pracovať posledných 22 mesiacov pre ukrajinskú armádu, išlo o najťažšie obdobie v ukrajinských moderných dejinách,“ uviedol pri príležitosti svojho ukončenia Reznikov. Spoluvinu na korupcii v armáde odmietol. Po novom má podľa ukrajinských médií nastúpiť na miesto veľvyslanca v Londýne.

Oleksij Reznikov. Foto: Profimedia

Aj keď sa žiadny z prebiehajúcich škandálov netýka priamo prezidenta Zelenského, zhruba 77 percent Ukrajincov si myslí, že je za korupciu vo vláde a armáde priamo zodpovedný. S odkazom na svoj prieskum to uviedol ukrajinský think-tank Ilko Kucheriv z nadácie Democratic Initiatives Foundation.

O korupcii nedávno prehovoril aj ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. Jej miera je podľa neho napriek škandálom najnižšia za dve desaťročia. Okamžité odstránenie úplatkov v krajine si však v súčasnej chvíli nedokáže predstaviť. „Na základe svojich rozsiahlych skúseností, vrátane toho, že som ostrieľaným daňovým špecialistom, som za posledných 20 rokov pozorne sledoval pokrok krajiny. Súčasná miera korupcie je najnižšia, akú som kedy pozoroval,“ povedal Marčenko v rozhovore pre Rádio Sloboda.

Úbytok korupcie v poslednej dekáde potvrdzujú aj dáta organizácie Transparency International. Podľa nich sa v minulom roku Ukrajina umiestnila na 116. mieste korupčného rebríčka zo 180 sledovaných krajín. Teda na úrovni Zambie alebo Filipín. Pre porovnanie: Česko je na 41. mieste rovnakého rebríčka.

Kvôli množiacim sa aféram sľúbil Zelenskyj sprísniť tresty za korupciu. Po schválení zákona má byť korupcia a úplatky v čase vojny stíhané rovnako ako vlastizrada. Aj to však vyvoláva nevôľu niektorých organizácií, ktoré varujú, že to môže brzdiť prácu protikorupčných orgánov.

Centrum protikorupčných akcií (ANTAC) uviedlo, že „v praxi to bude znamenať kolaps protikorupčného systému“. Návrh zákona má totiž dať právo vyšetrovať korupciu na najvyšších poschodiach spravodajskej službe SBU. Tá je ale kontrolovaná prezidentskou kanceláriou.

„SBU bude vyšetrovať rovnaké prípady ako NABU (Národný protikorupčný úrad Ukrajiny), čo znamená, že dôkazy v ‚citlivých‘ prípadoch pre prezidentskú kanceláriu budú zničené,“ povedal šéf centra Vitalij Šabunin.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Mesto Šaľa predložilo poslancom Mestského zastupiteľstva návrh rozpočtu na rok 2025. Vyplýva z neho, že mesto by hospodárilo s rozpočtom viac ako mínus 2,5 milióna eur, čo však zákon samosprávam nedovoľuje. Na rade sú teda…
Prejsť na článok