Voliť zo zahraničia: áno či nie

Viem, že tento môj článok u mnohých vyvolá nesúhlas, ale aj tak chcem vysloviť svoj názor. A nielen vysloviť, chcem ho aj zdôvodniť.

Vo¾by23: Blíži sa koniec lehoty na podanie žiadosti o vo¾bu poštou pre septembrové parlamentné vo¾by Na snímke žiadosť o voľbu poštou zo zahraničia pre voľby do Národnej rady SR v roku 2023. Foto: Jakub Kotian/TASR

Blížia sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Je úplne jedno, či ide o voľby predčasné alebo nie. Proste sú. Blížia sa a dnes ťažko povedať, ako dopadnú. 

Do istej miery ich ovplyvňujú aj voliči, občania SR, ktorí nežijú na Slovensku. Je jedno, či už sa rozhodli usadiť v inej krajine dlhodobo alebo nie. Jedno je isté. Hoci im Ústava SR umožňuje voliť v krajine, kde mnohí z nich ešte stále majú trvalý pobyt, myslím si, že to nie je v poriadku. 

Nemám na mysli študentov, ktorí sa po ukončení školy v zahraničí chcú vrátiť do rodnej krajiny a pomôcť v jej napredovaní, ani tých, ktorí sa z pracovných či iných dôvodov nachádzajú v čase volieb mimo republiky. 

Často na sociálnych sieťach čítam od Slovákov žijúcich v zahraničí, aká je Slovač hlúpa, že neopustí Slovensko, ako sa nikdy nevrátia, lebo na Slovensku sa nedá žiť, že Slovensko nemá možnosti na ich rozvoj a blá blá blá.

Pýtam sa: prečo takýto človek má rozhodovať o dianí na Slovensku? Pre neho je Slovensko nezaujímavé, títo ľudia do rozpočtu neprispievajú ani centom, ani intelektom. Všetky svoje odvody odvádzajú v tej dokonalej krajine, do ktorej sa presťahovali. Pretože je to ich povinnosť voči krajine, kde sa rozhodli žiť. Tak nech tam rozhodujú o jej ďalšej budúcnosti. Na Slovensko prídu maximálne dať si opraviť zuby, pretože tu je to lacnejšie.

Pýtam sa, kde je zodpovednosť týchto ľudí, ktorí len využili systém bezplatného školstva, zdravotníctva v SR, a keď by mali svoj dlh splácať, ujdú, mysliac len na seba samých, a často nechajú ešte aj svojich rodičov napospas starobe a štát, staraj sa!

Natíska sa mi tu ďalšia otázka: spravili sme chybu vo výchove? Keď sami posielame svoje deti do cudziny za vidinou lepšieho a zabúdame na slušné vychovanie – požičaj a vráť. Vychovali sme egoistov, ktorí sa zázračne v čase volieb prihlásia ako hrdí Slováci a chcú voliť? Oni chcú iba využiť svoj nárok a rozhodovať, ale právo bez povinností? Nech si to právo uplatnia tam, kde žijú. A nás, ktorí žijeme, prispievame do spoločnej kasy, nech nechajú, aby sme o sebe rozhodli sami.

Ich hlas nepotrebujeme. Dobrovoľne odišli, nie je v ich záujme pomôcť Slovensku sa rozvíjať. Tak prečo by mal byť ich hlas pre nás zaujímavý, ovplyvňujúci, rozhodujúci? Akokoľvek to nazvem, znie to absurdne.

Viem, že toto sa mnohým nebude páčiť. Ani mne sa nepáči, keď za moje odvody niekto vyštudoval, a keď mi to má vrátiť, zmizne. A koho to zaujíma?

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie. 


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac