Pravda detí, bláznov a starcov. Teda Dominika Duku

Vedelo sa, že z nich hovorí iná skúsenosť, než je tá bežná, že sú chránení práve preto, že hovoria iným spôsobom ako ostatní: netaktizujú, nemyslia na to, či z toho niečo bude, či sa to nebude niekomu páčiť, nemyslia na následky, jednoducho hovoria ako deti, blázni a starci.

Toto právo uznávali aj tyrani, diktátori, absolutistickí panovníci, vodcovia rôznych režimov, napríklad aj dosť nesympatických. Pre našu dobu je zaujímavé, že kto ho neuznáva, sú dnešní „liberáli“. Tí napriek etymológii slova, ku ktorému sa snáď ešte hlásia, majú predstavu, že ich verzia slobody (libertas) je čímsi, čo im dáva nárok vnucovať a určovať, ako tú slobodu užívať. Teda – rovnako ako oni.

Táto predstava slobody ich oprávňuje brať ju iným, a to niekedy ešte vo väčšej miere, než ju brali diktátori a monarchovia, ktorí mali tie výnimky. Ich verzia slobody je totiž úplná, totálna a nič nad ňou sa už do nej nezmestí. Myslia si, že ju budú považovať za platnú pre všetkých a nevyberú z toho ani tie deti, bláznov a starcov.

Dominik Duka je symbolickým zástupcom detí, bláznov a starcov. Čím ďalej, tým častejšie hovorí veci, ktoré by inak mohli hovoriť iba oni, teda deti, blázni a starci.

Pred pár dňami viedol kázanie v Koclérove, pútnickom mariánskom mieste, a tam okrem iného povedal: „Je hrozné utrpenie tých, ktorí sú vydaní vojenskej agresii. Ale najohrozenejší na svete nie je ukrajinský vojak, ale dieťa, ktoré nemá oporu v matke a otcovi. Židia a kresťania sú opäť ako za nacizmu pod tlakom, pretože obhajujú manželstvo muža a ženy.“

Tento citát má kvalitu výroku dieťaťa, blázna a starca, to znamená, že je pravdivý a pritom dokonale „bláznovský“. Možno ho so všetkou jednoduchosťou prekrútiť a vytvoriť z neho presne to, čo nehovorí. On naozaj nehovorí, že Židia (a kresťania) boli za nacizmu a komunizmu pod tlakom preto, že vtedy hájili manželstvo muža a ženy. To by musel byť autor takéhoto výroku skutočne blázon. On hovorí, že kresťania sú teraz pod tlakom, pretože obhajujú manželstvo muža a ženy… Mnohí (aj kresťania) s tým nemusia súhlasiť, ale nemožno povedať, že to nezodpovedá terajšej skúsenosti mnohých kresťanov (alebo vôbec konzervatívne založených ľudí), ktorí, ak to teda robia, sú naozaj „pod tlakom“. To nemôže spochybniť nikto, kto vie, čo slová znamenajú a čo znamená pre kresťana manželstvo, totiž posvätný zväzok muža a ženy.

Po zverejnení krátkeho úryvku sa nad jeho autorom – podľa očakávania – rozpútalo tornádo pobúrenia a rozhorčenia, vybavené emóciami, ktorých je schopná skutočne snáď len pokroková zložka spoločnosti. Tá sa na kardinála, emeritného prímasa a tiež politického väzňa, historika, teológa, vzdelanca, kňaza a človeka s istými zásluhami vrhla s takou neúprosnosťou, že azda ani masovému vrahovi by nevenovali toľko vášne.

Stačí vždy totiž celkom málo a zábrany idú bokom. Všetky reflexy a naučené inštinkty sa naštartujú a spustia paľbu. Čo si to ten klerikálny starý otec (to je miernejšia verzia obvyklých charakteristík) zas dovolil… K tomu sa pridajú profesionálne bojovníčky a bojovníci za pokrok, mravokárne napomenú starého muža a veľmi presvedčivo naznačia obavy o budúcnosť takejto cirkvi…

Ale tá cirkev, ak má mať nejaký zmysel, má mať odvahu hovoriť veci, na ktoré si trúfnu už len tie deti, blázni a starci. Nič totiž nerozdráždi týchto bojovníkov za toleranciu tak, ako jednoduché konštatovanie, že v ich predstave o akomsi konečnom riešení sexuálnej rovnosti je naozaj jedno veľmi slabé miesto – a to je dieťa. Aspoň že sa ho teda zastane ten starec.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.