Pravda detí, bláznov a starcov. Teda Dominika Duku

Vedelo sa, že z nich hovorí iná skúsenosť, než je tá bežná, že sú chránení práve preto, že hovoria iným spôsobom ako ostatní: netaktizujú, nemyslia na to, či z toho niečo bude, či sa to nebude niekomu páčiť, nemyslia na následky, jednoducho hovoria ako deti, blázni a starci.

Toto právo uznávali aj tyrani, diktátori, absolutistickí panovníci, vodcovia rôznych režimov, napríklad aj dosť nesympatických. Pre našu dobu je zaujímavé, že kto ho neuznáva, sú dnešní „liberáli“. Tí napriek etymológii slova, ku ktorému sa snáď ešte hlásia, majú predstavu, že ich verzia slobody (libertas) je čímsi, čo im dáva nárok vnucovať a určovať, ako tú slobodu užívať. Teda – rovnako ako oni.